Stredná a východná Európa
Toto je článok o bývalých komunistických štátoch východného bloku, Varšavskej zmluvy a bývalej Juhoslávie. O nejasne definovanej východnej oblasti strednej Európy pozri stredovýchodná Európa.
Stredná a východná Európa je geopolitický termín, ktorý zahŕňa krajiny v strednej Európe (najmä Vyšehradská skupina[1][2]), východnej Európe, severovýchodnej Európe (predovšetkým pobaltské štáty) a juhovýchodnej Európe (hlavne Balkán), pričom zvyčajne označuje bývalé komunistické štáty východného bloku a Varšavskej zmluvy, ako aj bývalej Juhoslávie. V odbornej literatúre sa pre tento pojem často používajú skratky CEE (odvodené z angl. Central and Eastern Europe) alebo CEEC (podľa angl. Central and Eastern European Countries).[3][4] Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) tiež používa pomenovanie „stredoeurópske a východoeurópske krajiny“ (angl. Central and Eastern European Countries, CEEC) pre zoskupenie zahŕňajúce niektoré z týchto krajín. Tento termín sa niekedy používa ako alternatíva k pojmu „východná Európa“ pre neutrálnejšie zoskupenie.[5][6][7]
Definície
[upraviť | upraviť zdroj]V užšom zmysle
[upraviť | upraviť zdroj]Stredná a východná Európa zahŕňa v užšom zmysle krajiny bývalého východného bloku (Varšavská zmluva) západne od hranice s bývalým Sovietskym zväzom po druhej svetovej vojne, nezávislé štáty bývalej Juhoslávie a tri pobaltské štáty – Estónsko, Lotyšsko, Litva (ktoré sa rozhodli nepridať k SNŠ spolu s ostatnými 12 bývalými republikami ZSSR). Krajiny CEE sa ďalej delia podľa ich statusu pristúpenia k Európskej únii (EÚ): osem krajín, ktoré vstúpili do EÚ 1. mája 2004 (Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko), krajiny, ktoré pristúpili 1. januára 2007 (Rumunsko a Bulharsko) a Chorvátsko, ktoré sa stalo členským štátom EÚ 1. júla 2013. Podľa analýzy Svetovej banky z roku 2008 je prechod na pokročilé trhové hospodárstvo ukončený vo všetkých desiatich krajinách, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007.[8]
Ide o bývalé socialistické štáty, ktoré ležia na východ od Rakúska, Nemecka (západná časť) a Talianska, na sever od Grécka a Turecka (európska časť), na juh od Fínska a Švédska a na západ od Bieloruska, Moldavska, Ruska a Ukrajiny:
| Štát |  Európska únia |  NATO | Poznámky |
|---|---|---|---|
 Albánsko | rokovania | členský štát | |
 Bosna a Hercegovina | kandidát | akčný plán členstva | |
 Bulharsko | členský štát | členský štát | |
 Česko | členský štát | členský štát | |
 Čierna Hora | rokovania | členský štát | |
 Estónsko | členský štát | členský štát | |
 Chorvátsko | členský štát | členský štát | |
 Kosovo | žiadateľ | – | čiastočne uznaný štát |
 Litva | členský štát | členský štát | |
 Lotyšsko | členský štát | členský štát | |
 Maďarsko | členský štát | členský štát | |
 Poľsko | členský štát | členský štát | |
 Rumunsko | členský štát | členský štát | |
 Severné Macedónsko | rokovania | členský štát | |
 Slovensko | členský štát | členský štát | |
 Slovinsko | členský štát | členský štát | |
 Srbsko | rokovania | individuálny akčný plán partnerstva |
V širšom zmysle
[upraviť | upraviť zdroj]Pojem „stredná a východná Európa“ sa občas používa aj pre celú kontinentálnu Európu na východ od hraníc EÚ pred jej rozšírením na východ.
V širšom zmysle sem preto patria aj:
| Štát | Európska únia | NATO | Poznámky |
|---|---|---|---|
 Bielorusko | – | – | členský štát SNŠ a OZKB |
 Moldavsko | rokovania | individuálny akčný plán partnerstva | členský štát SNŠ |
 Podnestersko | – | – | čiastočne uznaný štát |
 Rusko | – | – | členský štát SNŠ a OZKB |
 Ukrajina | rokovania | intenzívnejší dialóg |
Ďalšie definície
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sú „stredoeurópske a východoeurópske krajiny (CEEC) termínom OECD pre skupinu krajín, ktorú tvoria Albánsko, Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a tri pobaltské štáty: Estónsko, Litva a Lotyšsko“.[9]
Termín stredná a východná Európa (skrátene CEE) nahradil v kontexte krajín s prechodnou ekonomikou alternatívny výraz stredovýchodná Európa, najmä preto, lebo skratka ECE (z angl. East-Central Europe) je nejednoznačná: bežne označuje Európsku hospodársku komisiu, nie stredovýchodnú Európu.
Vývoj po roku 1989
[upraviť | upraviť zdroj]
S pádom železnej opony v roku 1989 sa zmenila politická situácia vo východnom bloku a v podstate aj vo svete. Spolková republika Nemecko v rámci zjednotenia Nemecka v roku 1990 mierovo absorbovala Nemeckú demokratickú republiku. V roku 1991 boli rozpustené Rada vzájomnej hospodárskej pomoci, Varšavská zmluva i Sovietsky zväz. Mnohé európske národy, ktoré boli súčasťou ZSSR, vyhlásili alebo znova získali svoju nezávislosť (Bielorusko, Moldavsko, Ukrajina ako aj pobaltské štáty – Litva, Lotyšsko a Estónsko). Česko-Slovensko sa v roku 1993 mierovou cestou rozdelilo na Česko a Slovensko. Mnohé krajiny tohto regiónu vstúpili do Európskej únie, konkrétne Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Pojem „krajiny EÚ11“ sa vzťahuje na členské štáty strednej a východnej Európy vrátane pobaltských štátov, ktoré pristúpili v roku 2004 a neskôr: v roku 2004 Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko; v roku 2007 Bulharsko a Rumunsko; a v roku 2013 Chorvátsko.
Hospodárske zmeny v týchto krajinách boli v súlade s ústavnými reformami: ústavné ustanovenia o verejných financiách sú jasne definované a v niektorých krajinách sa verejným financiám venuje samostatná kapitola. Vo všeobecnosti sa tieto krajiny čoskoro stretli s nasledujúcimi problémami: vysoká inflácia, vysoká nezamestnanosť, nízky hospodársky rast a vysoký verejný dlh. Do roku 2000 sa tieto ekonomiky stabilizovali a v rokoch 2004 až 2013 všetky vstúpili do Európskej únie. Väčšina ústav priamo alebo nepriamo definuje hospodársky systém krajín paralelne s demokratickou transformáciou v 90. rokoch: trhová ekonomika (niekedy doplnená sociálne [a ekologicky] orientovaným sektorom), hospodársky rozvoj alebo iba hospodárske práva sú zahrnuté ako základ hospodárstva.[10]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 92051: Poland, Czech Republic, Slovakia, and Hungary: Recent Developments [online]. fas.org, [cit. 2025-06-22]. Dostupné online. Archivované 2015-06-14 z originálu.
- ↑ J. Winiecki, East-Central Europe: A Regional Survey. The Czech Republic, Hungary, Poland and Slovakia in 1993, Europe-Asia Studies, Vol. 46, No. 5 (1994), pp. 709 – 734.
- ↑ Z. Lerman, C. Csaki, and G. Feder, Agriculture in Transition: Land Policies and Evolving Farm Structures in Post-Soviet Countries, Lexington Books, Lanham, MD (2004), see, e.g., Table 1.1, p. 4.
- ↑ J. Swinnen, ed., Political Economy of Agrarian Reform in Central and Eastern Europe, Ashgate, Aldershot (1997).
- ↑ TWARDZISZ, Piotr. Defining ‘Eastern Europe’ (A Semantic Inquiry into Political Terminology). Varšava : Springer, 2018. 259 s. ISBN 978-3-319-77374-2. Kapitola The Otherness of Eastern Europe, s. 18.
- ↑ ZARYCKI, Tomasz. Ideologies of Eastness in Central and Eastern Europe [online]. taylorfrancis.com, 2014-03-21, [cit. 2025-06-22]. Dostupné online.
- ↑ KALNOKY, Boris. Eastern promise and Western pretension [online]. dw.com, 2018-09-07, [cit. 2025-06-22]. Dostupné online.
- ↑ Unleashing Prosperity: Productivity Growth in Eastern Europe and the Former Soviet Union [online]. siteresources.worldbank.org, [cit. 2025-06-22]. Dostupné online. Archivované 2018-11-28 z originálu.
- ↑ OECD Statistics Directorate. OECD Glossary of Statistical Terms - Central and Eastern European Countries (CEECs) Definition [online]. stats.oecd.org, [cit. 2025-06-22]. Dostupné online. Archivované 2022-10-25 z originálu.
- ↑ Macroeconomic Legal Trends in the EU11 Countries [online]. dialogcampus.hu, [cit. 2026-02-24]. Dostupné online. Archivované 2019-08-12 z originálu.
