Strojárska technológia (výroba)
O strojárskej technológii ako odbore pozri strojárska technológia (odbor).
Strojárska technológia sa zaoberá spracovaním materiálu alebo polotovarov na súčiastky a montážou strojov zostavených z týchto súčiastok.[1]. Strojárska technológia úzko súvisí s technológiou výroby kovov - hutníctvom (metalurgiou). Niektoré konkrétne postupy označované aj pojmom strojárska metalurgia sa zaraďujú aj pod strojársku technológiu aj pod technológiou výroby kovov.
Rozdelenie strojárskych technológií[1]
[upraviť | upraviť zdroj]- Technológia obrábania sa zaoberá spracovaním polotovarov na výrobky oddeľovaním väčších alebo menších častíc materiálu vo forme triesok.
- Technológia povrchových úprav zahŕňa spôsoby, ktorými sa mení vzhľad alebo vlastnosti povrchu výrobkov. To sa dosiahne nanesením inej látky alebo zmenou chemického zloženia povrchu výrobku.
- Montáž je zostavovanie jednotlivých súčiastok alebo dielov do hotového celku, ktorý vyhovuje predpísaný technickým podmienkam.
Nasledovné strojárske technológie patria aj do skupiny strojárskej metalurgie:
- Odlievanie sa zaoberá výrobou predmetov liatím roztaveného kovu do formy, ktorého dutina má tvar budúceho odliatku.
- Tvárnenie sa zaoberá spracovaním materiálu, pri ktorom dochádza k zmene jeho tvaru pôsobením sily, bez odberu triesok.
- Zváranie a spájkovanie sa zaoberá spájaním materiálov pomocou lokálneho roztavenia.
- Tepelné spracovanie sa zaoberá úpravou vlastností materiálov za pôsobenia teploty.