Stromárka bielohlavá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
stromárka bielohlavá
2018-StromarkaBielohlava01.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Dendrocygna viduata
Linné, 1766
Dendrocygnaviduatarange.png
Mapa rozšírenia stromárky bielohlavej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Stromárka bielohlavá (iné názvy: stromárka bielohrdlá, kačica vdova, stromárka vdovská, kačica bielochrbtá[1]; lat. Dendrocygna viduata) je malý predstaviteľ zúbkozobcov z čeľade kačicovitých. Žije a hniezdi na území subsaharskej Afriky a väčšej časti Južnej Ameriky.[2][3][4][5][6][7][8]

Taxonómia[upraviť | upraviť kód]

Druh popísal v roku 1766 Carl Linné v kolumbijskej Cartagene pod názvom Anas viduata.[2][5]

Opis[upraviť | upraviť kód]

  • Rozpätie krídiel: do cca 90 cm[3]

Ako všetky stromárky má aj stromárka bielohlavá dlhý krk a končatiny, čo jej dáva vzhľad podobný husiemu.[6]

Od ostatných stromárok rodu Dendrocygna je ľahko rozoznateľná vďaka sfarbeniu hlavy, ktoré je čierno-biele, pričom čierna je zadná časť a biela je lícna a frontálna časť hlavy.[2][6][7] Krk je taktiež v zadnej časti čierny.[2][8] Sfarbenie tela je prevážne orieškovo hnedé s čierným chvostom a perami na letkách.[2][8] Oči sú hnedé a zobák je čierny.[8] Neoperená čiasť nôh je modrá s čiernymi znakmi.[8] Samice sú sfarbené rovnako ako samci, len na prednej časti hlavy a na krku majú aj hrdzavo sfarbené znaky.[8]

Hlas[upraviť | upraviť kód]

Hlasový prejav je trojslabikový hvízdavý zvuk trvajúci 1,5 - 2 sekundy.[5]

Výskyt[upraviť | upraviť kód]

Vyskytuje sa vo veľkej časti subsaharskej Afriky, vrátane Madagaskaru a obýva aj väčšiu časť územia Južnej Ameriky.[2][3][4][5][6] Výskyt čiastočne zasahuje aj na územie Strednej Ameriky.[2][4][5]

Na území Strednej a Južnej Ameriky výskyt siaha od Kostariky na severe cez územie severnej a východnej Kolumbie a na východe cez Guayanu až po územie severnej Argentíny a Uruguaje na juhu.[2][5][7]

V Afrike sa vyskytuje v jej subsaharskej časti od Mauritánie, Senegalu a Eritrey na severe až po južné časti Južnej Afriky na juhu.[2][5] Najrozšírenejšie sú v Afrike na území Zimbabwe, Mozambiku, severnej Namíbie, východnej Botswany a vo východnej časti Južnej Afriky.[8] Mimo kontinentálnej Afriky obýva aj Madagaskar a Komory.[2][5]

Biotop[upraviť | upraviť kód]

Vyskytuje sa na rôznych typoch území s vodnými plochami pričom preferuje sladkovodné biotopy.[5][6] Zvyčajne ide o rôzne močiare a jazerá, zarastené vodné plochy ale aj ryžové polia.[2][6]

Spôsob života[upraviť | upraviť kód]

Stromárka bielohlavá nie je teritoriálna.[2]

Často lokálne migruje v závislosti od dostupnosti vodných plôch a potravy.[2][5]

Obvykle sa vyskytuje v skupinách, ktoré čítajú desiatky až stovky jedincov.[6][8] Často sa zdržujú v spoločnosti stromárky hrdzavej.[8]

Vytvárajú trvalé monogamné páry.[2][8]

Lietajú prevážne v noci, kedy prebieha aj kŕmenie.[8]

Ačkoľvek má dlhý krk a nohy, narozdieľ od ostatných stromových kačiek, netrávi veľa času na stromoch a preferuje zem v čom sa podobá skôr husám, alebo klasickým kačiciam.[8] Preferuje predovšetkým piesočné brehy u vodných plôch.[8]

Hniezdenie[upraviť | upraviť kód]

Hniezdenie sa začína začiatkom obdobia dažďov, pričom najviac vajec je znášaných v období najväčšej kumulácie zrážok.[2][5] Toto sa môže v rôznych miestach výkytu líšiť a tak napríklad vo Venezuele hniezdenie prebieha od júla do septembra a napríklad v Etiópii od júla do októbra.[5] K hniezdeniu dochádza v nestálych kolóniách.[7] Hniezdo býva postavené vo vysokej tráve, alebo tŕstí a na výstavbu používajú stromárky okolitú vegetáciu.[2][7]

Samica znáša 4 - 13 (16) vajec.[2][3][8] Na vajciach sedia obaja rodičia.[8] Mladé jedince sa liahnu po 26 - 28 dňoch[2][3][8] a operia sa približne po 8 týždňoch od vyliahnutia.[2]

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Potrava je rôznorodá a zahŕňa rôzne druhy vegetácie a semien,[2][5][7][8] ale konzumuje aj vodných bezobratlých.[2][5][7][8] Potravu konzumuje prevážne v noci,[2][6][7][8] pričom sa za ňou potápa.[2]

Ohrozenie a ochrana[upraviť | upraviť kód]

Podľa klasifikácie IUCN patrí k najmenej ohrozeným taxónom.[2][3][4][5][9] Je hojne rozšírená na celom území výskytu a[2] jej populácia je považovaná za stúpajúcu.[4][9]

Interakcie s človekom[upraviť | upraviť kód]

V oblastiach výskytu s vysokou koncentráciou tohto druhu môže dochádzať k poškodzovaniu poľnohospodárskych plodín.[3]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2018-01-27, [cit. 2019-07-31]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa GRZIMEK, Bernhard. Grzimek's Animal Life Encyclopedia, Second Edition, Volume 8: Birds I. Farmington Hills, MI, USA : Gale Group. 2002. 550 s. ISBN 0787657840. S. 376 - 377. (anglicky)
  3. a b c d e f g h i biolib.cz
  4. a b c d e iucnredlist.org
  5. a b c d e f g h i j k l m n o p q hbw.com
  6. a b c d e f g h ebird.org
  7. a b c d e f g h neotropical.birds.cornell.edu
  8. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s krugerpark.co.za
  9. a b birdlife.org

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]