Študijná a vedecká knižnica v Hradci Králové
Študijná a vedecká knižnica v Hradci Králové (čes. Studijní a vědecká knihovna v Hradci Králové, skratka SVKHK) je verejná univerzálna knižnica v Hradci Králové. Je súčasťou systému knižníc vykonávajúcih koordinačné, odborné, informačné, vzdelávacie, analytické, výskumné, metodické a poradenské činnosti.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Hradec Králové je 100-tisícové mesto ležiace na sútoku riek Labe a Orlice. Často sa o ňom hovorí ako aj o meste s najlepším architektonickým riešením v celom Česku. "Štátna študijná knižnica," ako znel jej pôvodný názov, bola otvorená 4. novembra 1949. V roku 1954 bola premenovaná na "Štátnu vedeckú knižnicu." Dnešný názov dostala až v roku 2001. V roku 2008 sa knižnica dočkala novej budovy. Celková výstavba trvala štyri roky. Nový názov budovy bol "Študijná a vedecká knižnica." 25. septembra 2008 bola znovu otvorená a vedela upútať architektonicky, ako aj z hľadiska knižničných činností a služieb. Obyvatelia mesta pomenovali knižnicu „Ementál,“ najmä kvôli jej kruhovým oknám.
Urbanizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Nová budova Študijnej a vedeckej knižnice, s pôdorysom v tvare X, toto miesto neruší, ale naopak ho zvýrazňuje.Je posunutá k nábrežiu rieky Orlice (bližšie k historickému centru, s ktorým blízko komunikuje). Južná strana pozemku je využitá na parkovanie, ktoré má formu otvorenú a pokrytú zeleňou. V parteri sa nachádza budova knižnice, ktorá je v mieste vstupov priechodná, čo umožňuje voľné uhlopriečne prepojenie Hradeckej ulice s nábrežím rieky Orlice a taktiež s univerzitným komplexom. Budova knižnice sa otvára svojim užívateľom z troch strán a z každej strany ponúka rôznorodé pobytové plochy v parteri – lavičky, trávu, stromy, priechod, knižnica… Oživujúcimi funkciami sú aj doplnkové prevádzky v „nohách“ juhovýchodného (JV) a severovýchodného (SV) krídla – kaviareň, galéria, výstavná sieň, prenajímateľné priestory pri priechodoch budovou. Budova knižnice so svojím konvexným tvarom a smerom k strojníckej priemyselnej škole zväčšuje odstup od tejto kultúrnej pamiatky. Taktiež dáva možnosť novým pohľadom a vzťahom dvoch susediacich budov. Nič tu neprevyšuje a taktiež nedominuje.
Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]
Opláštenie budovy je z liateho betónu a svojim charakterom podčiarkuje dynamickosť a čitateľnosť tvaru – odliateho z písmena X. Plášť je členený kruhovými oknami, ktoré boli vybraté pre svoju schopnosť vytvárať intímne a pokojné vnútorné prostredie. Rozmiestnenie okien je v dvoch výškach. Okná sú rozmiestnené nepravidelne. Rozmiestnenie okien záleží od potreby osvetlenia priestoru. Skladové okná, ktoré sú čo najviac minimalizované, sú situované v ramene objektu. Zasklenia veľkých rozmerov zakončujú a presvetľujú priestory knižnice. Študovne sa nachádzajú na poslednom poschodí a sú presvetlené svetlíkami v tvare kruhu. Budova je situovaná na vydláždenej ploche, ktorá nadväzuje na okolité komunikácie – chodníky, cesty a taktiež na zelenú plochu garážových striech. Garáž, ktorá slúži verejnosti sa nachádza v otvorenom sokli južne pred budovou. Je zastrešená rastrom sietí porastených zeleňou. Stromy sú vysádzané aj v bezprostrednom okolí budovy.
Interiér/exteriér a farebnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Na vnútorné a taktiež vonkajšie steny bol použitý sivý betón, ktorý je výborným neutrálnym pozadím k farebne riešenému interiéru. Farba je použitá aj ako orientačný prvok a taktiež vyjadruje určitú náladu. Orientačný systém bol vytvorený grafickým štúdiom Kultivar a Pixl-e, doplnený výtvarnými dielami Martiny Novotnej. Knižnica je zvonku i zvnútra bez omietky, pričom fasáda je natretá aj antigrafiti náterom.