Stylianos Papadopulos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Stylianos Papadopulos
grécky pravoslávny teológ a patrológ
Štát pôsob.Grécko
Narodenie4. máj 1933
Kontostaulo, Grécko
Úmrtie15. január 2012 (78 rokov)
Atény
Národnosťgrécka
Štátna príslušnosťGrécko
Alma materPanepostimio Athinon (dosl. Aténska univerzita)
Parížska univerzita
Ludwig-Maximilians-Universität München
RodičiaJeorjos Papadopulos (otec)

Stylianos Papadopulos (novogr. Στυλιανός Γεώργιος Παπαδόπουλος – Stylianos Jeorjos Papadopulos, iný prepis: Stylianos Georgiou Papadopulos[1], angl. Stylianos Papadopoulos; * 4. máj 1933, Kontostaulo, Grécko – † 15. január 2012, Atény) bol grécky pravoslávny teológ a patrológ.[2][1]

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa 4. mája 1933 v obci Kontostaulo v oblasti Korint. Základnú školu začal navštevovať v Solonariou, kvôli vojne s Talianskom to však bolo problematické. Rovnako aj stredoškolské štúdium nebolo bezproblémové. V roku 1944 sa presťahoval do Korintu, od roku 1957 žil v Aténach. Chýbajúce vzdelanie si dopĺňal samoštúdiom v rokoch 1947-1950 v bohato vybavenej knižnici svojho príbuzného. Od roku 1948 bol rozhodnutý pre štúdium teológie, napriek tomu, že otec chcel, aby šiel študovať právo. Veľký podiel na tomto rozhodnutí mal jeho strýko Gerasimos Papadopulos, ktorý bol neskôr pravoslávny biskup v Pittsburgu.[1]

Papadopulos začal v septembri 1951 študovať teológiu na teologickej fakulte Aténskej univerzity. Začal študovať diela Otcov, od roku 1955 pracoval na Hore Athos, kde študoval a prepisoval najmä texty niptických autorov (napr. Maxim Vyznávač, Symeón Nový Teológ). Okrem štúdia na teologickej fakulte navštevoval aj prednášky klasickej filológie na filozofickej fakulte. Štúdium ukončil v roku 1956. Po absolvovaní základnej vojenskej služby pracoval ako editor Θρησκευτική και Ηθική Εγκυκλοπαίδεια (skr. ΘΗΕ, dosl. Náboženská a teologická encyklopédia).[1]

V rokoch 1956-1957 študoval postgraduálne na Parížskej univerzite a následne 2,5 roka v Mníchove na Ludwig-Maximilians-Universität München (patrológia, byzantská teológia a literatúra[2]). Napriek ponuke miesta vedeckého pracovníka od Michaela Schmausa sa vrátil do Grécka.[1]

Dňa 14. januára 2012 sa stal mníchom pod menom Gerasimos, 15. januára zomiera a ako mních je aj pochovaný.[2][3]

Vedecké pôsobenie[upraviť | upraviť kód]

Medzi rokmi 1964-1972 pôsobil na teologickej fakulte Aténskej univerzity (katedra agiológie, hymnológie a paleografie). V roku 1967 obhájil dizertačnú prácu Ἑλληνικαὶ μεταφράσεις θωμιστικῶν ἔργων – Φιλοθωμισταὶ καὶ ἀντιθωμισταὶ ἐν Βυζαντιῳ (dosl. Grécke preklady tomistických diel – tomisti a antitomisti v Byzancii)[2], v roku 1970 habilitoval a v roku 1979 sa stal riadnym profesorom na Teologickej fakulte Aténskej univerzity.[1] V rôznych funkciách tu pôsobil až do odchodu na dôchodok 31. augusta 2000. Aj po odchode prednášal postgraduálom kurz svätých Otcov.

Bol autorom viacerýc monografií o patristických autoroch: Gregorovi Naziánskom, Jánovi Zlatoústom (2 diely), Cyrilovi Alexandrijskom. Práve teológia a filozofia patristických autorov 4. storočia bola v centre jeho záujmu.[4]

Patrológia[upraviť | upraviť kód]

Rozsiahla Patrológia: Πατρολογία Α΄ (1977), Πατρολογία Β΄ (1990), Πατρολογία Γ΄ (2010) znamenala odklon od obvyklej metódy historicko-gramatického prezentovania svätých Otcov. Papadopulos preniesol ťažisko na hlbšie skúmanie, štúdum a analýzu teológie Otcov na základe štúdia ich diel: „…vývoj a proces jeho [myslenia svätých Otcov] vytvárania sa nedá pochopiť bez širších súvislostí a dobrej znalosti historického diania“.[1] Veril, že „[jeho nová metóda zostavenia patrológie] pomáha čitateľovi získať kompletný obraz života a učenia Cirkvi“.[4] Sám uviedol, že nikdy nenapísal štúdiu autora skôr, než neprečítal všetky diela toho-ktorého cirkevného otca.[5]

Prvý diel obsahuje úvod a venuje sa 2.-3. storočiu, druhý diel 4. storočiu (obsahuje gréckych, latinských, koptských a sýrskych autorov či anonymné diela[6]) a tretí diel 5. storočiu. Výklad je usporiadaný nasledovne: 1.) analýza a prínos teologického myslenia konkrétneho autora („Teologická analýza je dôkladná a hlboká a napravuje nerovnováhu, ktorá existovala v predošlých patrológiach.“), 2.) životopisné informácie, 3.) podrobné informácie o spisoch, 4.) rozsiahla a značne vyčerpávajúca bibliografia.[7]

Angelo Di Berardino hodnotí: „[Papadopulova Patrológia] mala veľký úspech, prvé dva diely boli niekoľkokrát reprintované. Autor opisuje život autorov, ktorých študoval a uvádza tiež množstvo ich textov, aby objasnil najdôležitejšie témy. Papadopulova Patrológia je v súčasnosti najlepšia, ktorú napísal pravoslávny autor“.[8] Z recenzie II. dielu: „úžasný a obdivuhodný príspevok k štúdiu Otcov“.[7], podobne (k všetkým trom dielom): „Toto dielo znamenalo skutočnú udalosť pre pravoslávnu teológiu, kvôli novému spôsobu podania patristickej látky“[5].

Výberová bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  • Συνάντησις Ὀρθοδόξου καὶ Σχολαστικῆς θεολογίας ἐν τῷ προσώπῳ Καλλίστου Ἀγγελικούδη καὶ Θωμᾶ Ἀκινάτου. Thessaloniki : Patriarchikon Hidryma Paterikon Meleton, 1970.
  • Ἀθανάσιος ὁ Μέγας καὶ ἡ θεολογία τῆς Οἰκουμενικῆς συνόδου. Athina, 1975.
  • Πατρολογία Α΄ : Εισαγωγή: Β΄ και Γ΄ αιώνας. Athina : [s.n.], 1977. 502 s. (²1986, ³1997, 42000, 52003)
  • Γρηγόριος ο Θεολόγος και aι προϋποθέσεις πνευματολογίας αυτού. Athina, 1980.
  • Μεγας Βασιλειος. Athina, 1981.
  • Γρηγόριος Νύσσης. Katerini, 1987.
  • Θεεολογία καί Γλώσσα. Katerini, 1988.
  • Πατρολογία Β΄ : Ο τέταρτος αιώνας : Ανατολή και Δύση. Athina : Parusia, 1990. 768 s. (²1999, ³2003)
  • Γρηγόριος ο Θεολόγος. Athina : Ekdoseis Harmos, 1991. ISBN 978-960-7102-07-2.
  • Ἰοάννης Χρυσόστομος. (2 diely), Athina : Apostoliki Diakonia, 1999. ISBN 960-315-392-3. ISBN 960-315-373-7.
  • Ἅγιος Κύριλλος Αλεξανδρείας. Athina : Apostoliki Diakonia, 2004. ISBN 960-315-528-4.
  • Πατρολογία Γ΄ : Ο πέμπτος αιώνας : Ανατολή και Δύση. Athina : Εκδόσεις Γρηγόρη / Χριστίνα Μ. Γρηγόρη, 2010. 928 s. ISBN 978-960-333-628-0.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g ZOZUĽAK, Ján. Stylianos Georgiou Papadopulos. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart), 2007, čís. I, s. 277-280. ISBN 978-80-86818-59-7. ISSN 1802-8209.
  2. a b c d Stylianos Papadopulos *4. 5. 1933 - 15. 1. 2012 [online]. Mělník : Pravoslavná církevní obec v Mělníku, 14.01.2018, [cit. 2018-07-16]. Dostupné online.
  3. KALAITZIDIS, Pantelis. Problém vývoje dogmatu v současné pravoslavné teologii : První pohled. Studie a texty Evangelické teologické fakulty : Domov jako most Festschrift k padesátinám prof. Ivany Noble, 2016, čís. 27, s. 158-160. ISBN 978-80-86498-59-1. Dostupné online [cit. 2018-08-01]. ISSN 1805-2762.
  4. a b ZOZUĽAK, Ján. Patrológ Stylianos G. Papadopulos. Nipsis : časopis zaoberajúci sa otázkami teológie, filozofie, etiky a duchovnosti v spoločenskom kontexte (Prešov: Občianske združenie Filokalia), 2009, roč. IV, čís. 1, s. 3-9. ISSN 1337-0111.
  5. a b MARINESCU, Adrian. Patrology and related studies in Orthodoxy in the 20th Century and the beginning of the 21st Century : Schools and research directions. In: Orthodoxy Theology in the 20th Century and Early 21st Century : A Romanian Orthodox Perspective. Ed. Viorel Ioniţă. Bucharest : Basilica, 2013. Dostupné online. ISBN 9786068495095. S. 327–393.
  6. DAVIDS, A. Stylianos G. Papadopoulos, Patrologia, II: Ho tetartos aiônas (Anatolê kai Dysê). Athêna, Parousia, 1990. 758 S. Vigiliae Christianae (Leiden: Brill), marec 1993, roč. 47, čís. 1, s. 88-89. ISSN 0042-6032. DOI10.2307/1584343.
  7. a b BEBIS, George S. Patrology vol. II. Greek Orthodox Theological Review (Brookline: Holy Cross Orthodox Press), 1997, roč. 42, čís. 3/4, s. 563-564. Dostupné online [cit. 2018-07-19]. ISSN 0017-3894.
  8. DI BERARDINO, Angelo. Modern Patrologies. In: PARRY, Ken, ed. The Wiley Blackwell Companion to Patristics. Chichester, West Sussex ; Malden, MA : Wiley Blackwell, 2015. 530 s. ISBN 978-1-118-43871-8. S. 65.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]