Subpolárne pásmo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Subpolárne pásmo
Jediné, čo tu vie vyrásť na súvislý les, je breza, ostatné listnáče sú buď zakrpatené alebo zamrznú
Zimná tajga

Subpolárne podnebie je druh podnebia, ktoré sa rozkladá medzi 50 až 70 stupňom severnej šírky. Na severe leží hlavne na území Kanady, Škandinávie a Ruska, kde tvorí rozhranie lesotundry a tajgy. Lesotundra je krajina, kde sú zmiešané lesy (borovica, smrekovec, breza) a prechádzajú do krovinatej tundry (napr.: kríkové vŕby, brezy) a nakoniec do tundry bylinnej (čučoriedka...), machy a lišajníkovité. Na juhu ale viac ako z 90% zaberá územia Tichého, Indického a Atlantického oceánu a na zvyšku plochy leží na časti Severnej Ameriky a na niekoľkých súostroviach pri Austrálii. Subpolárny pás tiež lemuje obe polárne oblasti v pruhoch širokých okolo 1 000 km. Tieto oblasti sú zóny, v ktorých sa miešajú vlastnosti mierneho s polárnym pásom.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Má dlhé a veľmi studené zimy a väčšinou nie príliš teplé leta. Leto (obdobie s priemernou mesačnou teplotou minimálne 10 ° C) trvá jeden až maximálne 3 mesiace a zima (obdobie s priemernou mesačnou teplotou pod 0° C) trvá 5 až 7 mesiacov. Priemerná ročná teplota je nižšia ako 0° C a preto je tu trvale zamrznutá pôda (permafrost), roztápa sa len vrchná vrstva pôdy a to do maximálnej hĺbky 0,6 m až 4,2 m. Dní bez mrazov je 45 až 100 a mrznúť môže kedykoľvek v roku. Zrážok za rok veľa nenapadá, za rok len do 380 mm, ale v horských typoch subpolárneho podnebia je to oveľa viac, napríklad na Mount Washington napadá vyše 2500 mm zrážok ročne a v Kanadskej oblasti Labrador môže byť až 1,5 metra vysoká snehová pokrývka (všetko sa roztopí až v júni), hoci tam nie sú žiadne hory, v tomto prípade toľko snehu prináša Islandská tlaková níž, ktorá tu má silný vplyv. Vo vnútrozemí padá najviac zrážok v lete a na pobreží skôr na jeseň. Je rozdelené do niekoľkých podtypov.

Dsc[upraviť | upraviť zdroj]

Variant so suchým letom a vlhkejšiou zimou. Inak je veľmi podobné Dfc.

Dsd[upraviť | upraviť zdroj]

Suché leto a vlhká zima. Oproti Dsc je chladnejšie. Inak je veľmi podobné Dfc

Dwc[upraviť | upraviť zdroj]

Suchá zima a vlhké leto. Drvivá väčšina zrážok spadne v lete pri búrkach. Napríklad v Irkutsku sú najvyššie letné teploty okolo 30° C a najväčšie mrazy dosahujú až -35° C.[1]

Dwd[upraviť | upraviť zdroj]

Tiež suchá zima a daždivé leto. Ale je oproti Dwc studenšie. Patrí k vôbec najstudenšiemu typu subpolárneho podnebia. V lete je neustále zamračené a prší približne polovicu dní v mesiaci, zatiaľ čo v zime je väčšinou jasné počasie. Najstudenším miestom tohto podnebia je svetovo známy Ojmiakon, známy sa svoju priemernú januárovú teplotou -46,4° C (priemerná teplota v júli je 14,9° C a najväčšie letné horúčavy dosahujú 30° C a aj v júli nie sú nezvyčajné ranné slabé mrazy do -5° C)[2][3] ako najstudenšie miesto okrem Antarktídy. Najväčšie mrazy tam sú pravidelne pod -50° C[4] a najväčší mráz tam bol -89,9° C.

Dfc[upraviť | upraviť zdroj]

Najrozšírenejší typ. Nemá výrazné suché obdobia. Najviac zrážok spadne v lete, ale ani zimy nie sú úplne suché. V lete väčšina zrážok spadne pri daždi a búrky sú skôr zriedkavé. Najvyššie letné teploty najčastejšie dosahujú 20° C až 30° C a najsilnejšie mrazy sú zhruba od -20° C v najmiernejších oblastiach až po -50° C v najchladnejších miestach.[5][6][7][8][9]

Dfd[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako Dfc, ale studenšie. Najviac zrážok naprší v lete pri búrkach alebo slabom daždi.[10][11] Napríklad podnebie v Jakutsku: leto je oproti zvyšku roka až neuveriteľne teplé (priemerná teplota najteplejšieho mesiaca 19° C), tak po skončení leta začína extrémny teplotný prepad až na priemernú mesačnú teplotu -39° C v decembri. V lete najvyššie teploty ľahko presahujú 30° C, zatiaľ čo v zime klesajú k -50° C.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Subpolární podnebí na českej Wikipédii.