Suchá hora (vrch v Strážovských vrchoch)
| Suchá hora | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Ilava, Prievidza |
| Obce | Košecké Podhradie, Valaská Belá |
| Časť | Strážov |
| Pohorie | Strážovské vrchy |
| Podcelok | Zliechovská hornatina |
| Povodia | Nitra, Váh |
| Nadmorská výška | 986,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°55′33″S 18°21′19″V / 48,9258°S 18,3552°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Suchá hora (986,0 m n. m.[1]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Valaská Belá, približne 10 km juhovýchodne od Ilavy.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Strážov.[3] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, na území okresov Ilava a Prievidza a zasahuje na katastrálne územia obcí Košecké Podhradie a Valaská Belá.[4] Severné svahy zasahujú do CHKO Strážovské vrchy.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Mohutná Suchá hora je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od vrchu Vápeč na Hrubú Zliezajňu a prechádza ním južná hranica CHKO Strážovské vrchy. Plochý hrebeň vrcholovej časti spôsobuje, že zo severu a juhu pôsobí dojmom stolovej hory.[5] Juhozápadne susedí Homôľka (907 m n. m.), západne leží Hoľazne (901 m n. m.), severozápadne Vápeč (956 m n. m.), severovýchodne Hrubá Zliezajňa (946 m n. m.) a juhovýchodne Končiná (824 m n. m.).[6] Severnú časť hrebeňa odvodňuje Kopčiansky do Podhradského potoka a Váhu, južné svahy sú pramennou oblasťou Nitrice, smerujúcej do rieky Nitra. Najbližšími sídlami sú osady Valaskej Belej na južnom úpätí a osada Kopec, patriaca k obci Košecké Podhradie na severnom úpätí. Západne sa nachádza Horná a Dolná Poruba, východne Zliechov.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Súvislý porast hrebeňa poskytuje minimum výhľadov, no najvyššia, východná časť Suchej hory má porast riedky a nesúvislý. Práve odtiaľ je možné pozorovať široké okolie, predovšetkým však okolité vrchy pohoria. Poloha v samom centre pohoria a vysoké vrchy v širšom okolí obmedzujú dohľadnosť na vzdialenejšie pohoria, napriek tomu je na horizonte možné vidieť Súľovské vrchy, Javorníky, Biele Karpaty, Považský Inovec, Tribeč, Vtáčnik, Kremnické vrchy a Malú a Veľkú Fatru.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Hrebeňom Suchej hory nevedie značený chodník, južným úpätím však prechádza 
Cesta hrdinov SNP. Na samotný vrchol je prístup lesnými chodníkmi z okolitých sídiel.
- po
červenej značke (Cesta hrdinov SNP):
- zo západného smeru z Hornej Poruby cez Vápeč
- z východu zo Zliechova
- po
značke zo sedla Homôľka cez Srvátkovú lúku[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 54.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online.
- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Strážov (geomorfologická časť)
- Zliechovská hornatina – geomorfologický podcelok
- Zoznam vrcholov v Strážovských vrchoch