Suchoj Su-33

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Suchoj Su-33
Su27K (Su33) DD-SD-99-06153.jpg
Suchoj Su-33 na palube ťažkého lietadlového krížnika Admirál Kuznecov
Typ palubný stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády, viacúčelové stíhacie lietadlo
Výrobca OKB Suchoj
Prvý let 17. august 1987
Zavedený 1991
Charakter aktívny
Hlavný používateľ Ruské námorné letectvo
Vyrobených sériových: 24
Varianty Su-33UB
Su-33 na palube lode Admirál Kuznecov
Su-33 sa pripravuje na vzlet

Suchoj Su-33 (kód NATO: Flanker-D) je ruské palubné dvojmotorové viacúčelové stíhacie lietadlo 4 generácie. Ide o ďalší vývojový variant typu Su-27 s cieľom umožniť operovanie z paluby lietadlovej lode.[1]

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Su-33 so sklopenými krídlami na airshow MAKS 2007

Vývoj lietadla začal v roku 1977 v súlade s plánom Sovietskeho zväzu na stavbu flotily lietadlových lodí, ktoré sú v ruskej terminológii, z politických dôvodov, známe ako ťažké lietadlové krížniky. Skúšky palubných lietadiel prebiehali na krymskom letisku Novofjodorovka na Ukrajine. V roku 1980 tu bol vybudovaný špeciálny výcvikový komplex, známy pod skratkou NITKA, kde sa nacvičoval vzlet a pristávanie pomocou záchytného systému s brzdiacimi lanami. Technika vzletu sa vykonávala pomocou tzv. skokanského mostíka. Overovali sa tu tiež metódy navádzania lietadla na pristátie, vrátane automatického priblíženia.

Suchoj Su-33 má veľmi podobné parametre a letové charakteristiky ako Su-27. Od tohto stroja sa odlišuje predovšetkým kačacími krídlami pre zvýšenie vztlaku pred ťažiskom stroja, čo umožňuje vyšší uhol nábehu pri pristávaní a použitím väčších kompletne prepracovaných krídel s príslušnou mechanizáciou, ktorá umožňuje ich sklápanie (čím sa šetrí miesto na palube lietadlovej lode). Tieto úpravy prispeli k viditeľnému zníženiu pádovej rýchlosti, čo je pri štarte z paluby lietadlovej lode viac než potrebné. Ďalšie úpravy zasiahli podvozok. Podvozkové nohy boli zosilnené a vpredu je na rozdiel od štandardného Su-27 použitý dvojkolesový podvozok. Samozrejmosťou je inštalácia záchytného háku a ďalšieho vybavenia, ktoré je nevyhnutné pre palubné lietadlo. Pridaný bol tiež nástavec umožňujúci tankovanie paliva za letu. Prototyp lietadla, pilotovaný Viktorom Pugačevom letel prvýkrát 17. augusta 1987. V porovnaní s americkým F-14 Tomcat má Su-33 väčší ťah pri štarte, väčší pomer ťahu k hmotnosti a väčší generovaný vztlak, čo v roku roku 1996 ocenili aj americkí piloti na návšteve lode Admirál Kuznecov a vyzdvihli schopnosť Su-33 stúpať hneď po štarte, na rozdiel od amerických strojov, ktoré musia byť z paluby lietadlovej lodi katapultované.[2]

Zaujímavosťou je, že Suchoj Su-33 bol vybraný ako hlavné palubné lietadlo pre sovietske ťažké lietadlové krížniky napriek tomu, že konkurenčný MiG-29K, bol pre svoje kompaktnejšie rozmery a najmä výrazne nižšiu hmotnosť podstatne vhodnejšie lietadlo. Podarilo sa to najmä vďaka silnému lobingu hraničiaceho s nátlakom, vynikajúceho leteckého konštruktéra kancelárie Suchoj Michaila Simonova, ktorý presadil Suchoj pred konkurenčným MiG-om aj vďaka svojim konexiám vo vysokej politike, keďže v rokoch 1979 až 1983 bol námestníkom ministra leteckého priemyslu vtedajšieho Sovietskeho zväzu.[3]

Motory[upraviť | upraviť zdroj]

O pohon lietadla sa starajú dva motory Saturn-Ljulka AL-31F (Izdelije 99), aké poháňajú aj Su-27. AL-31F je dvojprúdový, dvojhriadeľový motor s modulárnou konštrukciou a so spoločnou komorou prídavného spaľovania pre oba prúdy. Každý motor dokáže vyvinúť maximálny ťah 75,22 kN a pri plnej forsáži až 122,6 kN. Hmotnosť motora je 1 540 kg. AL-31F je spoľahlivý v širokom rozsahu rýchlostí a výšok letu.[4]

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Výzbroj tohto lietadla je vzhľadom na rozdielne bojové podmienky, v ktorých býva nasadené, rozšírená o protilodné strely P-270 Moskit a protizemné strely Kh-31. Ďalším rozdielom, oproti základnej verzii Su-27, je možnosť použitia modernej protilietadlovej rakety stredného doletu R-77 RVV-AE (AA-12 Adder) s aktívnou radarovou navádzacou sústavou.

Samozrejmosťou je použitie štandardnej výzbroje lietadla Su-27. Hlavňovú výzbroj tvorí automatický letecký kanón GŠ-301 kalibru 30 mm, s palebným priemerom 150 ks streliva. Lietadlo má 12 závesných bodov (Su-27 má 10), z toho 8 podkrídlových, 2 podtrupové a 2 podgondolové, na ktoré je možné podvesiť celkovú výzbroj o hmotnosti 6 500 kg.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Su-33 – základná verzia (pôvodne označovaná ako Su-27K)
  • Su-33UB – cvične-bojová dvojmiestna verzia (pôvodne označovaná ako Su-27KUB)
  • Su-33M – plánovaná modernizovaná verzia s novým rádiolokátorom a motormi s meniteľným vektorom ťahu
  • Su-33MK – exportná verzia Su-33M
  • J-15 – čínska bezlicenčná kópia Su-33 vyrábaná firmou Shenyang

Užívatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Incidenty a nehody[upraviť | upraviť zdroj]

  • 17. júl 2001: Suchoj Su-33 ruského námorníctva havaroval počas airshow v Pskovskej oblasti. Pilot zahynul.[5]
  • 5. september 2005: Su-33 ruského námorníctva havaroval po tom, čo zlyhalo záchytné zariadenie na palube lode Admirál Kuznecov. Lietadlo padlo do vody a následne bolo zničené hlbinnými bombami, aby sa predišlo vyloveniu utajovaného vybavenia. Pilot sa stihol katapultovať a následne bol vytiahnutý na palubu lietadlovej lode.[6]

Špecifikácie (Su-33)[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 21,94 m
  • Rozpätie: 14,70 m
  • Výška: 5,72 m
  • Plocha krídel: 67,84 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 19 600 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 33 000 kg
  • Motor: 2x Saturn-Ľuľka AL-31F,
    • maximálny ťah: 75,22 kN každý
    • ťah s prídavným spaľovaním: 122,6 kN každý

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 2 300 km/h (2,17 M)
  • Dolet: 3 000 km
  • Dostup: 17 000 m
  • Maximálne preťaženie: +8,0 g

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Su-33 sukhoi.org
  2. Su-33 Flanker-D (Su-27K) military.cz
  3. Suchoj T10K/Su-27K/Su-33 hitechweb.genezis.eu 2010-02-02
  4. AL-31 leteckemotory.cz 2008-11-10
  5. News in Brief. The Moscow Times, 18. júl 2001. Dostupné online [cit. 2011-07-26].
  6. World's best naval flanker Su-33 crashed in Northern Atlantic. Pravda.ru, 6. september 2005. Dostupné online [cit. 2011-07-26].