Sudetonemecké povstanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sudetonemecké povstanie
Pochod Freikorpsu v Hazlové u Aše 1938.jpg
Pochod Freikorpsu v Hazlove pri Aši
Dátum 12. september 1938 - začiatok októbra 1938
Miesto česko-slovenské pohraničie - Sudety
Výsledok zásah česko-slovenskej armády a čiastočné obnovenie poriadku,[1] boje pokračujú aj po Mníchovskej dohode
Casus belli: zostrené vzťahy medzi národnostnými skupinami v Česko-Slovensku; zámerne neprijateľné požiadavky SdP podľa pokynov z Nemecka; Hitlerov prejav na zjazde v Norimbergu 12. septembra 1938[2]
Protivníci
Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Sudety SdP

Sudety Zelené kádre[4]
Německá říše Nemecká ríša

Velitelia
Jan Syrový
Ludvík Krejčí
Konrad Henlein
Karl Hermann Frank
Anton Pfrogner
Wilhelm Canaris
Sila
Stráž obrany štátu:[5]
30 000 (22. september)
Freikorps:[6]
10 – 15 000 (18. september)
26 000 (22. september)
34 – 41 000 (1. októbra)
Straty
Mŕtvi:
95[7] – 110[8]
Zranení:
50
Zajatí:
2029 zajatých príslušníkov ozbrojených zložiek, železničiarov, poštových zamestnancov a členov ich rodín
Civilisti:
Neznámy počet civilných strát (dobrovoľníci a nevinné obete útočiacich ozbrojencov)[7]
Mŕtvi:[pozn. 1]
52
Zranení:
65
Pohrešovaní:
19
Straty čs. ozbrojených zložek činili v septembri a októbri v českých zemiach podľa Šrámka 95 mužov (z toho len v septembri 69).[7] Straty Freikorpsu a čs. jednotek (vyššie údaje) sú k 1. októbru podľa správy Friedricha Köchlinga.[8]

Sudetonemecké povstanie,[9][10] tiež sudetské povstanie, povstanie sudetských (českých) Nemcov[7][11] a pod., bola organizovaná akcia Sudetonemeckej strany.

Priebeh povstania[upraviť | upraviť kód]

Rozkaz na začatie demonštrácií a provokácií bol vydaný 10. septembra 1938, povstanie vypuklo 12. septembra 1938, v deň Hitlerovho rozhlasového prejavu, po ktorom došlo k rozpútaniu násilia v česko-nemeckom pohraničí.[12] K čiastočnému upokojeniu situácie došlo 14. septembra s súvislosti so zavedením stanného práva.[9] Vo vojnovom stave s Nemeckom sa Československo nachádzalo podľa vyhlásenia exilovej vlády v Londýne z roku 1944 od 17. septembra 1938, kedy bol oficiálne založený Sudetonemecký zbor dobrovoľníkov.[13] Na nemeckej strane sa na bojových, teroristických a sabotážnych akciách podieľala aj spravodajská služba Abwehr a jednotky SS.[14]

Otvorené povstanie eskalovalo 22. septembra, kedy nepokoje zachvátili ďalšie oblasti na Morave a v Sliezsku. Česko-slovenské orgány reagovali vyhlásením ostrahy hranice, ktorú po vystupňovaní Hitlerových požiadaviek nasledovala 23. septembra všeobecná mobilizácia.[15] Bojové akcie Freikorpsu oficiálne ukončil rozkaz č. 30 z 30. septembra 1938, ale boje pokračovali aj po Mníchove, kedy ordneri útočili na ustupujúce česko-slovenské jednotky.[16] Podľa styčného dôstojníka OKW vykonal Freikorps do 1. októbra spolu 164 úspešných a 75 neúspešných akcií za cenu 52 padlých, 65 zranených a 19 nezvestných. Straty česko-slovenských ozbrojených zložiek mali činiť 110 mŕtvych, 50 zranených a 2029 zajatých.[8] Historik Pavel Šrámek uvádza za mesiac september celkom 69 padlých príslušníkov česko-slovenských ozbrojených síl v českých krajinách a v októbri 26 mŕtvych.[7]

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Celkové straty ostatných nemeckých zložiek niesú známe; napríklad pri strete zelenej gardy s hliadkou dragúnskeho pluku 8 na Jindřichohradecku dňa 27. septembra bolo zastrelených 7 útočníkov (Hruška, 2013, s. 74).

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. FRANCEV, Vladimír; KLIMENT, Charles K.. Československá obrněná vozidla 1918-1948. Praha : Ares a Naše vojsko, 2004. 375 s. ISBN 80-86158-40-3, 80-206-0743-9. Kapitola Organizace obrněných jednotek československé armády, s. 196.
  2. HEYDECKER, Joe J.; LEEB, Johannes. Norimberský proces. Praha : Euromedia Group, 2007. 736 s. ISBN 978-80-249-0940-0.
  3. SCHLANGE, Karl. Republikanische Wehr [online]. valka.cz, 2005-01-21, [cit. 2014-02-05]. Dostupné online.
  4. Zelené kádry [online]. fronta.cz, [cit. 2014-02-10]. Dostupné online.
  5. BRABEC, Martin. Ostře sledovaná hranice. [s.l.] : [s.n.]. S. 16-19.
  6. HRUŠKA, Emil. Boj o pohraničí. Praha : Nakladatelství Epocha a Pražská vydavatelská společnost, 2013. ISBN 978-80-7425-194-8, 978-80-7250-668-2. Kapitola Horký podzim, s. 80-81.
  7. a b c d e ŠRÁMEK, Pavel. Ve stínu Mnichova. Praha : Mladá fronta, 2008. ISBN 978-80-204-1848-7.
  8. a b c Zpráva Friedricha Köchlinga o jeho působení u Sudetoněmeckého Freikorpsu [online]. fronta.cz, 2013-12-27, [cit. 2014-02-05]. Dostupné online.
  9. a b Povstání se hroutí [online]. mobilisace1938.cz, 2013-09-14, [cit. 2014-02-05]. Dostupné online.
  10. WIRNITZER, Jan. Historik: Hitler před Mnichovem často váhal, jak vyzrát na Československo [online]. zpravy.idnes.cz, 2008-09-30, [cit. 2014-02-06]. Dostupné online.
  11. V pohraničí vypuklo povstání českých Němců [online]. mobilisace1938.cz, 2013-09-12, [cit. 2014-02-06]. Dostupné online.
  12. HRUŠKA, Emil. Boj o pohraničí. Praha : Nakladatelství Epocha a Pražská vydavatelská společnost, 2013. ISBN 978-80-7425-194-8, 978-80-7250-668-2. Kapitola Přípravy na horký podzim, s. 14-15.
  13. HRUŠKA, Emil. Boj o pohraničí. Praha : Nakladatelství Epocha a Pražská vydavatelská společnost, 2013. 112 s. ISBN 978-80-7425-194-8, 978-80-7250-668-2. Kapitola Konec freikorpsu, s. 103.
  14. HRUŠKA, Emil. Boj o pohraničí. Praha : Nakladatelství Epocha a Pražská vydavatelská společnost, 2013. 112 s. ISBN 978-80-7425-194-8, isbn2 978-80-7250-668-2 Chybné ISBN. Kapitola Konec freikorpsu, s. 98.
  15. BRABEC, Martin. Nevyhlášená válka o pohraničí. [s.l.] : [s.n.]. S. 44-47.
  16. HRUŠKA, Emil. Boj o pohraničí. Praha : Nakladatelství Epocha a Pražská vydavatelská společnost, 2013. 112 s. ISBN 978-80-7425-194-8, isbn2 978-80-7250-668-2 Chybné ISBN. Kapitola Horký podzim, s. 81-82.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]