Sunderland AFC

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sunderland AFC
Celý názov Sunderland Association
Football Club
Prezývka "The Black Cats"
Založený 1879
Štadión Stadium of Light
Kapacita 49 000
Majiteľ Anglicko Stewart Donald
Tréner Škótsko Jack Ross
Liga League One
2018-19 5. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Pozri aj Športový portál

Sunderland AFC je anglický profesionálny futbalový klub, založený v meste Sunderland, vo väčšej metropolitnej oblasti Tyne and Wear. Klub v súčasnosti hrá v League One, tretej najvyššej anglickej súťaži.

Od svojho založenia v roku 1879 klub vyhral 6 titulov (1892, 1893, 1895, 1902, 1913 a 1936). Okrem toho dvakrát vyhral FA Cup (1937 a 1973) a finalisti boli dvakrát (1913 a 1992). Rovnako je aj víťaz FA Community Shield z roku 1936. Sunderland tiež bol finalista Ligového poháru v roku 1985 a 2014.

Sunderland získal svoj prvý FA Cup v roku 1937 keď vyhral 3-1 nad Preston North End, v najvyššej lige účinkoval po dobu 68 po sebe idúcich sezón. Najvýznamnejšia trofej, ktorú Sunderland AFC dosiahol po druhej svetovej vojne, bol ich druhý FA Cup v roku 1973, kedy sa klub tešil z víťazstva 1-0 nad Leeds United.

Sunderland hráva svoje domáce zápasy na štadióne Stadium of Light, keď sa v roku 1997 odsťahoval z Roker Parku. Pôvodná kapacita bola 42 000 divákov, ktorá bola zvýšená na 49 000 v roku 2000. Sunderland má dlhotrvajúcu rivalitu so susedným klubom Newcastle United, s ktorými hrávajú "Tyne-Wear derby" od roku 1898. Od ich posledného postupu do Premier League v roku 2007 sa stali jednou z najdrahších futbalových značiek, ktorej hodnota je celkovo 93 miliónov USD (v roku 2014 31. na svete).

História[upraviť | upraviť zdroj]

1879 – 1908[upraviť | upraviť zdroj]

Klub bol založený ako Sunderland and District Teachers A.F.C. učiteľom Jamesom Allanom; predpokladaným dátumom založenia je október 1879.[1] Dôkazy však naznačujú, že formálny klub vznikol až o rok neskôr, 25. septembra 1880.[2] Tím bol premenovaný na Sunderland A.F.C. a v októbri 1880 sa stal dostupný nielen učiteľom školy.

Sunderland vstúpil do futbalovej ligy v sezóne 1890–91. Tom Watson sa stal prvým manažérom Sunderlandu, menovaný bol v roku 1888.[3] Na konci 19. storočia ich William McGregor, zakladateľ ligy, po víťazstve 7:2 proti Aston Ville vyhlásil za „Tím všetkých talentov“. Sunderland vyhral ligový šampionát v sezóne 1891–92, jednu sezónu po svojom vstupe do futbalovej ligy. Sunderland v nasledujúcej sezóne úspešne obhájil titul, keď mu pomohol škótsky hrotový útočník John Campbell, ktorý prelomil hranicu 30 gólov v dvoch za sebou idúcich sezónach. V tomto procese sa Sunderland stali prvým tímom, ktorý strelil 100 gólov v sezóne, čo sa podarilo prekonať až v rokoch 1919–20, keď West Bromwich Albion vytvoril nový rekord.

V sezóne 1893–94 sa Sunderland sa priblížil k tretiemu ligovému víťazstvu v rade, skončil však druhý za Aston Villou. Titul však získali späť v sezóne 1894–95, keď sezónu zakončili s päť bodovým náskokom pred druhým Evertonom, keď Campbell sa stal tretíkrát najlepším strelcom ligy.[4] Po tom ako Watson doviedol Sunderland k trom majstrovským titulom, na konci sezóny 1895–96 vo funkcií manažéra rezignoval a následne sa prešiel k Liverpoolu. Na jeho miesto nastúpil Robert Campbell. V roku 1898 sa klub presťahoval do Roker Parku, ktorý sa stal ich domovom takmer na jedno storočie. Spočiatku mal štadión kapacitu 30 000 divákov, v nasledujúcich desaťročiach sa však neustále kapacita rozširovala a na svojom vrchole mohol štadión poňať viac ako 75-tisícový dav. Campbell však už s tímom rovnaké úspechy ako bývalý manažér Watson nedosiahol, čo donútilo Campbella v sezóne 1898–1999 opustiť Sunderland a posilniť Bristol City.

Škót Alex Mackie nahradil Campbella na pozícii manažéra sezóny 1899. Po druhom mieste v rokoch 1900–01 získal klub v sezóne 1901–02 štvrtý ligový titul, keď porazil Everton rozdielom troch bodov. V decembri 1902 sa k Sunderlandu pripojil Arthur Bridgett, ktorý bol jeho kapitánom 10 sezón a získal 11 Anglických pohárových víťazstiev.

V roku 1904 bolo vedenie spoločnosti Sunderland zapletené do platobného škandálu s hráčom Andrewom McCombie. Klub údajne požičal hráčovi 100 libier (dnes 10,9 tisíc libier), aby mu pomohol založiť vlastnú firmu, s tým, že peniaze neskôr vráti.[5] McCombie však odmietol vrátiť peniaze a tvrdil, že išlo o dar. Vyšetrovanie, ktoré viedol futbalový zväz, dospelo k záveru, že peniaze poskytnuté McCombiemu boli súčasťou „bonusu za opätovný podpis“, ktorý porušil pravidlá zväzu. Sunderland dostal pokutu 250 libier (dnes 27,1 tisíc libier) a šesť riaditeľov bolo suspendovaných na dva a pol roka za to, že nepreukazovali skutočné záznamy o finančných rokovaniach klubu. Mackie bol tiež suspendovaný na tri mesiace pre svoju účasť na afére.[5]

1908 – 1945[upraviť | upraviť zdroj]

5. decembra 1908 dosiahol Sunderland najvyššie ligové víťazstvo proti severovýchodnému rivalovi Newcastlu United. Vyhrali 9:1; Billy Hogg a George Holley skórovali hattricky, zatiaľ čo Arthur Bridgett dva góly. Pod írskym manažérom Bobom Kylom a kapitánom Charlesom Thomsonom klub zvíťazil v lige opäť v roku 1913, ale prehral svoje prvé finále FA Cupu s Aston Villou 1:0. O dve sezóny neskôr Prvá svetová vojna ligu zastavila. Po obnovení ligy sa Sunderland priblížil k zisku ďalšieho šampionátu v sezóne 1922–23, keď titul nakoniec zobral Liverpool. Aj v nasledujúcej sezóne sa priblížili k titulu a skončili na treťom mieste, štyri body za vrcholom ligy. Na druhej strane klub v sezóne 1927–28 unikol zostupu z prvej divízie o jediný bod aj napriek 35 gólom Davea Hallidaya.

Aj v nasledujúcej sezóne sa priblížili a skončili na treťom mieste, štyri body za vrcholom ligy. Šiesty ligový titul klubu prišiel v sezóne 1935–36 pod škótskym manažérom Johnnym Cochraneom. Počas sezóny strelili 109 gólov, z toho Raich Carter a Bobby Gurney strelili po 31.

Napriek víťazstvu v lige sa sezóna nezaobišla bez tragédie. Mladý brankár tímu Jimmy Thorpe zomrel na následky kopu do hlavy a hrudníka po tom, čo prebral loptu v zápase s Chelsea v Roker Parku. V hre ďalej pokračoval až do konca zápasu. Doma sa napokon zrútil a o štyri dni zomrel v nemocnici na diabetes mellitus a zlyhanie srdca. Tento tragický incident viedol k zmene pravidiel, pričom hráči už nesmeli zdvihnúť nohu na brankára, keď mal loptu v náručí pod kontrolou.

V nasledujúcej sezóne vyhrali FA Cup po víťazstve 3–1 proti Prestonu North End na štadióne Wembley. Vo zvyšku desaťročia končili Sunderland v tabuľke na stredných pozíciách, až kým Druhá svetová vojna neprerušila všetky ligy ako aj FA cup.

1945 – 1995[upraviť | upraviť zdroj]

Pre Sunderland boli bezprostredné povojnové roky charakteristické značnými výdavkami; klub zaplatil v januári 1949 za Ivora Broadisa z Carlisle United 18 000 libier (dnes 641 tisíc libier). V roku 1950 skončil klub na prvom mieste v prvej divízii, čo je ich najvyššia priečka od sezóny v roku 1936.[6]

Koncom 50. rokov došlo k prudkému poklesu bohatstva Sunderlandu a klub bol opäť zapletený do veľkého finančného škandálu v roku 1957. Boli uznaní za vinných z vykonávania platieb hráčom presahujúcich maximálnu mzdu. Dostali pokutu 5 000 GBP (dnes 121 000 GBP) a ich predsedovi a trom riaditeľom bol pozastavený výkon funkcie. V nasledujúcom roku Sunderland prvýkrát vo svojej 68-ročnej ligovej histórii zostúpil z najvyššej divízie.

Absencia Sunderlandu v najvyššej lige trvala šesť rokov. V sezóne 1962–63 sa dostal klub k bránam prvej divízie. Avšak v boji o jedno postupové miesto podľahol o skóre Chelsea a na postup musel ešte rok čakať. Na konci dekády sa však opäť nevihli zostupu do druhej divízie, keď skončili na dvadsiatej prvej pozícií. Sunderland získal svoju poslednú veľkú trofej v roku 1973 víťazstvom 1:0 nad Leeds United vo finále FA Cupu.[7] Sunderland, ktorý bol v tom čase klubom druhej ligy, vyhral zápas najmä vďaka úsiliu svojho brankára Jimmyho Montgomeryho, ktorý v rýchlom slede zachránil dve strely z Leedsu na bránu. Od roku 1973 sa iba dva ďalšie kluby, Southampton v roku 1976[8] a West Ham United v roku 1980, vyrovnali úspechu Sunderlandu, keď vyhrali FA Cup ako tímy mimo najvyššej anglickej ligovej úrovne.

Po šiestich sezónach v druhej divízii postúpil Sunderland v sezóne 1975–76 opäť do prvej divízie. Tu sa však dlho neohrial a hneď v následujúcej sezóne znova zostúpil. Sunderland sa predstavil vo svojom prvom finále Ligového pohára v roku 1985, ale s Norwichom City prehral 1:0.[9] V roku 1987 zaznamenal Sunderland jeden z najnižších ligových bodov vo svojej histórii, keď prvýkrát vypadol do tretej divízie anglickej ligy. Pod novým predsedom Bobom Murrayom ​​a novým manažérom Denisom Smithom sa klub vrátil do druhej divízie hneď v nasledujúcej sezóne. V roku 1990 boli za neobvyklých okolností vrátili späť na najvyššiu úroveň. Sunderland podľahol tímu Swindon Town vo finále play-off, avšak postup Swindonu bol zrušený potom, čo bol klub uznaný vinným z finančných nezrovnalostí a namiesto neho bol povýšený Sunderland.[10] V najvyššej lige však vydržali len jednu sezónu, keď o ich zostupe sa rozhodlo v posledný deň sezóny.[11] Manažérom Sunderlandu bol v roku 1997 menovaný Peter Reid a pôsobil tu do roku 2002. Ďalší úspech Sunderlandu bolo veľké finále FA Cupu v roku 1992, kde sa predstavil ako klub druhej ligy. Senzácia z roku 1973 sa však nezopakovala keďže vo finále podľahli Liverpoolu 2:0.[12]

1995 – 2016[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1995 čelili Sunderland opäť zostupu do 3. úrovne anglického futbalu. Peter Reid bol vymenovaný za hlavného manažéra a situácia sa rýchlo zmenila. Reidov pobyt na lavičke Sunderlandu mal na mužstvo a pozíciu stabilizačný účinok; zostal manažérom sedem rokov.[13] Po postupe z Division One v sezóne 1995–96[14] začal Sunderland svoju prvú sezónu v Premier League, ale skončil tretí odspodu a zostúpil späť do prvej ligy[15], napriek tomu, že porazil Manchester United, Arsenal a Chelsea.

V roku 1997 Sunderland po 99 rokoch opustil domovský štadión Roker Park. Bývalý hráč Sunderlandu Len Shackleton, ktorý má na štadión pekné spomienky, povedal: „Nikdy nebude existovať iné miesto ako Roker.“ Klub sa presťahoval na Stadium of Light, arénu so 42 000 sedadlami, ktorá bola v tom čase najväčším štadiónom postaveným v Anglicku po druhej svetovej vojne.[16] Kapacita bola neskôr zvýšená na 49 000.

Sunderland sa vrátil do Premier League ako šampión prvej ligy v roku 1999 so vtedajšími rekordnými 105 bodmi. Sezóna Sunderlandu 1999 - 2000 začala na Stamford Bridge, kde ich Chelsea porazila 4:0. V odvetnom zápase neskôr v sezóne však Sunderland otočil a ich prehru 4:0 "pomstil" výhrou 4:1 na domovskom Stadium of Light. Sunderland tiež dosiahol v St. James 'Park víťazstvo 2:1 nad súperom Newcastle United, čo prispelo k rezignácii manažéra Newcastlu Ruuda Gullita.[17] Na konci sezóny skončil Sunderland na siedmom mieste, keď Kevin Phillips vo svojej prvej najvyššej sezóne získal Európske zlaté kopačky keď strelil 30 gólov.[18]

Po ďalšom siedmom mieste v sezóne 2000–01 nasledovali dve menej úspešné sezóny keď zostúpili nižšej ligy s rekordne nízkym počtom bodov 19 v roku 2003. Do klubu prišiel bývalý manažér írskej reprezentácie Mick McCarthy. Pobyt klubu v elitnej súťaži však netrval dlho, pretože Sunderland opäť zostúpil, tentoraz s novým rekordne nízkym celkovým počtom 15 bodov. McCarthy opustil klub v polovici sezóny a dočasne ho nahradil bývalý hráč Sunderlandu Kevin Ball. Rekordne nízky 15-bodový výkon prekonal v sezóne 2007–08 Derby County, ktorý skončil s jedenástimi bodmi.[19]

Po vypadnutí Sunderlandu z Premier League klub prevzalo írske konzorcium Drumaville[20] na čele s bývalým hráčom Niallom Quinnom, ktorý za nového manažéra vymenoval bývalého kapitána Manchestru United - Roya Keana.[21] Pod vedením Keana klub stabilne zlepšoval svoje výsledky ako aj postavenie v tabuľke po šnúre 17 zápasov bez prehry postúpil do Premier League.[22] Po nestabilnom začiatku sezóny 2008–09 Keane rezignoval. Pred začiatkom nasledujúcej sezóny írsko-americký podnikateľ Ellis Short dokončil úplné prevzatie klubu a Steve Bruce bol menovaný za manažéra 3. júna.[23]

Sunderland začal sezónu 2010–11 veľmi dobre, ale potom, čo Bent v januári 2011 odišiel do Aston Villy skončil na desiatej pozícií - čo bolo stále ich najvyššie umiestenie v tabuľke Premier League za posledných 10 rokov. Sezóna 2013–14 začala zle a vtedajší manažér bol aj Di Canio aj vďaka zlým vzťahom s hráčmi prepustený. [24] Gus Poyet bol menovaný ako jeho náhradník[25] a doviedol Sunderland do finále futbalového Ligového pohára 2014, kde ich porazili Manchester City 3:1.[26] [27]

Od 2016[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 2016 Allardyce opustil klub a bol menovaný za manažéra anglického národného tímu.[28] Ako jeho náhradník bol vymenovaný bývalý manažér Evertonu a Manchestru United David Moyes.[29] Sunderland pod vedením Moyesa dosiahol najhorší štart do sezóny Premier League, keď zo svojich úvodných 10 zápasov získal iba dva body.[30] Na konci sezóny 2016–17 klub prvýkrát po desiatich rokoch zostúpil do druhej ligy, keď skončil na konci tabuľky s 24 bodmi.[31] Moyes bol nútený rezignovať na pozíciu manažéra tímu. V júni 2017 bol brankár Jordan Pickford, produkt akadémie Sunderlandu, ktorý vstúpil do klubu vo veku osem rokov, predaný do Evertonu za 25 miliónov GBP, čo predstavuje rekordnú čiastku pre britského brankára.[32]

Po vypadnutí bol Simon Grayson vyhlásený za nového manažéra klubu.[33] Pod vedením Graysona klub veľmi zle odštartoval sezónu EFL Championship 2017–18 (dokumentovanú v sérii Netflix Sunderland 'Til I Die), keď v 14 zápasoch zaznamenal iba 2 víťazstvá. Po remíze 3:3 proti Boltonu[34] bol Grayson vyhodený[35] a v novembri 2017 ho nahradil hlavný tréner Walesu Chris Coleman.[36] V apríli 2018 však klub opäť zostúpil, tentokrát do League One (čo je tretia najvyššia Anglická futbalová liga).[37]

Manažér St Mirren Jack Ross bol vymenovaný za nového manažéra v máji 2018.[38] V prvej sezóne klubu v League One skončili na 5. mieste a dostali sa do finále play-off, vo Wembley však podľahol Charlton Athletic. Po zlom začiatku sezóny 2019-20 bol Ross v októbri 2019 prepustený. Na jeho miesto nastúpil 17. októbra bývalý manažér Boltonu Phil Parkinson.[39] Sunderland ukončil sezónu na 8. mieste, čo je ich historicky najnižšia pozícia v lige. Konečné poradie tejto sezóny sa nakoniec určilo podľa bodov po poslednom odohranom zápase z dôvodu pozastavenia futbalu v dôsledku pandémie COVID-19.[40]

Tituly[upraviť | upraviť zdroj]

  • Majster Anglicka:
    • 1892, 1893, 1895, 1902, 1913, 1936.
  • FA Cup.png FA Cup:
    • 1937, 1973.
  • CommunityShield.png Anglický superpohár
    • 1937

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 1879 [online]. Sunderland Association Football Club, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Sunderland AFC - Statistics, History and Records - from TheStatCat [online]. www.thestatcat.co.uk, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
  3. Delve into the past [online]. Sunderland Association Football Club, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. RICHARDCALLAGHAN. Sunderland’s First Great Centre Forward [online]. Roker Report, 2016-07-20, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b https://measuringworth.com/datasets/ukearncpi/
  6. Football Statistics Archive [online]. www.rsssf.com, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
  7. TheFA.com - 1973 Sunderland v Leeds [online]. web.archive.org, 2010-03-29, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
  8. TheFA.com - 1976 Southampton v Man United [online]. web.archive.org, 2010-03-29, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
  9. England League Cup Full Results 1960-1996 [online]. www.rsssf.com, [cit. 2020-12-09]. Dostupné online.
  10. Football fan's 1,000 game milestone [online]. 2004-11-04, [cit. 2020-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. Football Statistics Archive [online]. www.rsssf.com, [cit. 2020-12-09]. Dostupné online.
  12. 1992 FA Cup Final Match | Liverpool vs Sunderland [online]. www.fa-cupfinals.co.uk, [cit. 2020-12-09]. Dostupné online.
  13. www.soccerbase.com - The Internet Soccer Database [online]. web.archive.org, 2007-11-24, [cit. 2020-12-09]. Dostupné online.
  14. England 1995/96 [online]. www.rsssf.com, [cit. 2020-12-09]. Dostupné online.
  15. Football Statistics Archive [online]. www.rsssf.com, [cit. 2020-12-09]. Dostupné online.
  16. The Stadium of Light [online]. [Cit. 2020-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. Ruud Resigns [online]. www.nufc.com, [cit. 2020-12-09]. Dostupné online.
  18. BBC SPORT | SUNDERLAND | Phillips nets Golden prize [online]. news.bbc.co.uk, [cit. 2020-12-09]. Dostupné online.
  19. Where do woeful Derby rank? [online]. 2008-03-29, [cit. 2020-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. Sunderland | The Club | History | Club History | Club History Detail | Club History [online]. web.archive.org, 2018-04-06, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online.
  21. Keane becomes new Sunderland boss [online]. 2006-08-28, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. Championship: Colchester 3 - 1 Sunderland [online]. the Guardian, 2007-04-23, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. Steve Bruce set for Sunderland talks while Ellis Short completes takeover [online]. The Telegraph, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. Paolo Di Canio was fired by Sunderland for 'systematic destruction' of [online]. The Independent, 2013-09-24, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. Poyet named new Sunderland boss. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2020-12-11]. (po anglicky)
  26. Manchester City 3-1 Sunderland. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2020-12-11]. (po anglicky)
  27. Manchester City vs Sunderland 3:1 02/03/2014 Free Football Tips, Live Scores and Results [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online.
  28. Sam Allardyce appointed new England manager on two-year deal [online]. Sky Sports, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. Moyes appointed Sunderland manager. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2020-12-11]. (po anglicky)
  30. Sunderland make worst ever start to a Premier League season [online]. Sky Sports, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. Sunderland 0-1 Bournemouth. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2020-12-11]. (po anglicky)
  32. Everton complete record Pickford deal. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2020-12-11]. (po anglicky)
  33. Sunderland appoint Simon Grayson as manager after shelving takeover talks [online]. the Guardian, 2017-06-29, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. Sunderland vs Bolton Wanderers 3:3 31/10/2017 Free Football Tips, Live Scores and Results [online]. rowdie.co.uk, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online.
  35. Simon Grayson sacked as Sunderland manager after draw with Bolton [online]. the Guardian, 2017-10-31, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. Coleman named new manager [online]. Sunderland Association Football Club, 2017-11-19, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. Sunderland 1-2 Burton Albion. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2020-12-11]. (po anglicky)
  38. Sunderland appoint Ross as manager. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2020-12-11]. (po anglicky)
  39. Parkinson named Sunderland manager. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2020-12-11]. (po anglicky)
  40. DUBAS-FISHER, David; JOHNS, Craig. Sunderland officially finish the season in their lowest ever position in history [online]. ChronicleLive, 2020-06-09, [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sunderland AFC na anglickej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]