Supraventrikulárna tachykardia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
EKG supraventrikulárnej tachykardie
EKG obraz supraventrikulárnej tachykardie - záznam z kardiomonitora. Typická je rýchla činnosť srdca, chýbanie P vĺn a štíhle (nerozšírené) QRS komplexy

Supraventrikulárna tachykardia (SVT) je označenie pre tachykardie, ktoré majú pôvod v štruktúrach nad srdcovými komorami, v predsieňach alebo v oblasti atrioventrikulárbej junkcie (spojenia), aj keď na niektorých sa podielajú vodivé dráhy, vedúce komorami. Od komorovej tachykardie sa spravidla, ale nie bez výnimky odlišuje kratšie trvajúcim ("štíhlym") QRS komplexom na elektrokardiograme (EKG).

Supraventrikulárne tachykardie vznikajú mechanizmom zvýšenej automacie alebo reentry. Pri zvýšenej automacii je príčinou zdroj vzruchov - ektopický pacemaker, ktorý ich tvorí rýchlejšie, ako sinoatriálny uzol a preberá riadenie srdcového rytmu.

Reentry znamená šírenie vzruchov v kruhu dráhou, z ktorej časť vedie normálnym prevodovým systémom srdca a časť anomálnymi (aberantnými) dráhami, z ktorých opäť vstupuje do prevodového systému; prevodovým systémom sa súčasne šíri aj normálnym spôsobom a aktivuje kontrakcie srdcových komôr. Podmienkou je, aby sa jednotlivé časti vodivého systému stihli zotaviť (repolarizovať) pred príchodom nového vzruchu.  Anomálne (aberantné) dráhy môžu byť rôzne a môžu sa meniť. Bývajú vrodené, alebo vznikajú následkom choroby (napr. ischémie).

Rozdelenie supraventrikulárnych tachykardii[upraviť | upraviť kód]

Flutter predsiení na EKG
Flutter predsiení na EKG zázname. Typický priebeh flatrových F- vĺn v tvare "zubov píly" nie je vždy zrejmý na prvý pohľad, časť ich priebehu býva skrytá v QRS komplexe alebo v T vlne.

sínusové[upraviť | upraviť kód]

  • sínusová tachykardia a sínusová reentry tachykardia je následkom zrýchlenej činnosti sinoatriálneho uzlu alebo reentry v oblasti sinoatrálneho uzlu a priľahlej svaloviny predsiení.  Elektrokardiograficky je prakticky neodlíšiteľná od normálneho sínusového rytmu, pokiaľ sa náhodou nezachytí jej nástup a ukončenie. Klinicky však nezodpovedá sínusovej tachykardii, ktorá je reakciou na celkový stav organizmu (napríklad telesnú námahu, horúčku, stratu tekutín).

predsieňové[upraviť | upraviť kód]

  • ektopická predsieňová tachykardia je spôsobená ložiskom so zvýšenou automaciou v predsieňach
  • multifokálna predsieňová tachykardia vychádza z viacerých takýchto ložísk, na EKG býva spravidla rozpoznateľná podľa menlivého tvaru vlny P.
  • fibrilácia predsiení je najčastejšia arytmia. Vzniká putovaním vzruchu po premenlivých vodivých dráhach v prdsieňach. Na EKG je rozpoznateľná podľa chýbajúcich vĺn P a nepravidelnej činnosti srdca.
  • flutter predsiení  má podobný mechanizmus vzniku, ako fibrilácia predsiení, vzruch však krúži po stále rovnakej dráhe v pravej alebo ľavej predsieni. Väčšinou je dobre rozpoznateľný na EKG, kde chýbajú P vlny a sú nahradené pravidelnými vlnami, podobnými zubom píly.

atrioventrikulárne[upraviť | upraviť kód]

  • junkčná tachykardia je spôsobená ložiskom so zvýšenou automaciou v oblasti junkcie - pripojenia Hisovho  zväzku na atrioventrikulárny uzol. Môže sa prejavovať obrátenými vlnami P, pretože vzruchy sa môžu šíriť aj na predsiene, ale obráteným smerom.
  • atrioventrikulárna nodálna reentry tachykardia vzniká krúžením vzruchu v atrioventrikulárnom uzle, v ktorom sa nachádza ďalšia anomálna vodivá dráha. Môže byť ortodrómna, kedy prevod  z predsiení na komory prebieha normálnou dráhou, alebo antidrómna, kedy prevod z predsiení na komory prebieha po aberantnej dráhe a vzruch sa vracia do predsiení protismerne cez normálnu dráhu v atrioventrikulárnom uzle.
  • atrioventrikulárna reentry tachykardia vzniká krúžením vzruchu  medzi predsieňami a komorami, v prítomnosti anomálneho vodivého spojenia medzi predsieňami a komorami. Tiež môže byť ortodrómna alebo antidrómna. Keď sa vzruch sa šíri z predsiení na komory aberantnou dráhou a naspäť protismerne cez atrioventikulárny uzol,  na EKG možno pozorovať obraz preexcitačného syndrómu so skráteným intervalom PR (chýba spomalenie prevodu v atrioventrikulárnom uzle a komory sú excitované predčasne).

Príznaky a diagnostika[upraviť | upraviť kód]

Supraventrikulárna tachykardia sa prejavuje pocitom búšenia srdca, slabosťou, závratom až poruchou vedomia. Po dlhšom trvaní môže viesť k zlyhaniu srdca v popredí s dýchavicou. Zriedkavejšie spôsobuje aj smrť, následkom zlyhania srdca alebo prechodom do fibrilácie komôr.

Diagnóza sa stanovuje na základe elektrokardiografického (EKG) vyšetrenia. Záznam je charakteristický tachykardiou, pričom QRS komplexy majú trvanie do 0,11 s  ("štíhle" QRS komplexy). Činnosť srdca môže byť nepravidelná (fibrilácia predsiení, multifokálna predsieňová tachykardia) alebo pravidelná (ostatné). Hoci QRS komplexy s trvaním nad 0,12 s ("širokokomplexová tachykardia") sú charakteristické pre komorové tachykardie, môžu sa objaviť aj pri supraventrikulárnej tachykardii, a to buď pri preexcitačnom syndróme alebo u pacientov s poškodením Tawarovho ramienka, ktoré sa prejaví len pri zrýchlení činnosti srdca. Jednotlivé typy supraventrikulárnych tachykardii sa rozlišujú podľa tvaru, prípadne neprítomností P vĺn a ich vzťahu ku QRS komplexu, prípadne aj podľa tvaru QRS komplexu. V niektorých prípadoch nie je možná presná diagnostika bez použitia ďalších EKG zvodov (napríklad snímania z elektródy, zavedenej do pažeráka do blízkosti srdca) alebo elektrofyziologického vyšetrenia. Často je supraventrikulárna tachykardia záchvatová, záchvaty trvajú krátko a k ich zachyteniu je potrebné dlhodobé monitorovanie EKG (Holterov EKG monitor).

K doplňujúcim vyšetreniam patrí biochemické vyšetrenie krvi, hlavne stanovenie koncentrácii hlavných minerálov, echokardiografické vyšetrenie s cieľom zistiť prípadné vyvolávajúce ochorenie srdca, prípadne ďalšie. Treba zvážiť možnosť endokrinného ochorenia (thyreotoxikóza) a predávkovania liekmi (digoxin).

Liečba[upraviť | upraviť kód]

Mnohé záchvaty supraventrikulárnej tachykardie sa zastavia spontánne, bez liečby. Niekedy je možné záchvat supraventrikulárnej tachykardie zastaviť podráždením blúdivého nervu (n. vagus, od toho označenie "vagový manéver"), čím sa spomalí tvorba a vedenie vzruchov v sinoatriálnom a atrioventrikulárnom uzle. Dosahuje sa to tlakom na očné bulby (pri zatvorených očiach), zatlačením na výdych proti odporu, tlakom na karotický sínus na krku.

V prípade neúspechu je možné použiť liečbu antiarytmikami: adenozínom, amiodaronom, propafenonom, flekainidom, prokainamidom alebo betablokátormi, menej často verapamilom. Nepoužíva sa už digoxin a chinidin. Niekedy účinkujú okamžite, ešte počas vnútrožilovej aplikácie, inokedy sa ich účinok prejaví neskôr. V prípade, že stav pacienta nedovoľuje čakať na nástup ich účinku, je potrebná neodkladná liečba synchronizovanou elektrokardioverziou. Elektrokardioverzia sa často používa aj ako metóda prvej voľby, napríklad u pacientov s opakovanými záchvatmi arytmie, u ktorých je už známa úspešnosť rôznych spôsobov liečby.

V prevencii záchvatov sa pužívajú väčšinou antiarytmiká (okrem adenozínu). Súčasťou prevencie je aj liečba prípadného vyvolávajúceho ochorenia srdca, pretože aberantné dráhy často vznikajú v poškodenom myokarde.  V prípade častých záchvatov a predovšetkým u arytmií na podklade reentry mechanizmu sa používajú invazívne metódy, napríklad rádiofrekvenčná ablácia, pri ktorej sa po potrebnom elektrofyziologickom vyšetrení elektrickým prúdom o vysokej frekvencii teplom odstráni kritické miesto aberantnej dráhy. Postupy sa líšia pre jednotlivé typy arytmii, môže sa jednať aj o rozsiahlejšie výkony.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Klener, Pavel et al.:  Vnitřní lékařství. Třetí, přepracované a doplněné vydání.  Praha, Galén, 2006. str. 225 - 231.  
  • Stránka Supraventrikulární tachykardie na českej verzii Wikipédie
  • Gugneja, M.: Paroxysmal Supraventricular Tachycardia. Medscape, New York, aktualizované 5.4.2017, citované 17.6.2018. Dostupné online: https://emedicine.medscape.com/article/156670-overview#showall

Externý odkaz[upraviť | upraviť kód]