Svätý Anton (obec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°25′26″S 18°56′22″V / 48,423889°S 18,939444°V / 48.423889; 18.939444
Svätý Anton
obec
Svaty anton.jpg
Vlajka Svaty Anton.png
Vlajka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Štiavnica
Región Hont
Nadmorská výška 449 m n. m.
Súradnice 48°25′26″S 18°56′22″V / 48,423889°S 18,939444°V / 48.423889; 18.939444
Rozloha 22,63 km² (2 263 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 200 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 53,03 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1266
Starosta Simona Guláková[3] (SMS)
PSČ 969 72
ŠÚJ 516597
EČV BS
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Svätý Anton 34
E-mailová adresa ocusvanton@bsnet.sk
Telefón 045/6920753
Fax 045/6920752
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Svätý Anton
Webová stránka: www.svatyanton.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Svätý Anton (v rokoch 1960 – 1996 Antol, maď. Szentantal, nem. Sankt Anton in der Au) je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica. K obci patria usadlosti Rovne, Bažanica, Macko.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1266. Názov dediny vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Názvy obce: 1266 Scentantollo; 1276 Sanctus Antonius; 1342 Zenthantal; 1808 Swätý Antal; 1920 Svätý Anton; 1960 Antol; v roku 1996 sa obec vrátila k pôvodnému Svätý Anton. V r. 1266 sa v prvej dochovanej listine uvádza, že územný celok okolo kostola bol zapísaný ako majetok rodiny HuntPoznanovcov. Od r.1342 sa v obci vyberalo mýto. Okrem mýtnej stanice sa tu nachádzali dve hutnícke zariadenia, tehelňa a tri mlyny, z ktorých sa zachoval len jeden, v súčasnosti prerobený na penzión. V roku 1472 patrila obec panstvu hradu Čabraď. V 16. storočí sa panstvo Čabraď rozdelilo a vzniklo hradné panstvo Sitno, ktorého sa obec stala súčasťou. V 17. storočí získal panstvo od Ferdinanda II. za zásluhy boja proti Turkom, Peter Kohári. Najmä rodina Koháriovcov sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj celej obce. Po dostavbe kaštieľa r. 1744 sa stala sídlom správy koháriovských majetkov a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom, z ktorých Ferdinand, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944.

Obyvatelia sa živili prácou v baniach a hutníckych zariadeniach, v miestnom kameňolome, v lesoch a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V pol. 20. stor. je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V období medzi svetovými vojnami tu pôsobil divadelný krúžok Andreja Trúchleho. V súčasnosti sa v obci nachádza škôlka, základná deväťročná škola, miestna knižnica, dobrovoľný hasičský spolok, dva penzióny, ranč, reštauračné a obchodné prevádzky, futbalové a multifunkčné športové ihrisko. Obec je vybavená vlastnou vodovodnou sieťou a je napojená na plyn. Stredom obce prechádza hlavná cestná komunikácia spájajúca Banskú Štiavnicu s Hontianskymi Nemcami a ďalej na Šahy.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Koháriovský kaštieľ, baroková stavba postavená na mieste bývalého hradu v roku 1744, začiatkom 19. storočia klasicisticky upravená. Jedná sa o trojpodlažnú štvorkrídlovú stavbu s vnútorným dvorom. Kaštieľ má hlavnú fasádu členenú rizalitom s trojiholníkovým štítom s tympanónom. Prízemie je dekorované vodorovnou bosážou, prvé poschodie le členené lizénovými poliami. V interiéri sa nachádzajú plastiky z Donnerovej školy, dobový nábytok z 18. a 19. storočia a zbierka poľovníckych trofejí. V kaštieli je situované historické a poľovnícke múzeum. Súčasťou kaštieľa je aj kaplnka Nanebovzatia Panny Márie z roku 1722. Výmaľba kaplnky je v duchu neskorobarokového iluzionizmu. Autorom fresiek z rokov 17501752 je Anton Schmidt.
  • Park pri kaštieli, pôvodne barokový park z 18. storočia, v 19. storočí upravený na módny anglický krajinársky park.[4] Okrem jazierok s vodopádmi a mostíkmi sa tu nachádza aj kaplnka zasvätená sv. Hubertovi. V roku 1878 bola v parku vysadená Sekvoja Mamutia, po ktorej zostalo len torzo, keď v roku 1993 vyschla a bola spílená.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Antona opáta, neskorobaroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z rokov 1754-1779.[5] Fasáda kostola je členená pilastrami, veža je ukončená barokovou helmicou. V interiéri sa nachádza vzácny gotický tabuľový obraz Narodenie Pána od Majstra M. S. z roku 1506 a neskorogotická socha Panny Márie. V blízkosti kostola sa nachádza protiturecká obranná bašta slúžiaca neskôr ako zvonica a sčasti hrazdená stavba fary.
  • Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse štvorca so šindľovou strechou z rokov 1755-1758. Dynamická fasáda kaplnky je dekorovaná združenými pármi pilastrov a profilovanou rímsou. Štít je ukončený trojuholníkom s tympanónom. K portálu kaplnky patrí dekoratívna rokoková mreža. Nad portálom je umiestnený erb Koháriovcov.[6]
  • Barokovo-klasicistická sýpka, jedná sa o dvojpodlažný objekt s fasádou členenou pilastrami a priebežnými rímsami z druhej polovice 18. storočia. Nachádza sa naproti kaštieľu.[7]
  • Jurajova štôlna, chránený areál 200 m dlhej, sčasti zavalenej štôlne s biotopom vhodným pre niektoré druhy vzácnych živočíchov. Ústie štôlne sa nachádza v dolnej časti obce za roľníckym družstvom pri Ilijskom potoku.

Ubytovanie a reštaurácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • penzión a reštaurácia Antolský Mlyn
  • penzión a reštaurácia Starý Hostinec
  • kaviareň a ubytovanie Madeira
  • ranč a ubytovanie Ranč Nádej

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]