Svätý Jur

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°15′07″S 17°12′56″V / 48,251944°S 17,215556°V / 48.251944; 17.215556
Svätý Jur
mesto
Svätý Jur.jpg
Panoráma mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Región Malokarpatský
Rieka Šúrsky kanál
Nadmorská výška 180 m n. m.
Súradnice 48°15′07″S 17°12′56″V / 48,251944°S 17,215556°V / 48.251944; 17.215556
Rozloha 39,87 km² (3 987 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 593 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 140,28 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1209
Primátor Šimon Gabura[3] (KDH)
PSČ 900 21
ŠÚJ 507989
EČV PK
Tel. predvoľba +421-2
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Prostredná 29
900 21 Svätý Jur
E-mailová adresa msu@svatyjur.sk
Telefón 02 / 49 202 301
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Bratislavského kraja.
Wikimedia Commons: Svätý Jur
Webová stránka: www.svatyjur.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Svätojurčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Svätý Jur (v minulosti Jur pri Bratislave, nem. Sankt Georgen, maď. Szentgyörgy, lat. Sanctus Georgius, Fanum Sancti Georgii)[5] je mesto na Slovensku ležiace v Bratislavskom kraji.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Svätý Jur je starobylé mestečko, s viac ako 700-ročnou vinohradníckou tradíciou obklopené unikátnymi terasovitými vinohradmi na úpätí Malých Karpát, v bezprostrednej blízkosti Bratislavy. Historické jadro Svätého Jura bolo v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Do katastra mesta spadá aj prírodná rezervácia Šúr.

Mestská časť[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Neštich (Svätý Jur)

Od roku 1944 je súčasťou mesta Svätý Jur pôvodne poddanská obec Neštich (z nem. Neustifft).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej. Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej, ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom. Z doby veľkomoravskej pochádza vznik mohutného hradiska. Patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v Bratislave, Devíne a v Devínskej Novej Vsi. Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, ale nie je to dokument o založení mesta. Podľa nej kráľ Ondrej II. povýšil jestvujúcu osadu na slobodné trhové mesto (forum liberum).

V historických listinách sú zaznamenané nájazdy Tatárov, kolonizácia Nemcami, dobytie Přemyslom Otakarom II. V 16. storočí boli vybudované hradby. V roku 1647 kráľ Ferdinand III. povýšil Jur na slobodné kráľovské mesto. Rozvoj mesta sa odzrkadlil i v architektúre pôvabných, dodnes zachovaných vinohradníckych domov zo 16.17. storočia, postavených na starších základoch, so stopami po nemeckých kolonistoch. Mestečko bolo v r. 1663 zničené Turkami a v roku 1704 Rákociho vojskami, viackrát vyhorelo. Po tomto období získalo vidiecky charakter a stavebne sa výrazne nerozvíjalo. Zachovalo si tak svoj historický ráz.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Budova konskej železnice

Budova prvej konskej železnice v Uhorsku[upraviť | upraviť zdroj]

So stavbou sa začalo v roku 1838 a prvý jej úsek Bratislava – Svätý Jur uviedli do prevádzky v roku 1840. Vozy boli ťahané dvoma pármi koní. Vlak premával raz predpoludním a raz popoludní tam a naspäť. Plány železnice vypracoval František Oto Hieronimi. Budova železničnej stanice bola postavená ako majetok súkromnej spoločnosti. Založili ju 17 veľkostatkári, ktorí mali majetky medzi Trnavou a Bratislavou. Od roku 1873 železnica fungovala na parný pohon (kultúrna pamiatka)

Kostol Svätého Juraja

Kostol Svätého Juraja[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol svätého Juraja (Svätý Jur)

Jednou z najstarších historických pamiatok mesta je gotický kostol Svätého Juraja . Stavba bez veže bola postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Jeho vyvýšené presbytérium s podzemnou kaplnkou je dôkazom toho, že kostol nadviazal na staršiu románsku sakrálnu stavbu. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je otár Svätého Juraja z roku1527. Je najstarším pieskovcovým oltárom v strednej Európe. Zobrazuje život sv. Juraja. Oltár predstavuje prechod gotického slohu k renesančnému. Bol zreštaurovaný v roku 1992.

Drevená zvonica pri kostole svätého Juraja[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza zo 17. storočia. Pravdepodobne bola postavená po tureckom vpáde. Nachádza sa v nej okrem iných aj zvon z roku 1400, ktorý v roku 1802 pukol pri požiari a po oprave v roku 1848 sa poškodil znovu. Koluje o ňom povesť, že v čase tureckých vojen ho zakopali a náhodne ho vyryla pasúca sa sviňa.

Evanjelický kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikol prestavbou meštianskeho domu Segnerovcov v roku 1783. Bola tu fara, škola a modlitebňa. V kostole je oltárny obraz „Kristus na kríži“ z van Dyckovej maliarskej školy. Zvonica bola postavená v roku 1968.

Mestské hradby

Hradby mestského opevnenia[upraviť | upraviť zdroj]

Boli vybudované v rokoch 16031664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom. Pôvodne mali päť kruhových bášt, deväť bastiónov (vystupujúce výčnelky slúžiace na ostreľovanie útočníkov), dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány. Dodnes sú sčasti zachované dve strany hradieb a dve vedľajšie bránky (kultúrna pamiatka).

Kostol Svätej Trojice

Piaristický kostol svätej Trojice[upraviť | upraviť zdroj]

Postavili ho v rokoch 16511654 pôvodne evanjelici. Od roku 1674 patrí katolíkom. Vnútorná výzdoba je baroková z konca 17. a začiatku 18. storočia. V kostole je barokový organ zhotovený moravským majstrom Výmoľom roku 1797 v pôvodnej skrini, jediný na Slovensku. Vstupné portály sú z polovice 17. storočia, barokovo upravené v polovici 18. storočia.

Ostatné pamiatky piaristického kostola

Pálfiovský kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ bol renesančným sídlom Kataríny Pálfiovej a Štefana Ilešháziho z roku 1609. Stavebno-historický výskum však naznačuje, že majitelia dali modernizovať a prestavať oveľa staršiu budovu, pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia. Celé 18. a 19. storočie kaštieľ slúžil na hospodárske a nájomné účely. V roku 1907 venoval vtedajší majiteľ kaštieľa Ján Pálfi tento objekt detskej nemocnici Františka Jozefa v Bratislave na rekonvalescenčný pobyt chorých detí spolu s finančnou dotáciou, aby sa mohol na tento účel prestavať a zariadiť. Tomuto účelu slúžil kaštieľ aj po prvej svetovej vojne. Po druhej svetovej vojne sa stal majetkom mesta Svätý Jur.

Po nedávnej rekonštrukcii v ňom súčasnosti sídli producent vín a penzión.

Piaristický kláštor[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z času po roku 1720. Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685. Postupne vybudovali kláštor a rozšírili ho o budovu nového gymnázia. Gymnázium pôsobilo ako centrum vzdelanosti až do roku 1919 a odchovalo veľa významných osobností.

Slnečné hodiny boli na budove piaristického kláštora pôvodne nainštalované mníchmi. V roku 1985 ich zreštauroval akademický maliar Karol Drexler. Sú z glazovanej keramiky. Zachovávajú symboly vinohradníckeho kraja (slnko – životodarná sila, hrozno – plod tvrdej práce vinohradníkov). Hodiny sú rozdelené na dve plochy: jedna plocha má hodinové rozdelenie od 4. hodiny rána do 2. hodiny popoludní. Druhá plocha je „vesmírna“ – človek preniká do vesmíru a spoznáva jeho tajomstvá.

Zrúcanina hradu Biely Kameň[upraviť | upraviť zdroj]

Písomné zmienky o hrade sú veľmi strohé a neisté. Prvá zmienka už môže pochádzať z roku 1217. Spomína sa v Pešťbudínskych novinách, autor však neuvádza prameň z ktorého čerpal. Ak by skutočne išlo o dôveryhodnú zmienku, vzťahovala by sa skôr ešte na hradisko, ktoré malo osídlenie v 12. – 13. storočí. Prvá bezpečná zmienka o hrade je z roku 1271. Je však pravdepodobné že hrad bol postavený skôr, azda v 1. polovici 13. storočia po opustení starobylého hradiska. V r. 1241 vpadli do Uhorska Mongoli, ktorí vyvrátili viaceré hradiská. I keď hradisko vo Svätom Jure nezničili, šľachta si dobre uvedomila že hradiská sú pre nich už zastarané, nekomfortné. Preto dali svätojurskí grófi vystavať na protiľahlom kopci nový kamenný hrad – Biely Kameň. Strohé zmienky o hrade dopĺňa prameň z obdobia delenia rodu na dve vetvy v roku 1412. Hrad bol sídlom svätojurských grófov až do začiatku 16. storočia. Po moháčskej katastrofe získal hrad rod Zápoľských a po nich palatín Štefan Ilešházy. Ale po tureckých vpádoch na začiatku 17. storočia už začal pustnúť. Palatín si za ten čas dal postavať aj so svojou ženou renesančný kaštieľ priamo vo Svätom Juri. Hrad bol neobývaný, začal sa dokonca rozoberať na stavebný materiál. Od vpádu Turkov v roku 1663 je v rozvalinách.

Hradný areál pozostával z dômyselného opevnenia, ktoré pozostávalo z troch radov priekop na západnej a južnej strane. Celý hrad bol pritom obohnaný pomerne mohutnou hradbou predhradia, pričom dodnes sa z nich zachovali značné časti ako aj mohutná hranolová veža, situovaná na západnej strane fortifikácie. Hrad teda pozostával z opevneného predhradia a centrálnej časti – obytných priestorov. V severnej časti je dodnes rozpoznateľná jedna z pivníc, ktorá sa o inom spomína aj v písomnom prameni k roku 1412, podľa ktorého sa práve nad pivnicou nachádzal palác a kaplnka. Dodnes však visí niekoľko otáznikov nad vnútorným členením hradného areálu.

Do hradu sa vchádzalo zo severovýchodnej časti skrz padací most nad priekopou, priamo do vstupnej brány s vežou. Vstup bol k tomu aj chránený baštou, situovanou v severovýchodnej časti na hradbách horného hradu.

Na hrade však dosiaľ nebol uskutočnený archeologický výskum a preto mnohé podrobnosti o vonkajšom ale aj vnútornom členení hradu ostávajú nezodpovedané.

Slovanské veľkomoravské hradisko[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Neštich (hradisko)

Maďarská histografia považovala tento komplex za avarský hrink, nemecká za kvádske oppidum. Všetky tieto tvrdenia však vychádzali z nepodložených faktov. V prvej tretine 20. storočia tu robili povrchový výskum archeológovia, napr. Ján Eisner. Na základe posúdených artefaktov datovali fortifikáciu ako slovanské hradisko.

Na základe týchto skutočností sa pristúpilo v 50. a 60. rokoch 20. storočia na archeologický výskum pod vedením Kraskovskej. Odkryli sa zvyšky po kamennej bráne, vodovode, cisterne a niekoľko objektov s kamennou podmurovkou.

Od roku 2006 bol obnovený archeologický výskum. Je tu pomerne veľká šanca nájdenia sakrálnej stavby.

Bolo významnou vojenským fortifikáciou na území Veľkej Moravy. Hradisko bolo vybudované v 9.10. storočí na pravekom osídlení. Jeho funkcia bola prevažne refugiálna, útočisková v prípade nebezpečenstva. Na prelome 9. a 10. storočia slúžilo aj proti maďarským jazdeckým nájazdom. Na hradisku bola stála vojenská posádka, ktorá poskytovala ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia. Osídlenie hradiska pokračovalo aj v 13.14. storočí, o čom svedčia hlinené vodovodné rúry s cisternou na vodu a vstavaná kamenná brána. Rozloha hradiska je 3 ha a 26 árov, dĺžka valov je 1 693 metrov a ich výška 9 – 11 metrov (kultúrna pamiatka).

Morový stĺp so súsoším svätej Trojice[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z roku 1831 a je spomienkou na ukončenie hroznej epidémie cholery. Trvala 57 dní a zomrelo počas nej 182 ľudí. Súsošie je z pieskovca. V roku 1990 bolo zreštaurované a bola vyhotovená kópia. Originál je vystavený v mestskom múzeu.

Panoráma Svätého Jura v smere od vinohradov

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Zimný pohľad na mesto

Počet obyvateľov v roku 2001: 4 614.

Počet obyvateľov k 1. 1. 2008: 4911

Počet obyvateľov k 30. 11. 2008: 4951

Počet obyvateľov k 31. 12. 2011: 5215 obyvateľstvo v predproduktívnom veku: 1034 obyvateľstvo v produktívnom vek : 3301 obyvateľstvo v poproduktívnom veku: 880

Počet obyvateľov k 31. 12. 2014: 5500

Národnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • slovenská : 5 192
  • česká : 15
  • maďarská : 26
  • ostatná a nezistená : 136[6]

Pohyb obyvateľstva v roku 2011[upraviť | upraviť zdroj]

  • narodení: 70
  • prisťahovaní: 185
  • zomrelí: 44
  • odsťahovaní : 63[7]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dom Petra Jilemnického

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätný dom a múzeum Petra Jilemnického, Letohradská ul., Mestské múzeum v mestskej radnici.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Zo Svätého Jura pochádza a pôsobí tam viac undergroundových kapiel (Vandali, ČAD), ethno-rocková kapela Karpatské Horké, acapella Crystals a okrem toho aj Svätojurská dychovka a kostolný zbor.

Kultúrne podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Ku koncu januára otvárajú svatojurskí vinári na dva dni svoje pivnice verejnosti. V mesiaci apríl sa konajú Svätojurské hody, ktoré sa tešia veľkej obľube aj hostí zďaleka.

V rokoch 2000 až 2005 sa konal hudobný festival Svätojurský Rámus, 30. mája 2003 proti účastníkom festivalu brutálne zasiahlo policajné komando (tzv. Peklo vo Svätom Jure).

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobí futbalový a iné športové kluby. V areáli Základnej školy sa nachádza športové ihrisko. V Jozefkovom údolí (Majáles) sa nachádza kúpalisko a ihrisko na plážový volejbal. Lesy obklopujúce mesto a dolinu sú zmapované pre orientačné športy a pravidelne sa tu konajú preteky v orientačnom behu.

Stolný tenis[upraviť | upraviť zdroj]

STO Svätý Jur je stolnotenisový oddiel sídliaci vo Svätom Jure. Oddiel bol založený 17. apríla 1947. Zakladajúci členovia boli Gustáv Matula, Ladislav Korček, Jozef Pučík a Rudolf Vido ml. V súčasnosti (2017) má STO Svätý Jur cez 60 hráčov, z toho 25 registrovaných ligových hráčov, 27 registrovaných detí. Domovom oddielu je telocvičňa pri Základnej škole Svätý Jur na Kollárovej ulici. Oddiel má aktuálne 4 družstvá, ktoré budú v sezóne 2017/2018 hrať 2. ligu, 3. ligu, 5. ligu, a 7. ligu.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto má výborné cestné a železničné spojenie. Leží na hlavnom cestnom ťahu (cesta prvej triedy) z Bratislavy do Pezinka a Trnavy. Svätý Jur leží na hlavnom železničnom koridore z Bratislavy do Žiliny a Košíc (stoja v tu osobné vlaky).

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Jedinou školou je Základná škola na Kollárovej ul. 2 (tel.: 02/4497 1529). Navštevujú ju žiaci 1. až 9. ročníka, pri základnej škole funguje aj Základná umelecká škola a školský klub detí.

V meste sú 4 materské školy (3 mestské a 1 cirkevná - evanjelická).

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Športovo-rekreačný areál v Jozefkovom údolí.
  • Scheidlinova záhrada – celoročne udržiavaný park a detské ihrisko. Akcie ako divadielka, súťaže, programy rôzneho druhu sa uskutočňujú v letnom období.

Chránená prírodná rezervácia Šúr[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Šúr (národná prírodná rezervácia)

Šúr je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatino-jelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovobrestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov. Prastarý Šúr bol osídlený ľudom mladšej doby kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia pred Kr.

V blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalickou sírnatou vodou. Chemický rozbor liečivej vody uverejnil v roku 1859 dr. Alexander Bauer. Od začiatku 17. storočia tu boli sírnaté kúpele, neskôr ústav pre postihnutú mládež.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

František Kautz, hrob

Svätojurskí rodáci

  • Samuel Armbruster (17. storočie) právnik a znalec uhorského práva.
  • Juraj Jaroslav Clam-Martinic (* 1826 - † 1887) významný český predlitavský politik 19. storočia.
  • Rudolf Dočolomanský (* 1899 - † 1954) otec Michala Dočolomanského; herec, pedagóg, kultúrny pracovník, organzátor ochotníckeho divadla.
  • Štefan Figura (* 1910 - † 2001) herec[8], vynálezca, fotograf.
  • František Grančič (* 1898 - † 1980) hudobník, dirigent a kapelník Svätojurskej dychovky.
  • Dušan Hergott (* 1959 - † 2006) spevák, bubeník a zabávač skupiny Senzus.
  • František Hergott (* ) hudobný skladateľ, napísal desiatky piesní pre známych slovenských spevákov ako Peter Vašek, Dušan Grúň, Peter Lipa a i.
  • Alojz Hudek (* 1887 - † 1961) salezián, misionár (misionárom bol v Bolívii a v Peru).[9]
  • Ladislav Hupka (* 1936 - † 1992) scénický výtvarník, herec.[10]
  • Štefan Chrappa (* 1979) pseud. Pišta Vandal, spisovateľ, básnik a náboženský redaktor Slovenského rozhlasu. Hrá a spieva v kapelách Čad a Vandali.
  • Jozef Janek (* 1912 - † 1999) redaktor, učiteľ, metodik slovenského jazyka, podieľal sa na tvorbe učebníc a slovníkov.
  • František Kautz (* 1880 - † 1948) lekár, ľudomil.
  • Ján Kedro (* 1904 - † 1976) učiteľ, kronikár mesta, okresný metodik matematiky a osvetový pracovník, zakladateľ miestneho zväzu záhradkárov.
  • Ľudovít Knappek (* 1906 - † 1983) univezitný profesor, právnik, odborník v cirkevnom práve.
  • František Korček - Rudín (* 1912 - † 1947) spisovateľ a novinár.
  • Viktor Kubal (* 1923 - † 1997) výtvarník, karikaturista, filmový režisér, scenárista, ľudový zabávač, spoluautor satirického časopisu Roháč.
  • Jozef Lackovič (* 1921 - † 2009) insitný výtvarník, lesný inžinier, pedagóg.
  • Juraj Pavelek (* 1920 - † 1991) historik, múzejník, prekladateľ, kronikár.
  • Fidél Pálffy (* 1895 - † 1946) maďarský aristokrat, pravicový politik a popredná osobnosť nacizmu a člen Vlády Národnej Jednoty v Maďarsku.
  • František Pucher-Čiernovodský (* 1861 - † 1905) novinár v USA, redaktor časopisu Slovák v Amerike.[11]
  • Ľudovít Švenk (* 1937 - † 2001) novinár, dlhoročný redaktor v časopise Život a po roku 1968 vo vydavateľstve Šport.
  • Hermann Ármin Vámbéry (* 1832 - † 1913) cestovateľ, jazykovedec, profesor - orientalista. V rokooch 1844 - 1846 navšetvoval svätojurské gymnázium. Ovládal takmer všetky európske jazyky, v Budapešti študoval orientálne jazyky. Ako potulný mních prešiel strednú Áziu, napísal o tom cestopis a prednášal na univerzitách.
  • Alexander Zahlbruckner (* 1860 - † 1938) botanik a lichenológ.[12]

Ďalšie významné osobnosti

  • Anton Cepka (* 1936) sochár a šperkár. Prvý profesionálne školený slovenský šperkár, osobitý predstaviteľ slovenského neokonštruktivizmu v sochárskej tvorbe. Dôležitý predstaviteľ svetového autorského šperku 20. storočia. Začiatkom 90. rokov sa stal zakladateľom šperkárskeho ateliéru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vo Svätom Jure žije a pôsobí od roku 1964.[13][14][15]
  • Michal Dočolomanský (* 1942 - † 2008) herec, spevák, moderátor a imitátor. Detstvo a mladosť prežil vo Svätom Jure kde aj začínal svoju hereckú dráhu v miestnom ochotníckom divadle. Neskôr sa odsťahoval a žil v Bratislave no často sa sem vracal za rodinou a známymi.
  • Karol Drexler (* 1923 - † 2001) akademický maliar. Učil na svätojurskom gymnáziu. V Jure býval a tvoril od roku 1948. Tažiskom jeho výtvarnej práce boli krajinomaľby a zátišia, venoval sa aj monumentálnej tvorbe, pripravil množstvo výstav.
  • Juraj Fándly (* 1750 - † 1811) osvietenský spisovateľ, kňaz, včelár. Študentské roky prežil vo svätojurskom gymnáziu.
  • Štefan Farkaš (* 1900 - † 1975) učiteľ, spisovateľ, prekladateľ, propagátor slovensko-maďarských vzťahov. Od roku 1945 učil vo Svätom Jure kde zostal aj na dôchodku. Bol redaktorom spoločenských časopisov a preložil klasické diela slovenskej literatúry do maďarčiny.
  • Arpád Felcán (* 1900 - † 1944) učiteľ, protifašistický bojovník. V rokoch 1934 – 1938 pôsobil na škole vo Svätom Jure. Staral sa o chudobné deti, rozvoj vzdelanosti a zaslúžil sa o vznik svätojurského Mestského múzea.
  • Ján Fiala (* 1914 - † 1964) učiteľ, protifašistický bojovník. Učil na svätojurskej škole, zúčastnil sa SNP a oslobodzovacích bojov. V roku 1956 založil šachový klub, ktorý funguje dodnes.
  • Adam Fitter (* 1679 - † 1741) jezuita, teológ, filozof a rektor.
  • Alexander Gross (* 1839 - † 1894) učiteľ, organista. Vo Svätom Jure pôsobil ako učiteľ a organista evanjelického zboru v rokoch 1865 – 1894. Spracoval prvé dejiny evanjelického zboru, v ktorých sú aj dejiny Jura.
  • František Hečko (* 1905 - † 1960) spisovateľ, redaktor. V rokoch 1941 – 1946 žil v Svätom Jure, ktorý ho výrazným spôsobom ovplyvnil pri písaní svojich próz Červené víno a Svätá tma.
  • Víťazoslav Hečko (* 1919 - † 1972) spisovateľ, básnik, prekladateľ. Brat Františka Hečka, počas druhej svetovej vojny býval vo Svätom Jure.  V prekladoch sa zameral predovšetkým na literatúru juhoslovanských národov, najmä zo Slovinska.
  • Ján Branislav Hergott (* 1817 - † 1873) národovec, účastník slovenského hurbanovského povstania (1848 - 1849). Od roku 1856 žil vo Svätom Jure, bol zberateľom slovanských starožitností – odovzdal ich matičnému múzeu, zachránil povstaleckú zástavu.
  • Ferdinand Hložník (* 1921 - † 2006) maliar, ilustrátor. V rokoch 1948 - 1949  pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu vo Svätom Jure.
  • Chatam Sofer (* 1762 - † 1839) najväčší židovský náboženský učenec 19. storočia. V Bratislave viedol známu rabínsku školu, no počas obliehania Bratislavy napoleonovskými vojskami sa uchýlil do Svätého Jura - tu napísal aj svoju jedinú biografickú prácu Pamäte z čias obliehania Bratislavy napolenskými vojskami. 
  • Peter Jilemnický (* 1901 - † 1949) spisovateľ, učiteľ. V rokoch 1936 - 1939 učil na škole vo Svätom Jure. Patril medzi pokrokových učiteľov. Dodnes tu stojí jeho rodinný dom, kde bolo v roku 1954 zriadené vôbec prvé literárne múzeum na Slovensku.
  • Samuel Mikovíni (* 1686 - † 1750) kartograf, grafik a polyhistor. V roku 1727 si v Svätom Jure zobral za manželku tunajšiu rodáčku, neskôr vyženil dom aj vinohrady.
  • Martin Nagy (* 1804 - † 1873) učiteľ a doktor filozofie a člen Maďarskej Akadémie Vied.
  • Friedrich Carl von Scheidlin (* 1822 - † 1913) maliar. V roku 1860 sa oženil vo Svätom Jure, jeho manželka tu mala dom a majetok. Odvtedy sa venoval rodine a maľovaniu. Jeho obrazy zachytávajú prírodu, krajinu a venoval sa aj poľovníckym motívom.[16]
  • Július Siarsky (* 1917 - † 1973) učiteľ, prekladateľ, filológ. Prežil detstvo a mladosť vo Svätom Jure. Je autorom slovensko-nemeckého jazykového slovníka s viac ako 60 000 heslami.
  • Juraj Šimko – Juhás (* 1897 - † 1969) hudobný historik, pedagóg, prekladateľ. Študoval teológiu, dosiahol 2 doktoráty a profesúru, vyučoval v rôznych štátoch Európy, ovládal mnoho jazykov, venoval sa ochrane slovenských hudobných zbierok, položil základy hudobného múzea. V rokoch 1959 – 1969 pôsobil ako organista vo Svätom Jure.
  • Pavol Tonkovič (* 1907 - † 1980) učiteľ, dirigent, hudobný skladateľ. V 30. rokoch učil na svätojurskej škole. Zbieral a upravoval ľudové piesne. Bol spoluzakladateľ a prvý umelecký vedúci SĽUK-u.
  • Oto Varečka (* 1921 - † 1973) rozhlasový herec, dramaturg a režisér.
  • Ľudo Zúbek (* 1907 - † 1980) spisovateľ, redaktor, bankový úradník. Počas druhej svetovej vojny býval vo Svätom Jure.  Písal historicko-životopisné prózy pre mládež. Ako kritik prispieval  do kultúrnych časopisov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Svätojurčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. http://www.svatyjur.sk/content/obyvatelstvo?sessid2801f49fdc902321a0ef1f5e3fae3bff=a651af91a3b5ea87f83ad95aff07e8f3
  7. Obyvateľstvo.Svätý Jur,c2012 http://www.svatyjur.sk/content/obyvatelstvo?sessid2801f49fdc902321a0ef1f5e3fae3bff=47fed0a4573c7f736b31dbf382dba23d
  8. Štefan Figura [online]. ČSFD.cz, [cit. 2017-04-08]. Dostupné online.
  9. KUBANOVIČ, Zlatko: Don Alojz Hudek - patria mu dve prvenstvá. In: Don Bosco dnes, XLIII. (2012), č. 5, s. 26 - 27.[1]
  10. Ladislav Hupka [online]. ČSFD.cz, [cit. 2017-04-08]. Dostupné online.
  11. SvA - Slovák v Amerike [online]. slovakvamerike.com, [cit. 2017-04-08]. Dostupné online.
  12. Alexander Zahlbruckner - Wikispecies [online]. species.wikimedia.org, [cit. 2017-04-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. S., P E R E X , a.. Cepka zdobí šperky pohybom - Pravda.sk. Pravda.sk, 2015-03-15. Dostupné online [cit. 2017-04-08].
  14. Anton Cepka [online]. www.cepka.sk, [cit. 2017-04-08]. Dostupné online.
  15. Anton Cepka | Kinetický šperk [online]. www.sng.sk, [cit. 2017-04-30]. Dostupné online.
  16. LAB.SNG. Friedrich Carl von Scheidlin [online]. Web umenia, [cit. 2017-04-08]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]