Svätoemerámske glosy
Svätoemerámske glosy alebo svätoemmerámske glosy[1] sú rydlom vyryté staroslovienske glosy v kódexe Clm. 14008 cirkevno-právnej zbierky Dionysio-Hadriana.[2]:150 Glosy sú napísané latinkou a nachádzajú sa na stranách 27v a 28r.
Vznik a objavenie[upraviť | upraviť zdroj]
P. Ratkoš o vzniku glos uvádza: „Záznam vznikol pravdepodobne pri diskusií arcibiskupa Metoda a nitrianskeho biskupa Wichinga pred kniežaťom Svätoplukom. Kódex patril asi Svätoplukovi, ale záznam spravil jeho pisár.“[2]:83, podobnú možnosť uvádza aj J. Stanislav: „Glosy súvisia s Metodovými bojmi okolo roku 880 po jeho návrate z Ríma a po vymenovaní Wichinga za biskupa v Nitre“.[1]
Predstava, že autor glos mal pri sebe originál Metodovho prekladu nomokánonu je však nesprávna: „Je však pravdepodobné, ako na to poukázal vydavateľ glos, že ich písal niekto z počutia a že rýchlo zachytil rydlom slová, na ktorých mu záležalo, tak ako ich vnímal z úst nejakého Slovana alebo dokonca samotného Metoda. Tým sa vysvetľuje ich fragmentárnosť a istá grafická povrchnosť záznamu“.[3]:235 Doba vzniku je okolo roku 880.[4][1] Podľa názoru Franza Zagibu glosy vznikli až neskôr v Regensburgu.[5]:710 Rukopis sa z Veľkej Moravy dostal do kláštora svätého Emeráma v Regensburgu, v súčasnosti je v Bayerische Staatsbibliothek v Mníchove.[6]:340
Na glosy upozornil vo svojom článku Eine lateinische Kanonessammlung in Mähren im 9. Jahrhundert z roku 1952 nemecký slavista Wilhelm Lettenbauer.[7]:186, 341
Znenie glos[upraviť | upraviť zdroj]
Na slovami „De primato episcoropum“ sa nachádza ensiku komusdo, nad „Episcopis gentium singularum scire convenii quius inter eos primus hebeatur quium“ je imeci a nad textom „velut caput existiment et nihil amplius preter eius conscientiam gerant“ je be poveleni.[2]:150 Faksimile pozri v[8][6]:340.
Tieto glosy nie sú len pokus o preklad latinského textu, ale sú prevzaté z hotového prekladu nomokánonu[3]:234 a prekladajú aj príslušný grécky text.[9]
Význam[upraviť | upraviť zdroj]
Glosy sa nachádzajú nad niekoľkými slovami v pseudoapoštolskom kánone 35.[pozn 1] Ich obsah súvisí so spormi ohľadom Metodových právomocí ako arcibiskupa[5]:500 a zdôrazňujú jeho metropolitné práva[2]:83. Ďalej ich jazykové črty sú staršie ako znenie nomokánonu v oboch zachovaných rukopisoch (jefremovský a užsťužský), čo svedčí v prospech staršieho pôvodu Metodovho prekladu nomokánonu. Zmienka o ňom je totiž umiestnená na konci Života Metodovho.[5]:500 A po tretie: glosy predstavujú dôkaz prelínania východných (byzantských) a západných (rímskych) prvkov vo veľkomoravskej kultúre.[3]:235
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Tento kánon sa zaoberá hierarchickou organizáciou[7]:187 presnejšie metropolitnou právomocou biskupov[4]. Práve tento kánon cituje pápež Ján VIII. v liste Svätoplukovi[3]:113; ide o známy Industriae tuae[6]:216.[5]:710
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk 1 : Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 209.
- ↑ a b c d RATKOŠ, Peter. Slovensko v dobe veľkomoravskej. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1988. 177 s.
- ↑ a b c d Magnae Moraviae fontes historici. Ed. Lubomír Emil Havlík. 1. vyd. Zväzok IV. Brno : Universita J.E. Purkyně, 1971. 453 s. (Spisy University J.E. Purkyně. Filozofická fakulta; zv. 156.)
- ↑ a b VAŠICA, Josef. Literární památky epochy velkomoravské 863 – 885. Praha : Lidová demokracie, 1966. 287 s. S. 65.
- ↑ a b c d MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok II. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1.
- ↑ a b c HAVLÍK, Lubomír E. Kronika o Velké Moravě. 2. dopl. a upr. vyd. V Brně : Jota, 2013. 400 s. ISBN 978-80-8561-706-1.
- ↑ a b DVORNÍK, František. Byzantské misie u Slovanů. Preklad Vladimír Vavřínek. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1970. 393 s. (Historica.)
- ↑ MARSINA, Richard. Metodov boj. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1985. 123 s. S. 49.
- ↑ MIŠKOVIČ, Alojz. Staroslovienske glosy v latinskej zbierke kánonov z IX. storočia. Slovenská reč, 1956, roč. XXI, čís. 1-2, s. 103-106. Dostupné online [cit. 2015-01-02].
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- 131. NEZNÁMY VEĽKOMORAVSKÝ GLOSÁTOR. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 217 – 218.