Svastika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svastika v hinduistickej dekoratívnej podobe.

Svastika (zo sanskrtu: svástika) alebo fylfot alebo (len ako znak nacistov) hákový kríž je kríž s ohnutými (väčšinou v polovici) ramien do (obvykle) pravého uhla a to buď v smere hodinových ručičiek (pravotočivá svastika 卐) alebo proti nemu (ľavotočivá svastika 卍).

Svastika sa vyskytuje v mnohých kultúrach po celom svete buď ako náboženský symbol, symbol rôznych organizácií a politických smerov alebo proste ako dekoratívny prvok. Dnes je v západnej kultúre pravotočivá svastika známa prevážne ako symbol nacizmu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Before
After
Pravotočivá a ľavotočivá svastika.

Vzhľadom na to, že ide o veľmi jednoduchý symbol, je pravdepodobné, že bol objavený nezávisle na sebe v mnohých miestach sveta. Je možné, že sa vyvinul z tzv. slnečného kríža (kríž v kruhu) – symbolu, ktorý je ešte rozšírenejší.

Ako (zrejme) dekoratívny prvok sa svastika objavuje už v dobe neolitu. Najstaršie nálezy svastiky sú na keramických črepinách z dnešného Iránu a z Balkánu – oba asi z 5. tisícročia pred Kr. Z ranej doby bronzovej sú známe nálezy svastiky v lokalite Sintašta na jižnom Urale v Rusku.

Neskôr sa svastika objavuje u Chetitov, starovekých Grékov (bola tu známa ako tetra-gammadion – dá sa zložiť zo štyroch písmen gama), u mnohých Semitských národov a ďalších. Svastika bola známa tiež v Harappskej kultúre.

Svastika ako náboženský symbol[upraviť | upraviť zdroj]

Svastika na budove v Soule

Svastika sa ako náboženský symbol používa v mnohých kultúrach po celom svete.

Svastika je symbol používaný prakticky vo všetkých filozoficko-náboženských učeniach indického pôvodu – v budhizme, hinduizme aj v džinizme (dharmové náboženstvá). Vo všetkých týchto náboženstvách je to mnohoznačný symbol, všeobecne je chápaná ako symbol šťastia.

Svastika je tiež známa u Zoroastrizmu, kde symbolizovala mimo iné obiehajúce slnko, Mithrove koleso, oheň…

Ako náboženský symbol bola (a niekde dodnes je) používaná niektorými kmeňmi amerických indiánov. Napríklad severoamerický kmeň Navahov používal svastiku ako posvätný symbol pri niektorých rituáloch.

Mnoho európskych národov používalo pred prijatím kresťanstva svastiku ako náboženský symbol. Mimo iné je doložená u Slovanov (z Kyjevskej Rusi, na Veľkej Morave na dnách keramických nádob, či z přemyslovských Čiech na rúchu Sv. Ľudmily a u Polabských Slovanov; v poľskej časti Tatier sa svastika používala ako ľudový ornament až do 20. storočia), u Germánov (je tu známa ako fylfot, ide o vikingský symbol – „Thórove kladivo“, doložená je aj u Anglosasov), u baltských národov, atď.

Hinduizmus[upraviť | upraviť zdroj]

V hinduizme je svastika považovaná za výnimočne svätý a pozitívny symbol, je preto veľmi často používaná pri všetkých možných príležitostiach. Možno ju vidieť na stenách hinduistických chrámov, na oltároch, oblečení, šperkoch. Sbastik (bengálsky „svastika“) je tiež bežné bengálske meno.

Symbolický význam svastiky je v hinduizme mnohoznačný: obe formy svastiky (t. j. ľavotočivá a pravotočivá) tu značia jednotlivé formy boha Brahmy (pravotočivá – vyvíjanie vesmíru, ľavotočivá – zanikanie vesmíru). Vedľa toho sa svastika používa ako slnečný symbol boha Súrji alebo ako symbol stability (štyri svetové strany). Svastika je navyše jeden zo 108 symbolov boha Višnu a značí životodarne slnečné lúče.

Budhizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Symbol školy Falun Gong, „koleso zákona“, zložené z piatich svastik, ktoré predstavujú buddhizmus

V budhizme je opäť svastika mnohoznačný symbol. Reprezentuje tu dharmu, univerzálnu harmóniu a rovnováhu protikladov. Ľavotočivá svastika ďalej značí lásku a milosrdenstvo, pravotočivá silu a inteligenciu. Svastika je tiež označovaná ako znamenie Budhu. Sochy Budhov, ako socha sediaceho Budhu na ostrove Lanthau v Hongkongu alebo socha spiaceho Budhu v chráme v Číne, majú na hrudi symbol svastiky. Symbol svastiky sa tiež novo objavil v roku 1992 v znaku čchi-kungovej budhovskej školy Falun Gong.

Kresťanstvo a judaizmus[upraviť | upraviť zdroj]

V kresťanstve sa svastika používala len v minulosti, a to len dosť okrajovo. V dobe prenásledovania kresťanov v Rímskej ríši sa svastika niekedy používala ako zástupný symbol miesto prenasledovaného latinského či gréckeho kríža (podobne sa však používali aj iné symboly – napr. znak kotvy).

Neskôr sa (opäť okrajovo) svastika používala ako symbol víťazstva Krista nad smrťou – takto je použitá v niektorých románskych a gotických kostoloch.

V niektorých starovekých a stredovekých židovských synagógach sa svastika tiež objavuje, ide však len o dekoratívny prvok.

Svastika v Európe a v USA na začiatku 20. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy svastiky u mnohých starovekých indoeurópskych národov (Gréci – aj v Tróji, Chetiti, Germáni, Peržania) viedli k teórii, že svastika bola pôvodne všeobecne indoeurópsky symbol. Táto teória (pôvodne navrhnutá Schliemannom) sa na prelome 19. a 20. storočia stala značne populárna.

Svastika získala v Európe a v USA veľkú popularitu. Bola chápaná ako symbol šťastia, a tak sa používala v mnohých rôznych emblémoch ako civilných organizácií, tak aj vojenských jednotiek.

Modrá svastika sa v rokoch 1918 – 1945 používala ako výsostný znak vo finskej armáde, v obmedzenej miere (s mierne zmenenou geometriou, aby sa výrazne líšila od nacistickej) sa svastika vo fínskom letectve používala aj neskôr.

Svastika bola za prvej svetovej vojny sporadicky používaná na strojoch oboch bojujúcich strán ako letcov osobný symbol pre šťastie či talizman, rovnako ako štvorlístok, kartové eso alebo akýkoľvek iný obrázok. Nebola ešte symbolom zlovestným a zdá sa, že mala šancu stať sa symbolom neutrality. Fínom "hakaristi" dokonca symbolizovala boj za slobodu, keď boli napadnutý Sovietskym zväzom.

Lotyšské letectvo používalo v rokoch 1926 až 1940 červenú svastiku ako výsostný znak na svojich lietadlách.

Niektoré americké vojenské jednotky mali ako svoj emblém svastiku (napr. 45. pešia divízia používala do 30. rokov žltú svastiku na červenom pozadí – ide o domorodý indiánsky symbol).

Svastika bola značne obľúbená aj v Poľsku a mnoho jednotiek poľskej armády používalo v 20. rokoch svastiku ako súčasť svojho emblému.

V 20. a 30. rokoch 20. storočia bola svastika v kruhu symbolom kanadského hokejového tímu.[1]

V roku 1917 Ruská dočasná vláda natlačila bankovky, na ktorých bola zobrazená pravotočivá svastika. Bankovky sa však nedostali nikdy do obehu.

Svastika ako symbol nacizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Nacistický hákový kríž

V západnej kultúre je dnes svastika známa hlavne ako symbol nacizmu.

Pravotočivá svastika bola oficiálne prijatá ako symbol NSDAP v roku 1920, neoficiálne sa však používala už skôr. Toho roku sa tiež objavila na helmách vojakov v priebehu tzv. Kappovho puču. Svastiku používala tiež Deutsche Arbeiterpartei – priamy predchodca nacistickej strany.

Použitie svastiky ako nacistického symbolu vychádzalo z teórií, že svastika bola prastarý árijský symbol. Ako svoj symbol ju preto teraz prijímali hlavne organizácie s nacistickou ideológiou spriaznené, predovšetkým Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP).

Nacisti všeobecne používali pravotočivú čiernu svastiku (vykreslenú v mriežke 5-krát 5 štvorcov) v bielom kruhu, jednotlivé nacistické organizácie mali však tento znak mierne pozmenený. Na vlajke nacistického Nemecka bola čierna pravotočivá svastika pootočená o 45° v bielom kruhu na červenom pozadí. Podobne pootočenú čiernu svastiku v bielom štvorci postavenom nakoso používala mládežnícka organizácia Hitlerjugend. Luftwaffe používala na smerových plochách svojich lietadiel bielo orámovanú čiernu svastiku (opäť nakoso).

Následkom zneužitia svastiky ako nacistického symbolu väčšina západných používateľov tento symbol už počas 30. rokov opustila, napr. britský spisovateľ Kipling prestal používať svastiku na obaloch svojich kníh. používanie svastiky začalo byť totiž verejnosťou vnímané ako prejav sympatií k Hitlerovmu režimu. Po vypuknutí vojny v Európe mnohé štáty bojujúce proti silám Osi verejné nosenie svastiky zakázali. Tiež dnes je v západnej kultúre svastika tabuizovaná a jej používanie je v mnohých krajinách trestné.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://eatliver.com/i.php?n=2479

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svastika na českej Wikipédii.