Svetový oceán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Päť oceánov Zeme
Tichý oceán
Atlantický oceán
Severný ľadový oceán
Indický oceán
Južný oceán
z  d  u
Oceány Zeme

Svetový oceán (zo starogr. Ὠκεανός Ókeanos; iné názvy: svetové more, skrátene oceán) je súhrn vodnej hmoty na povrchu Zeme s výnimkou vôd na súši (t. j. vo vodných tokochvodných plochách) a vody viazanej v minerálochhorninách (t. j. najmä podzemná voda), biosfére a v atmosfére (t. j. vo forme vodnej pary).[1]

Pokrýva takmer tri štvrtiny (71 %) povrchu Zeme a takmer polovica jeho vôd má hĺbku nad 3 000 m. Delí sa na päť vzájomne prepojených, ale inak pomerne uzavretých, veľkých častí nazývaných oceány: Tichý oceán (Pacifik), Atlantický oceán, Indický oceán, Severný ľadový oceánJužný oceán.

Geologicky je oceán definovaný typom stenšenej zemskej kôry (tzv. oceánska kôra).

Údaje o svetovom oceáne:

  • rozloha: 361 miliónov km²
  • objem: 1 370 miliónov km³
  • priemerná hĺbka: 3 790 m

Celková hmotnosť hydrosféry je okolo 1,4×1021 kg, čo je asi 0,023 % celkovej hmotnosti Zeme.

Údaje o oceánoch[upraviť | upraviť zdroj]

Oceány Rozloha (mil. km²) Podiel

na rozlohe oceánov v %

Podiel

na rozlohe Zeme v %

Tichý oceán 155,557 43,04 30,51
Atlantický oceán 76,762 21,24 15,06
Indický oceán 68,556 18,97 13,45
Južný ľadový oceán 20,327 5,62 3,99
Severný ľadový oceán 14,056 3,90 2,76
Vnútorné a okrajové moria všetkých oceánov dokopy 26,161 7,23 5,13
Celé vodstvo na Zemi 361,419 100 70,9

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. oceán světový. In Havrlant, M. – Buzek, L. – Wahla, A. – Vencálek, J. Geografický terminologický slovník. 1. vyd. Ostrava : Pedagogická fakulta v Ostravě, 1982, s. 140-141. „veškerá vodní hmota na Zemi s výjimkou vod na souši a vody vázané v nerostech, biosféře a vodnáích par v atmosféře“.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]