Svit (1867 – 1871)
| Svit | |
![](http://sk.wikipedia.org/wiki/Súbor:Перша_сторінка_газети_"Свѣтъ"_(Світ)_від_5_листопада_1870_року.jpg) | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Vydavateľ | Spoločnosť sv. Bazila Veľkého |
| Šéfredaktor | Jurij Ihnatkov, Cirill Szabó, Viktor Kimak, Viktor Gebej |
| Založenie | 13. júl 1867 |
Svit (po slovensky Svet) boli užhorodské noviny vychádzajúce v rokoch 1867 až 1871. Predstavovali oficiálny tlačový orgán Spoločnosti sv. Bazila Veľkého (pôvodný názov: Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho; iný názov: Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého; rusínsky názov: Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho; ukrajinský názov: Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho), činnosť ktorej sa sústreďovala na mukačevskú a na prešovskú gréckokatolícku eparchiu, vychádzali týždenne.[1]
Základné informácie
[upraviť | upraviť zdroj]Redaktormi novín boli Jurij Ihnatkov, Cirill Szabó, Viktor Kimak a Viktor Gebej. Prvé číslo novín vyšlo 13. júla 1867. Augustín Vološin v svojich spomienkach uviedol: „Svit vychádzal každý týždeň (vo štvrtok). Uvádzal články náboženského, historického, etnografického aj hospodárskeho smeru, korešpondencie, poviedky, novinky a ďalšie. Poviedky poväčšine neboli originálne, avšak prepisovali sa z veľkoruskej literatúry od Puškina, Turgeneva, Gogoľa a ďalších.“.[2][3]
S novinami spolupracovali známi vtedajší činitelia (Petro Azarij, Viktor Gebej, Ivan Deško, Adolf Dobriansky, Anatolij Kralickij, Alexander Mytrak, Ivan Mondok, Alexander Pavlovič, Mychajlo Popradov, Ioann Rakovskij, Jozef Rubij, Ivan Siľvaj, Štefan Chanat...). Noviny v roku 1868 získali poukaz v hodnote 100 zlatých od slovanského charitatívneho spoločenstva pôsobiaceho v Rusku počas obdobia, keď vo Viedni sprostredkovával tzv. ruské posolstvo Michail Fiodorovič Rajevskij. Podľa textu v liste Michaila Fiodoroviča Rajevského profesorovi Nilovi Aleksandrovičovi Popovovi Svit sa mal podľa plánu prezentovať ako politické noviny v Rakúsko-Uhorsku. Postupom času noviny prestali byť financované z Ruska, pretože nespĺňali očakávania spoločenstva.
Redakcia časopisu postupne zaujala opozičný postoj k snahe mukačevského biskupa Štefana Pankoviča o maďarizáciu a o latinizáciu východných obradov – bránil kňazom predplácať si časopis. Štefan Pankovič využívajúc skutočnosť, že Spoločnosť sv. Bazila Veľkého konala podľa požiadaviek cirkvi, odvolal jej vtedajšie vedenie a dosadil doňho lojálnych administrátorov. Výsledkom ich činnosti bolo ukončenie vydávania novín – posledné číslo vyšlo 26. februára 1871. Namiesto novín sa začal 9. februára 1871 vydávať časopis Novyj svit (po slovensky Nový svet), ktorý však nemal úspech a vydávanie skončilo v októbri 1872.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 PEKAR, Atanasij. Narysy istoriji cerkvy Zakarpaťťa. 1. vyd. Rím, Ľvov : Miisioner, 1997. 492 strán. ISBN 966-7086-26-7. S. 216, 217. (po ukrajinsky)
- ↑ VOLOŠIN, Augustín. Spomyny. Nadrukovano okremoju knyžkoju. Užhorod : [s.n.], 1923. S. 96. (po ukrajinsky)
- ↑ AUGUSTÍN, Vološin. Spomyny. Knyžka "Rusyna". Rusyn (Užhorod), 1923. Redigoval František Rut Tichý. (po ukrajinsky)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Світ (тижневик) na ukrajinskej Wikipédii.
- MAGOCSI, Paul Robert. Chrbtom k horám. Preklad Eva Eddy. Prešov : UNIVERSUM, 2016. 593 s. ISBN 978-80-89046-97-3. Kapitola Revolúcia v roku 1848 a karpatskorusínske národné prebudenie, s. 160, 161.
- POP, Ivan. Dějiny Podkarpatské Rusi v datech. 1. vyd. Praha : Libri, 2005. ISBN 80-7277-237-6. Kapitola Rusínské národní obrození (počátek 19. století - 1866), s. 226. (po česky)