Svrčiak riečny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Svrčiak riečny
Schlagschwirl.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Locustella fluviatilis
Wolf, 1810
Synonymá
trsteniarik riečny
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Svrčiak riečny alebo trsteniarik riečny[2] lat. (Locustella fluviatilis) je druh vtáka z čeľade svrčiakovité (Locustellidae). Hniezdi v palearktickej oblasti, v Európe je rozšírený v strednej a východnej časti, najmä v Rusku. Zimuje v juhovýchodnej Afrike, južne od Zambie a Malawi po Juhoafrickú republiku.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Svrčiak riečny meria 13,5[3] – 14 cm[4] a váži 15 – 23 g.[5] Samec i samička majú chrbtovú stranu sivohnedú[4] s olivovým nádychom[5], spodnú časť tela bledú. Nad okom majú nenápadný svetlý pásik. Hrdlo a hrvoľ sú pozdĺžne pásikavé, chvost je okrúhly s veľmi dlhými podchvostovými krovkami so svetlými polmesiačikovitými okrajmi[3], nohy ružovohnedé[5] a zobák hnedý. Mláďatá nemajú olivový nádych a pásiky na hrdle a hrvole majú menej ostré.[5]

Výrazne čiarkovaný hrvoľ a sivohnedý chrbát bez čiarok je dôležitý odlišovací znak od svrčiaka slávikovitého a svrčiaka zelenkavého.[3]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Žije skryto v húštine bylín pod stromami a preto je spev najhlavnejší poznávací znak. Spev je dvojčlenný[4], mechanicky znejúci súvislý zvuk, pripomínajúci kombajn so zreteľne odlíšiteľnými slabikami "ce ce ce ce".[3] Rýchlosť spevu je nižšia a spieva vyššie ako svrčiak slávikovitý.[4] Spieva z vyšších miest ako svrčiak zelenkavý, často zo spodných konárov kríkov v tieni vyšších stromov[4] najčastejšie 2 - 5 m.[3]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku hniezdi skoro na celom území, hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné na 84,4 % mapovacích kvadrátov od nížiny pod 600 - 700 m n. m., vzácne i vyššie (1 600 m n. m. júl 1996, Nízke Tatry, záver Vajskovskej doliny).[6]. Prenikanie do vyšších nadmorských výšok, z nížin do dolín hôr, začalo od roku 1965[7]. Zo zimovísk prilieta v apríli a začiatkom mája.[5] Najskoršie pozorovania sú zo 7. apríla 2013, močiar pri osade Béter[8], z 11. apríla 2015, lúky južne od obce Senné[9] a z 15. apríla 2017, rieka Torysa, Šarišské Michaľany[10]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 000 - 15 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[6]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku hniezdi hlavne v lužných lesoch s krovinami a bylinami, vyhľadáva porasty pŕhľavy, kde dosahuje maximálne hustotu 12 párov / 10 ha (lužný les pri Novom Meste nad Váhom, mapoval Kaňuščák[6] a lužný les v NPR Botiansky luh, staršie Latorický luh, publikoval Mošanský[11]). Maximálna zaznamenaná lokálna hustota bola 5 párov / 1 ha (taktiež lužný les rieky Váh, skúmali Kaňuščák a Mutkovič). Okrem lužných lesov obýva aj brehové porasty vodných tokov (zistená hustota 0,9 - 6,0 spievajúcich samcov / 1 km, potoky Ublianka, Pčolinka a Cirocha, mapoval Pčola) a stojacích vôd (s hustotou napríklad 1 - 3 páry / 1 ha, Trnavské rybníky, zistil Trnka).[6]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Svrčiak riečny hniezdi jedenkrát za rok v mesiacoch máj a júl. Hniezdo stavia pri zemi v bylinách alebo pri kríkoch a býva postavené z listov, machov, vnútro je jemnejšie. Znáška sa skladá zo 4 – 5 (6) žltkavých vajíčok so sivými podkladovými škvrnami a hnedými vrchnými škvrnkami. Sedenie na vajíčkach trvá 13 dní.[5]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Svrčiak riečny sa živý hmyzom v rôznych štádiách vývoja a pavúkmi, zbiera ich z rastlín v hustých podrastoch.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 28. decembra 2017.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2017-01-09]. Dostupné online.
  3. a b c d e JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  4. a b c d e PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. a b c d e f g FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  6. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Pavel Kaňuščák, Alfréd Trnka. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Svrčiak riečny, s. 491 – 493.
  7. PAČENOVSKÝ, Samuel; DANKO, Štefan, a kol. Vtáctvo Volovských vrchov a ich predhorí. Bratislava : Slovenská ornitologická spoločnosť, 2014. 180 s. ISBN 978-80-89526-12-3. Kapitola Locustellidae - svrčiakovité, s. 126.
  8. KERESTÚR, Dušan; MOJŽIŠ, Marian. databázový systém Aves-Symfony [online]. aves.vtaky.sk, [cit. 2017-11-19]. Dostupné online.
  9. CHRAŠČ, Peter. databázový systém Aves-Symfony [online]. aves.vtaky.sk, [cit. 2017-11-19]. Dostupné online.
  10. KRIŠOVSKÝ, Peter St. databázový systém Aves-Symfony [online]. aves.vtaky.sk, [cit. 2017-11-19]. Dostupné online.
  11. DANKO, Štefan; BALLA, Miloš; REPEL, Matej. Vtáctvo slovenskej časti Medzibodrožia. Bratislava : Slovenská ornitologická spoločnosť / BirdLife Slovakia, 2017. 505 s. ISBN 978-80-89526-17-8. Kapitola Locusteliidae - svrčiakovité, s. 365 - 366.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]