Sydney

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 33°51′36″J 151°12′40″V / 33,86000°J 151,21111°V / -33.86000; 151.21111
Sydney
Mesto
Sydney opera house and skyline.jpg
Opera v Sydney
Flag of Sydney.jpg
Vlajka
Sydney COA.gif
Erb
Štát Austrália Austrália
Teritórium Nový Južný Wales
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 33°51′36″J 151°12′40″V / 33,86000°J 151,21111°V / -33.86000; 151.21111
Rozloha 1 664 km² (166 400 ha)
Obyvateľstvo 5 100 000 (2011)
Hustota 3 064,9 obyv./km²
Časové pásmo UTC+10
Poloha
Red pog.svg
Poloha
Wikimedia Commons: Sydney
Webová stránka: www.cityofsydney.nsw.gov.au

Sydney (/ˈsɪdni/)[1] je hlavné mesto austrálskeho štátu Nový Južný Wales a najľudnatejšie mesto v Austrálii a Oceánii.[2] Nachádza sa na výchdnom pobreží Austrálie a obklopuje ho záliv Port Jackson a periférne oblasti po Modré vrchy na západe, Hawkesbury na severe a oblasť Mcarthur na juhu.[3] Obyvatelia Sydney sa nazývajú "Sydneysiders".[4] V júni 2017 mala metropolitná oblasť Sydney odhadom 5 131 326 obyvateľov.[5]

Napriek tomu, že Sydney je jedno z najdrahších miesto na svete,[6] podľa zoznamu firmy Mercer, ktorá sa zaoberá kvalitou života v mestách, je Sydney na 10. mieste v tomto zozname,[7] čím sa radí medzi mestá, ktoré sú najvhodnejšie k bývaniu.[8] Sydney má pokročilú trhovú ekonomiku, ktorá stavia na finančnom sektore, priemysle a turizme.[9][10] Je tu tiež značná koncentrácia sídiel zahraničných bánk a nadnárodných korporácií.[11][12] Sydney je tiež najstarším mestom v Austrálii, kedže bolo založené v roku 1788.[13][14]V roku 1850 bola založená University of Sydney, prvá austrálska univerzita, ktorá je dnes jednou z popredných svetových univerzít.[15]

V Sydney sa tiež konali medzinárodné športové podujatia ako napríklad Letné olympijské hry 2000, pričom patrí medzi desať najnavštevovanejších miest na svete.[16][17]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Sydney sa nachádza na východnom pobreží Austrálie. Z východu je obklopené Tichým oceánom a zo západu je ohraničené Modrými horami. V Sydney sa nachádza najväčší prírodný prístav na svete, Port Jackson, ako aj viac ako 70 pláží, vrátane svetoznámej pláže Bondi. Rozlohou 1 687 km² sa Sydney s predmestiami približuje rozlohe širšieho Londýna, no má iba 50% jeho populácie. Metropolitná oblasť Sydney zahŕňa až 12 145 km², ale väčšina tohto územia spadá pod národné parky a neobývané oblasti.

Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina Sydneyčanov má britský alebo írsky pôvod. V 20. storočí sa do Sydney prisťahovali aj väčšie počty ľudí z Talianska, Grécka, Libanonu a Ázie.

Najznámejšie miesta[upraviť | upraviť zdroj]

Najzaujímavejšími miestami v Sydney sú Prístavný most (Harbour Bridge) a budova opery (Sydney Opera House). V prístave sa každoročne 26. decembra začínajú jachtárske preteky Sydney - Hobart. Ďalšou známou stavbou je tzv. Sydney Tower, vyhliadková veža v centre mesta, ktorá je druhou najvyššou stavbou na južnej pologuli. Darling Harbour v tesnej blízkosti centra mesta je ďalšou z populárnych turistických atrakcií.

Sydney má tiež zaujímavý systém metra (podzemnej železnice; pozri aj City Rail), nachádzajú sa tu filmové štúdiá spoločnosti Fox a olympijský park. V Sydney sa každoročne koná tiež LGBT festival s názvom Mardi Gras.

Sydney je sídlom austrálskej burzy cenných papierov, austrálskej centrálnej banky a šiestich univerzít.

Turistické atrakcie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pláže vo východných štvrtiach, najmä Bondi, ale i Bronte, Tamarama, Clovelly, Coogee a Maroubra
  • Darling Harbour
  • Chinatown
  • Novoročné ohňostroje
  • Prístavisko AMP Tower)
  • Zoologická záhrada Taronga
  • The Rocks - najstaršia štvrť Sydney

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma Sydney s budovou opery (Sydney Opera House) a prístavným mostom (Harbour Bridge)
Panoráma Sydney s budovou opery (Sydney Opera House) a prístavným mostom (Harbour Bridge)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Macquarie ABC Dictionary. [s.l.] : The Macquarie Library Pty Ltd, 2003. ISBN 1-876429-37-2. S. 1,000.
  2. The most populous cities in Oceania [online]. Blatant Independent Media, 2010, [cit. 2014-09-13]. Dostupné online.
  3. MASON, Herbert. Encyclopaedia of Ships and Shipping. [s.l.] : [s.n.], 2012. S. 266.
  4. Complete official list of Sydney suburbs [online]. Walk Sydney Streets, 2014, [cit. 2014-07-13]. Dostupné online.
  5. 3218.0 – Regional Population Growth, Australia, 2015–16: Ten years of growth: Australia's population hot spots [online]. Australian Bureau of Statistics, 29 July 2017, [cit. 2017-07-29]. Dostupné online.
  6. LEVY, Megan. Sydney, Melbourne more expensive than New York, says Living Index [online]. The Sydney Morning Herald, 2014, [cit. 2014-07-20]. Dostupné online.
  7. Sydney retains #10 ranking in Mercer's global quality of living survey [online]. www.mercer.com, 28 April 2018, [cit. 2018-04-28]. Dostupné online.
  8. 2018 Quality of Living Index [online]. Mercer, 2018, [cit. 2018-04-28]. Dostupné online.
  9. WADE, Matt. Tough week for a Sydney success story [online]. The Sydney Morning Herald, 18 February 2012, [cit. 2016-01-12]. Dostupné online.
  10. IRVINE, Jessica. Another shot at making city a finance hub [online]. The Sydney Morning Herald, 2008, [cit. 2014-07-26]. Dostupné online.
  11. Economic powerhouse [online]. City of Sydney, 2014, [cit. 2014-07-21]. Dostupné online.
  12. Economic profile [online]. City of Sydney, 2014, [cit. 2014-07-20]. Dostupné online.
  13. Sydney's history [online]. City of Sydney, 2013, [cit. 2014-07-05]. Dostupné online.
  14. Early European settlement [online]. Parliament of New South Wales, 2014, [cit. 2014-08-17]. Dostupné online.
  15. QS world university rankings 2016 [online]. Quacquarelli Symonds, 2016, [cit. 2016-09-19]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  16. DENNIS, Anthony. "Too expensive" Sydney slips from top 10 tourism list. The Sydney Morning Herald, 2013. Dostupné online [cit. 2016-10-27].
  17. Our global city [online]. City of Sydney, 2014, [cit. 2014-07-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]