Tünel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tünel
Základné informácie
PrevádzkovateľMetro Istanbul
Dĺžka573 m
Parametre trate
Rozchod1 435 mm
Počet koľají1
Max. sklon149
Max. rýchlosť30 km/h
Priebeh trate
Unknown route-map component "BRILL" Unknown route-map component "SUBWAY" Urban head station in tunnel
0,0 Beyoğlu 68 m n. m.
Urban tunnel straight track
Unknown route-map component "utPSL"
Urban tunnel straight track
Urban railway Urban End station in tunnel
1,3 Karaköy 6 m n. m.
Súprava v hornej stanici Beyoğlu (2013)

Tünel, oficiálne linka F2 Karaköy – Beyoğlu je krátka linka metra v Istanbule, v Turecku. Ide o historickú podzemnú lanovú dráhu pohybujúcu sa na gumených kolesách. Má iba dve stanice a dlhá je celkom 573 m. Tunel je druhým najstarším systémom podzemnej dráhy na svete po londýnskom metre (1863) a zároveň najstaršou stále fungujúcou podzemnou lanovou dráhou v kontinentálnej Európe.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Tünel pozostáva z murovaného tunelu 554,8 m dlhého, 6,7 m širokého a 4,9 m vysokého. Na každom konci má jednu stanicu, pričom horná je o 61,55 m vyššie položená ako tá spodná. Sklon tunela sa mení podľa vzdialenosti od spodnej stanice od 2 do 15 percent. Pôvodne bol postavený ako dvojkoľajný,[1] po zmodernizovaní má jednu koľaj s Abtovou výhybňou uprostred, kde sa vozne míňajú.

V roku 2007 bola uvedená do prevádzky ďalšia generácia vozidiel s maximálnou kapacitou 170 cestujúcich. Cestovná rýchlosť je 25 km/h. Jazda medzi stanicami trvá minútu a pol, na vlak sa čaká dve minúty.

Aj dnes je Tünel využívaný, nie však toľko ako predtým; pohodlnejšie je teraz cestovanie autobusmi alebo moderným metrom. Linku využíva približne 5,4 milióna cestujúcich ročne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Dráhu vyprojektoval francúzsky inžinier Henri Gavand v roku 1867; o dva roky neskôr, 6. novembra 1869 dostal povolenie od samotného Sultána Abdula Azíza. Po zabezpečení financovania stavby sa začalo 30. júna 1871 kopať; o tri roky, 5. mája 1874 boli stavebné práce ukončené.[2]

Tunel bol slávnostne otvorený pre verejnosť 18. januára 1875[2] na zabezpečenie lepšieho spojenia medzi istanbulskými štvrťami Pera a Galata, ktoré sa nachádzajú na sever od Zlatého rohu. Mnoho ľudí predtým pracovalo práve vo štvrti Galata a žilo na kopci v Pera. So svojím prevýšením okolo 60 m im skrátil namáhavú chôdzu. Stanice Galata a Pera boli premenované a v súčasnosti dolná stanica nesie názov Karaköy a horná Beyoğlu.

Linka bola v roku 1971 elektrifikovaná a zároveň boli nahradené drevené dvojvozové súpravy za nové vozidlá kovovej konštrukcie premávajúce na gumených kolesách po betónovom povrchu.[3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Nákres pozdĺžneho profilu tunelu z roku 1876
Nákres pozdĺžneho profilu tunelu z roku 1876

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ÇELIK, Zeynep. The Remaking of Istanbul: Portrait of an Ottoman City in the Nineteenth Century. [s.l.] : University of California Press, 1993. Dostupné online. ISBN 978-0520082397. S. 96, 97. (po anglicky)
  2. a b Funicular - Istanbul Tünel (Galata Péra): The first funicular - The Tünel [online]. funimag.com, [cit. 2019-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Funicular - Istanbul Tünel (Galata Péra): The 1971 funicular [online]. funimag.com, [cit. 2019-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tünel na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tünel