Tachov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°47′43″S 12°37′59″V / 49,795278°S 12,633056°V / 49.795278; 12.633056
Tachov
mesto
Tachov1.jpg
Tachovské námestie s kostolom
Flag of Tachov.svg
Tachov znak.svg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Plzenský (CZ032)
Okres (LAU 1) Tachov (CZ0327)
Obec s rozš. pôs. Tachov
Poverená obec Tachov
Historická krajina Čechy
Nadmorská výška 483 m n. m.
Súradnice 49°47′43″S 12°37′59″V / 49,795278°S 12,633056°V / 49.795278; 12.633056
Rozloha 40,85 km² (4 085 ha)
Obyvateľstvo 12 570 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 307,71 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1126
Starosta Mgr. Ladislav Macák
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 347 01
Miestne časti 8
Zákl. síd. jednotky 11
Katastrálne územie 6
LAU 2 (obec) CZ0327 560715
Adresa mestského
úradu
Hornická 1695
347 01 Tachov
E-mailová adresa podatelna@tachov-mesto.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Tachov
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.tachov-mesto.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Portal.svg Český portál

Tachov (po nemecky: Tachau) je okresné mesto na západe Čiech v Plzeňskom kraji. Jeho katastrálne územie má rozlohu 40,85 km² a žije tu 12 570 obyvateľov (1. január 2014).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Rekonštruovaná neorománska jazdiareň vo Světcích

Na mieste, kde sa nachádza mesto Tachov už v ranom stredoveku ležala pri tzv. norimberskej ceste stará slovanská osada. Bola to dôležitá cesta, lebo spájala Prahu a české krajiny s Bavorskom. Po tejto ceste chodili aj kráľovské korunovačné sprievody českých kráľov. Konkrétne zmienky o Tachove pochádzajú z roku 1126 a o tachovskom hrade z roku 1131. Veľký rozvoj zažil Tachov za panovania kráľa Přemysla Otakara II., ktorý vybudoval nový kamenný hrad a nechal mesto Tachov obohnať hradbami, ktorých časť sa zachovala do dnešných čias. Tachov vtedy prežíval obdobie prosperity a slávy. S obľubou sa tu zdržiaval aj panovník Karol IV. (český kráľ a nemecký cisár z rodu Luxemburgovcov, Čechmi nazývaný ako otec vlasti). Neskôr prešiel do rúk šľachty. V roku 1421 husiti dobyli predmestie, ale napokon ustúpili pred Žigmundovým vojskom. V roku 1427 však husiti porazili križiacke vojsko v slávnej bitke pri Tachove (august 1427) a neskôr dobyli aj mesto Tachov. Túto udalosť dodnes pripomína pomník na vrchu Vysoká.
V dobe protihabsburských povstaní stál Tachov na proticisárskej strane. V roku 1617 ho postihol ničivý požiar a po bitke na Bielej hore ho stihli ďalšie rany. V roku 1623 ho kúpil šľachtic Ján Filip Haussman a Tachov sa tak degradoval na úroveň poddanských mestečiek. Niekoľkokrát bol vypálený švédskymi vojskami a po Haussmanovi sa tu vystriedalo viacero šľachtických rodov. Súčasne sa mesto germanizovalo a rekatolizovalo. V roku 1748 ho kúpili Windischgrätzovci. Počas ich vlády nastal určitý ekonomický rozvoj. V 19. storočí bolo mesto takmer úplne nemecké a dominovalo v ňom rímskokatolícke náboženstvo. Pôvodný hrad bol prebudovaný na klasicistický zámok. Mesto bolo napojené na železničnú sieť (1895 do Planej a neskôr 1910 do Domažlic. Windischgrätzovci si tu vybudovali aj jazdiareň, ktorá patrila k najluxusnejším monarchii a bola aj druhou najväčšou v strednej Európe.
Po vzniku Česko-Slovenska naďalej tvorili väčšinu obyvateľov Nemci, ale pomaly stúpal aj počet obyvateľov českej národnosti. Sudetskí Nemci však v krízových rokoch zvyšovali tlak na českú komunitu a po mníchovskej dohode bolo mesto pripojené k Nemecku (1938 - 1945). Česi boli násilne vysťahovaní do vnútrozemia a moci sa chopila nemecká okupačná správa s výdatnou pomocou a podporou henleinovcov. Veľa tachovských Nemcov bojovalo vo wermachte a jednotkách SS. Mesto bolo vo vojne bombardované a v posledných dňoch vojny svedkom pochodov smrti väzňov z koncentračných táborov.
Po skončení vojny bolo na základe medzinárodných dohôd odsunuté nemecké obyvateľstvo a celkový počet výrazne poklesol. Následne mesto osídľovali Česi z vnútrozemia a z Volyne, ale aj veľa Slovákov a Rusínov. V súčasnosti má Tachov veľa obyvateľov, ktorých predkovia pochádzajú zo Slovenska. V období socialistickej industrializácie sa v meste vybudovali priemyselné podniky, obchodné domy, školy a sídliská. Počet obyvateľov presiahol viac ako 10 000 obyvateľov. Mesto sa stalo pohraničným mestom pri hraniciach s Nemeckom. Žilo tu veľa príslušníkov ČĽA a pohraničnej stráže aj s rodinami. Po roku 1989 dochádza síce k otvoreniu hraníc s Nemeckom, ale súčasne sa zatvára veľa priemyselných podnikov a objavuje sa na české pomery pomerne veľká nezamestnanosť. Do mesta sa sťahuje veľa Vietnamcov a príslušníkov iných národností.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalý františkánsky kostol a kláštor v Tachove
Pamätník bitky pri Tachove

Kostol Nanebovzatia Panny Márie - rímskokatolícky kostol, pôvodne ranogotický, neskôr po požiari renovovaný. Interiér pochádza z roku 1670. V súčasnosti kostol spravuje rád krížovníkov s červenou hviezdou. Je to hlavná dominanta Tachova.
Kostol Márie Magdalény a sv. Rastislava (bývalý františkánsky kostol) - v súčasnosti ho užíva pravoslávna cirkev. Pri kostole je budova bývalého františkánskeho kláštora, ktorá sa v súčasnosti využíva ako múzeum. Kostol patril františkánskemu rádu od roku 1466. Niekoľkokrát bol prestavaný. Rokokový oltár, bočné oltáre a sochy pochádzajú z 18. storočia. Fresky pochádzajú z 19. storočia. O prehliadku kostola možno požiadať v múzeu. Interiér kostola je obohatený aj o prvky pravoslávneho kultu (ikony, zástavy)
Kostol svätého Václava - patrí v súčasnosti gréckokatolíckej cirkvi. Ide o veľmi zaujímavú sakrálnu pamiatku na severovýchod od centra mesta. Je postavený v goticko-renesančnom štýle. Ide o jeden z najstarších kostolov v meste. v roku 1786 bol počas jozefínskych reforiem zrušený v roku 1802 ho Windischgrätzovci odkúpili od štátu a používali ho ako rodinnú hrobku. Okolo kostolíka je malý park a starý cintorín. V súčasnosti je interiér prispôsobený potrebám gréckokatolíckej cirkvi (napr. ikonostas)
Tachovský zámok - vznikol prestavaním pôvodného gotického hradu v 17. storočí. Neskôr bol obnovený v klasicistickom štýle. Využíva sa na reprezentačné účely.
Mestské hradby - patria k najzachovalejším v Česku. Pochádzajú z prelomu 13. a 14. storočia. Dĺžkou 700 metrov obopínajú historické jadro mesta.
Jazdiareň vo Světcích (časť Tachova) - bola vybudovaná v roku 1860 v neorománskom štýle. Bola to druhá najväčšia jazdiareň v strednej Európe (po viedenskej). V nedávnej dobe prešla veľkou rekonštrukciou. Neďaleko nej sa nachádzajú ruiny bývalého paulínskeho kláštora z roku 1639, ktorý bol zrušený počas jozefínskych reforiem. Odvtedy chátral.
Pamätník husitov v lokalite Vysoká - bol vybudovaný v roku 1971 na vrchu Vysoká ako spomienka na slávne víťazstvo husitských vojsk pod vedením Prokopa Holého nad vojskami tretej krížovej výpravy (3.- 4. augusta 1427). Husiti križiacke vojská zahnali na útek a potom po obliehaní dobyli mesto Tachov. Získali obrovskú korisť, ale povraždili aj mnoho obyvateľov (Krvavá ulica)

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Tachov sa nachádza v údolí rieky Mže v predhorí Českého lesa neďaleko hraníc s Nemeckom. Leží však mimo dôležitých dopravných ťahov (železničných i cestných).

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Tachov prechádza iba vedľajšie železničná trať č.184, po ktorej premávajú iba osobné vlaky. Ide o trať, ktorá spája Planú u Mariánskych Lázní s Domažlicami. Prestup na rýchliky je zabezpečený v Planej u Mariánskych Lázní, kde je možné prestúpiť na rýchliky z Chebu do Plzne a Prahy (trať č. 170). Železničná stanica sa nachádza v Tachove v severnej časti mesta a je veľmi dostupná miestnou dopravou.

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Priamo cez mesto prechádza cesta druhej triedy č. 198. Dopravné spojenie s okolitými mestami a obcami zabezpečuje ČSAD Plzeň a jej dopravné závody v Tachove a v Stříbre. V meste sa nachádza nedávno obnovená autobusová stanica. Od diaľnice D5, ktorá spája Prahu a Plzeň s Bavorskom, je Tachov vzdialený asi 11 kilometrov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tachov

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]