Tadeáš Príleský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tadeáš Príeský
Poslanec uhorského snemu, notár Bratislavskej stolice, právnik
Narodenie1826
Janíkovce, vtedy Uhorsko
Úmrtie13. november 1895
Bratislava, vtedy Rakúsko-Uhorsko

Tadeáš Príleský (Prileszky de Prilesz; * 18. január 1826 – † 13. november 1895) bol slovenský poslanec Uhorského snemu, právnik, notár a filozof.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal zo slovenského šľachtického rodu Príleských z Prílesa (Prileszky de Prilesz).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1826 v Janíkovciach (dnes mestská časť Nitry). Po strednej škole začal študovať na Bratislavskej právnickej akadémii, odkiaľ pokračoval štúdium v Pešti, kde študoval filozofiu. Keď zložil advokátske skúšky (1847) krátko pôsobil ako notár Bratislavskej župy. V revolučných rokoch 1848 a 1849 bol členom Maďarskej národnej gardy, zúčastnil sa proti prvej hurbanovskej dobrovoľníckej výpravy na Brezovej a Myjave. Keď maďarskú revolúciu porazili, odišiel do zahraničia a živil sa s Kaldozyho hudobnou skupinou, ktorá hrávala po metropolách západnej Európy. Po návrate do vlasti (1854) sa dal na finančné podnikanie. Pomohol založiť Trenčiansku sporiteľňu, priemyselnú banku v Bratislave a pôsobil ako riaditeľský radca poisťovne Hungária. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa dostal do Uhorského snemu za volebný obvod Bratislava (1867), Trnava (1869) a v roku 1875 za Stupavu. Najmä v stupavskom obvode, kde bolo slovenské povedomie voličov veľmi silné, musel zastávať aj slovenské záujmy, inak by ho opakovane nezvolili za poslanca. Tadeáš Príleský bol uznávaný národohospodársky odborník. V uhorskom sneme však pri diskusiách o rozpočte budil veselosť u rodených maďarov, lebo hovoril so slovenským prízvukom a maďarčinu nikdy dokonale neovládal. Maďarskí poslanci ho preto vtipne prezývali slovenské knieža. Zomrel v Bratislave 13. novembra 1895.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. Kapitola Príleskovci, s. 61.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]