Taiwan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennom ostrove pozri Taiwan (ostrov)
Čínska republika
Vlajka Taiwanu Znak Taiwanu
Vlajka Znak
Národné motto:
Štátna hymna:
中華民國國歌 Zhōnghúa míngúo gúogē (pchin-jin) Čungchua minkuo kuoke (slovenský prepis)
Locator map of the ROC Taiwan.svg
Hlavné mesto Tchaj-pej
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto
Úradné jazyky čínština
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
republika
Vznik
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
36 006 km²   
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2007)
 • hustota (2007)
 
22 911 292

636/km²
Mena nový taiwanský dolár (1 dolár = 100 centov) ()
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC)
(UTC)
Internetová doména .tw
Smerové telefónne číslo +886

Taiwan (v slovenčine v minulosti Tchaj-wan, čo je prepis slova "Taiwan" ak sa chápe ako pchin-jin), dlhý tvar Čínska republika, je ostrovný štát vo východnej Ázii.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Tento ostrovný štát sa rozprestiera vo Východočínskom mori. Patria k nemu ostrovy Taiwan, Ťinmen (Chinmen, Quemoy), Matsu a súostrovie Pcheng-chu (Peng-hu, Peskadorské ostrovy, Rybárske ostrovy). Od čínskych brehov je vzdialený 150 – 200 km. Taiwanské vrchy (Tchaj-wan-šan) pokrývajú väčšinu ostrova. Ich najvyšším vrchom je Jü-san (3 950 m n. m.; Yushan; Nefritový vrch, Mt. Morrison, Mt. Jade). Západné pobrežie lemuje široká nížina. Slovenská republika, podobne ako mnoho iných krajín štát Taiwan neuznáva a nenachádza sa u nás ani jeho veľvyslanectvo, ale len obchodná a kultúrna reprezentácia, ktorá však vykonáva aj mnohé činnosti prislúchajúce zastupiteľským úradom. Jeho vyhlásenie bolo jednostranným aktom vykonaným bez súhlasu materskej krajiny, podobne ako v prípade Severocyperskej republiky, Kosova a Metochije, Abcházska, či Južného Osetska. Taiwanskí športovci reprezentujú na olympiáde svoju vlasť pod názvom Čínsky Taipei a vlajkou svojho olympijského výboru, podobne ako Hong Kong, ktorý má tiež relatívnu nezávislosť a používa čínsku vlajku svojej provincie namiesto britskej, ktorá bola nahradená po ukončení prenájmu Veľkej Británii v roku 1997.

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Druhým najväčším mestom Taiwanu je so svojimi 1,5 miliónmi obyvateľov Kao-siung. K zaujímavým miestam patrí Konfuciov palác alebo Lotosové jazero. Námorný prístav mesta patrí medzi najväčší na Taiwane a je štrvtý najväčší na svete.

Tchaj-nan je populárne turistické miesto pre svoje veľké množstvo budhistických, taoistických, ale aj konfuciovských chrámov. Každoročne sa tu konajú rôzne slávnosti a karnevaly, lákajúce turistov, ale aj domorodých obyvateľov zo širokého okolia.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Taiwan má aj niekoľko národných parkov. Národný park Kchen-ting (Kenting), ktorý bol v roku 1984 vyhlásený ako prvý, je typickou ukážkou subtropickej fauny a flóry a svojou polohou na najjužnejšom cípe Taiwanu poskytuje nádherný zážitok z nekonečného Tichého oceánu. Tiesňava Tchaj-lu-ke (Taroko) je zase predstaviteľom typického vnútrozemského národného parku. Tento kaňon vyhĺbený horskými riekami je sprístupnený ako jedna z troch hlavných ciest spájajúcich západnú a východnú časť Taiwanu. Národný park je takmer totožný so samotnou cestou a umožňuje neobyčajný zážitok z hôr, vodopádov, termálnych prameňov, ale aj kláštorov vytesaných priamo do skál – takmer nedostupných bežnému smrteľníkovi. Podobné zážitky sprostredkúvajú aj ďalšie národné parky, ako je Šej-pa (Shei-Pa) alebo Jü-šan (Nefritový vrch; Yushan). Taiwan však nežije iba cez deň, ale vďaka svojim nočným trhom azda v každom meste a každej dedine vytvára neopakovateľné čaro aj v noci.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prezidentská budova

Rozsiahle čínske prisťahovalectvo na ostrov sa začalo v 17. storočí. Ostrov Taiwan, resp. Tchaj-wan (historický názov Formóza) sa dostal pod kontrolu pevninskej Číny po krátkej dobe holandskej nadvlády v roku 1620 – 1662. V roku 1895 – 1945 ho ovládali Japonci.

Čínska nacionalistická buržoázna vláda zvaná Kuomintang sa aj so svojimi prívržencami uchýlila na ostrov krátko po víťazstve čínskych komunistov pod vedením Mao Ce-Tunga v kontinentálnej Číne a po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) dňa 1. októbra 1949 v Pekingu. Ostrov prijal názov Čínska republika. Od roku 1949 až do svojej smrti v roku 1975 ostrovu vládol šéf Kuomintangu vo funkcii prezidenta republiky generál Ťiang Ťie-š’ (Čankajšek). V roku 1971 OSN zbavila Taiwan členstva v uvedenej medzinárodnej organizácii a na jeho miesto pozvala kontinentálnu ČĽR. Po historicky prvej návšteve amerického prezidenta (konkrétne Richarda Nixona) v komunistickej Číne roku 1972 sa síce začal intenzívnejší rozvoj americko-čínskych (najmä ekonomických) vzťahov, ktorý viedol v roku 1978 až k uznaniu pevninskej Číny zo strany USA ako jedinej, nedeliteľnej krajiny, ktorej súčasťou je aj Taiwan, ale spolupráca medzi USA a ostrovnou Čínskou republikou zostala nedotknutá, a taktiež sa výrazne rozvíjala. USA už od vzniku ostrovnej republiky jej poskytovali a naďalej stále poskytujú rozsiahlu ekonomickú, technologickú i vojenskú pomoc, čo vo významnej miere zabezpečilo a ďalej zaručuje obranyschopnosť a nezávislosť Taiwanu. Pozemková reforma, vládne plánovanie, pomoc USA, rozsiahle zahraničné investície a voľný prístup k univerzitnému vzdelaniu spôsobili mohutný ekonomický rozvoj Taiwanu (zaraďovaného k »východoázijským hospodárskym tigrom«), ktorý sa prejavil v ohromných úspechoch priemyslu, poľnohospodárstva a v trvalom raste životnej úrovne.

V roku 1987 bol v krajine po 38 rokoch zrušený vojnový stav a v roku 1991 bola po 43 rokoch ukončená tzv. núdzová vláda, resp. vláda ohrozenia. 23. marca 1996 sa na Taiwane uskutočnili prvé priame slobodné prezidentské voľby. 21. septembra 1999 Taiwan postihlo rozsiahle zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo vyše 2300 obetí, tisíce ranených a veľké materiálne škody. Od r. 1949 ČĽR považuje Čínsku republiku, čiže Taiwan, za svoju súčasť, za 23. (rebelujúcu) provinciu, zatiaľ čo vláda ostrovnej republiky sa považuje za reprezentanta celej Číny, teda aj kontinentálnej. V roku 1999 však taiwanská vláda nanovo definovala svoj vzťah k ČĽR, a to ako »vzťah dvoch štátov, dvoch Čín«. Najmä po nástupe prezidenta Chen Shui-biana k moci v máji 2000 jeho Demokratická pokroková strana, na rozdiel od dovtedy (vyše 50 rokov) vládnucej Nacionalistickej strany, začala otvorene hlásať politiku úplnej nezávislosti Čínskej republiky od kontinentálnej ČĽR, čím výrazne podráždila čínske komunistické vedenie v Pekingu. To pohrozilo, že pokiaľ vláda v Tchaj-peji, hlavnom meste ostrovnej republiky, naozaj vyhlási nezávislosť a bude sa znovu uchádzať o členstvo v OSN, tak ČĽR podnikne otvorenú vojenskú akciu proti Taiwanu.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Prístav Kao-siung

Na nerastné suroviny je ostrov chudobný. Má menšie zásoby medenej rudy, síry a azbestu. Rozvinutý priemysel zásobujú elektrickou energiou jadrové aj vodné elektrárne. Rozmach priemyselných odvetví (výpočtová technika, elektrotechnika) sa zakladá na lacnej ale kvalifikovanej pracovnej sile a surovinovej nenáročnosti. Ďalšie dôležité odvetvia sú výroba lodí, umelých vlákien, spracovanie ropy. Dôležitý je export kapitálu. Veľa prostriedkov sa vynakladá na výskum a rozvoj.

Existuje tu lacná pracovná sila, ktorá zabezpečuje konkurencieschopnosť tovarov na svetových trhoch. Medzi hlavné hospodárske odvetvia, ktoré sú pre Taiwan dôležité patrí elektronický, elektrotechnický, textílny a chemický priemysel. Výrobky z týchto odvetví tvoria základ exportu Taiwanu.

Od 90. rokov sa Taiwan snaží o prilákanie zahraničných investícií, hlavne s vysokým podielom high-tech produkcie. V ekonomike Taiwanu hrá významnú úlohu štát a plánovanie.

Turistické informácie[upraviť | upraviť zdroj]

Na prvom mieste treba spomenúť Tchaj-pej – hlavné mesto Taiwanu. Tchaj-pei je skutočným hlavným mestom. Spolu s okrajovými štvrťami sa jeho populácia odhaduje na 4 milióny obyvateľov. Nachádza sa tu Národné palácové múzeum, ktoré archivuje okolo 700 000 svedectiev rôznej formy o čínskej histórii a kultúre, vďaka čomu je považované za najbohatšiu a najkrajšiu zbierku histórie celej Číny. Na názorných príkladoch vykopávok sa tu napríklad dozviete aj to, že čínske písmo – staré vyše 3500 rokov – prešlo od svojho vzniku asi 6-krát veľkými úpravami až do konečnej podoby, ktorú má dnes. Úplne prvé písmo predstavovali vlastne piktogramy (písané na vnútorné i vonkajšie steny nádob), ktoré sa po stáročia upravovali a zjednodušovali… Okrem múzea treba určite v Tchaj-pej navštíviť areál Čankajškovko pamätníka, ktorého súčasťou je monumentálne mauzóleum (tzv. CKS Memorial Hall) a dva paláce, jeden pre Národnú koncertnú sieň a druhý pre Národné divadlo. Spomedzi množstva ďalších miest v Tchaj-pej treba spomenúť taoistický Chrám Lung-šan, Konfuciov palác, Pamätník Sun Jat-Sena, ale za pozornosť stojí aj moderná radnica alebo niektorý z početných parkov priamo v strede mesta.

Strava[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou surovinou čínskej kuchyne je prirodzene ryža a jedinými nástrojmi na jedenie sú paličky. Čínska kuchyňa je veľmi pestrá, používa sa v nej veľa druhov zeleniny, mäsa, morských produktov a to všetko sa kombinuje do zmesi nepoznaných farieb, vôní a chutí, ktoré nemôžete okúsiť nikde inde na svete.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť článku je zatiaľ príliš krátka (tzv. „výhonok“). Text môžeš dopísať alebo zmeniť, ak klikneš vpravo na „úprava“.

Teploty vystupujúce denne až na 30 – 40 °C, relatívna vlhkosť.

Štatistika[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hlavné mesto: Tchaj-pej, 2 626 100 obyvateľov
  • Štátny sviatok: 10. okt. (Deň wuchangského povstania, 1911)
  • Rasové a národnostné zloženie: taiwanskí Číňania (84 %), pevninskí Číňania (14 %), iné, cca 20 národnostných skupín (2 %)
  • Náboženstvo: konfucianizmus, taoizmus (48 %), budhizmus (43 %), evanjelické (2 %), katolícke (1,5 %), iné (5,5 %)
  • Urbanizácia: 74,7 %
  • Priemerná dĺžka života: 75 rokov
  • Analfabeti: 6,7 %
  • Nezamestnanosť: 2,7 %
  • HDP: 12 840 USD/obyvateľa

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]