Takšoň (knieža)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Takšoň
Uhorské veľkoknieža
Takšoň
Panovanie
DynastiaArpádovci
Panovanie955 – asi 972
Predchodca Fajs
NástupcaGejza
Biografické údaje
Narodenie931
Úmrtieasi 972
Rodina
Manželka
princezná z Chazarskej ríše možno z kmeňa Pečenehov alebo z Volžského Bulharska
Potomstvo
OtecZoltán
Matkadcéra Menumoruta
Odkazy
Spolupracuj na CommonsTakšoň
(multimediálne súbory na commons)

Takšoň (okolo 931 – † okolo 972) bol od roku 955 – do svojej smrti uhorským (veľko)kniežaťom z rodu Arpádovcov.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Zoltán, Takšoňov otec

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Takšoň sa narodil ako syn Zoltána a jeho neznámej ženy, pravdepodobne dcéry Menumoruta, slovanského kniežaťa, ktorý bol údajne porazený pri maďarskom vpáde do Európy krátko pred rokom 907. Nie je však vylúčené, že vládca Menumorut je len fiktívna postava, pretože jeho meno označuje tiež Veľkomoravskú ríšu. Takšoňove narodenie sa datuje na roku 931. Na veľkokniežací stolec podľa Anonymovej kroniky nastúpil po otcovej abdikácii v roku 947, teda tri roky pred jeho smrťou.

Moderní historici tieto informácie však spochybňujú. Súdobý kronikár Liutprand z Cremony tvrdí, že Takšoň v roku 947 viedol výpravu proti Talianom, zrejme sa teda narodil pred rokom 931. Pri tiahnutí do Talianska Takšoň údajne dosiahol až mesta Otranto v Apúlii. Odtiahol vraj potom, čo mu zaplatil taliansky kráľ Berengar II. Vládu Takšoňovho otca zaznamenal iba autor Anonymovej kroniky, podľa ktorého bol Zoltán tiež predkom všetkých uhorských panovníkov. Anonymova kronika tak nie je pre Zoltánove panovanie spoľahlivým zdrojom.

Podľa kroniky Johanna Aventina z 15. storočia Takšoň v roku 948 porazil Rakúšanov a Korutáncov. Takšoňov súčasník, byzantský cisár Konštantín VII. Porfyrogenet uvádza, že okolo roku 950 Maďarom vládol Fajs, Takšoňov bratranec.

Podľa Johanna Aventina sa Takšoňv roku 955 zúčastnil bitky pri Lechu. V nej budúci cisár Oto I. porazil takmer osemtisícové maďarské vojsko. Ak by mal Aventinus pravdu, bol by Takšoň jedným z mála maďarských veliteľov, ktorí bitku prežili. Na základe Aventina sa historici Gyula Kristó a Zoltán Kordé domnievali, že Fajs Takšoňovi odovzdal vládu práve po bitke pri Lechu. Túto možnosť potvrdzuje francúzsky kronikár z 13. storočia Alberich z Trois-Fontaines, podľa ktorého sa jeden z preživších Maďarov stal ich kráľom. Porážka na Lešskom poli ukončila staromaďarské vpády do strednej a západnej Európy a donútila Maďarov, aby sa trvale usadili na území medzi riekami Enža a Traisen. Ich nájazdy však aj naďalej pokračovali do Byzantskej ríše. Tak napríklad v roku 965 sa Maďari zúčastnili útoku bulharského cára, Petra I., do Byzancie a o päť rokov neskôr podporili intervenciu kyjevského kniežaťa Sviatoslava I. na Balkán.

Takšoňov obraz od Jozefa Kriehubera

Autor Anonymovej kroniky uvádza, že sa za Takšoňovho panovania v Uhorsku usadili moslimovia z Volžského Bulharska.Túto správu podporuje denník Ibráhíma ibn Jakuba z roku 965, podľa ktorého do Prahy prichádzali moslimovia z Uhorska. Anonymova kronika tiež uvádza, že sa za Takšoňovej vlády v Uhorsku usadili Pečenehovia. Anonymova kronika tvrdí, že im Takšoň udelil územia okolo rieky Tisy. Jedinou zmienkou o Takšoňovej západnej politike je správa Liutpranda z Cremony, podľa ktorého výpovede sa v roku 963 do Uhorska vypravil vyslanec pápeža Jána XII., Istý Zacheus, ktorý mal Takšoňa popudiť proti cisárovi Otovi. Nie je však známe, či Zacheus do Uhorska skutočne dorazil. Takšoňovi sa na sklonku života podarilo takisto zariadiť sobáš svojho staršieho syna Gejzu za Sarolt, dcérou transylvánskeho kniežaťa Gyuly II. Zomrel na začiatku 70. rokov 10. storočia.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Takšoň na českej Wikipédii.
Takšoň
Vladárske tituly
Predchodca
Fajs
veľkoknieža
955972
Nástupca
Gejza