Hodinový signál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Taktovacia frekvencia)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Hodinový signál alebo hodinový impulz (slangovo hodiny, angl. clock, skr. CLK) je (obvykle digitálny) elektrický signál, ktorého zmena spôsobuje zmenu stavu sekvenčného digitálneho elektronického obvodu.

U zložitejších sekvenčných obvodov (napr. mikroprocesor) určuje frekvencia hodinového signálu pracovnú frekvenciu obvodu a nazýva sa aj taktovacia frekvencia.

Zvláštnym prípadom hodinového signálu je synchronizácia prenosu údajov po sériových zberniciach, kde sa hodinový signál vo vysielači kvôli úspore materiálu vedenia v procese kódovania často zlučuje s dátami, a v prijímači je potrebné ho počas dekódovania rekonštruovať. Kód, ktorý takéto zlúčenie hodinového signálu s dátami umožňuje, sa anglicky nazýva self-clocking (dosl. preklad „samotaktovací“), napr. Manchester, biphase, MFM a pod.

Podobná situácia je u mnohých pamäťových médií, napr. magnetická páska, pevný disk, optické médiá ako CD a DVD, kde je spolu s dátami zaznamenávaný aj hodinový signál a tiež je potrebné ho pri snímaní rekonštruovať.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • strieda (obvykle sa požaduje 1:1)
  • amplitúda
  • strmosť hrán
  • počet fáz (dnes obvykle len 1, u starších procesorov niekoľko prekrývajúcich sa – pozri napr. Intel 8080)
  • stabilita (vyjadrená obvykle v ppm)
    • dlhodobá
    • teplotná
    • u hodín generovaných fázovým závesom (PLL) tzv. jitter (chvenie) – zmena frekvencie okolo strednej hodnoty vyplývajúca z princípu PLL

Generácia[upraviť | upraviť zdroj]

Distribúcia[upraviť | upraviť zdroj]

  • pri rozsiahlejších obvodoch je problémom sklz (angl. skew) medzi zdrojom hodinového signálu a vzdialenejším koncovým bodom; je potrebné hodinový signál rekonštruovať
  • pre odolnosť voči rušeniu sa vo veľmi rýchlych obvodoch niekedy distribuuje hodinový signál ako diferenciálny signál