Talidomid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Talidomid
Talidomid
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C13H10N2O4
Systematický názov 2-(2,6-dioxo-3-piperidinyl)-1H-izoindol-1,3(2H)-dión
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 258,2 g/mol
Ďalšie informácie
Číslo CAS 50-35-1
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Dva enantioméry talidomidu:
Vľavo: (S)-talidomid
Vpravo: (R)-talidomid

Talidomid (obchodný názov aj Contergan) je chemická látka a liečivo. Jeho ATC kód je L04AX02.

Talidomid bol prvýkrát syntetizovaný v roku 1953 v Chemie Grünenthal v Nemecku.

Conterganová aféra[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Conterganová aféra

Od 50. rokov 20. storočia do začiatku 60. rokov 20. storočia bol v 48 štátoch používaný ako upokojujúca (sedatívum) a uspávajúca látka (hypnotikum) pre tehotné ženy. Bol však zakázaný, pretože sa ukázalo, že ide o silný teratogén (tzv. Conterganová aféra). Predchádzajúcimi testmi na dobrovoľníkoch to však zistené nebolo. Narodilo sa okolo 10 000 postihnutých detí bez nôh, rúk, uší a s rôznymi malformáciami. Liek spôsoboval predovšetkým tzv. fokoméliu, pri ktorej sa nevyvinie stredná časť paže a tak prsty vyrastajú v podstate priamo z ramena. Liek sa v Československu ani v USA nepredával. Najznámejšou obeťou Conterganu je známy spevák Thomas Quasthoff. Po zistení, že príčinou malformácií je Contergan, sa začal jeden z najdlhších súdnych sporov v Európe vôbec. Obžalobný spis mal 1000 strán. V roku 1970 sa skončil súdnym zmierom. Firma Grünethal sa zaviazala zaplatiť poškodeným odškodné vo výške 100 miliónov mariek (51 miliónov EUR). Švédska vláda v roku 2004 priznala stovke švédskych občanov, poškodených týmto liekom, odškodné vo výške 500 000 švédskych korún.

Teratogénne účinky talidomidu[upraviť | upraviť zdroj]

Riziko vnútromaternicovej smrti plodu alebo závažných vrodených defektov dieťaťa je extrémne vysoké. Talidomid sa nesmie užívať v žiadnej fáze gravidity. Je to silný ľudský teratogén. Vyvoláva časté (približne 30 %) vážne a život ohrozujúce vrodené defekty, ako napríklad: ektromélia (amélia, fokomélia, hemimélia) horných a/alebo dolných končatín, mikrócia s abnormalitou vonkajšieho zvukovodu (nepriechodný alebo chýbajúci), lézie stredného a vnútorného ucha (menej časté), očné lézie (anoftalmia, mikroftalmia), vrodená srdcová choroba, anomálie obličiek. Boli opísané aj iné menej časté abnormality.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1998 získal talidomid v USA povolenie na liečenie zhubných nádorov, lepry, vredom vyvolaným AIDS. Nesmie sa však podávať tehotným ženám.

24. januára 2008 Európska agentúra pre lieky v Londýne (European Medicine Agency, EMEA) odporučila schválenie talidomidu ako účinnej látky na liečbu rakoviny kostnej drene pre pacientov nad 65 rokov. Pri liečbe sa samozrejme taktiež treba vyhnúť tehotenstvu. Výbor pre humánne lieky sa uzniesol, že "pozitívne účinky talidomidu v kombinácii s inými látkami prevažujú nad rizikami pri liečbe zhubného nádora kostnej drene, najmä u pacientov starších ako 65 rokov, u ktorých nie je možná liečba vysokými dávkami chemoterapie. Klinické štúdie ukázali, že takáto kombinácia látok môže predĺžiť život až o 18 mesiacov v porovnaní s pacientmi liečenými len chemoterapiou".

Liečivo pomáha v boji s metabolickou poruchou kachexiou, ktorá sa vyskytuje u 50 percent ľudí trpiacich rakovinou.

Racemizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Talidomid sa vyskytuje v podobe dvoch enantiomérov. Ak roztok obsahuje nadbytok jedného enantioméru, dochádza k "samodisproporcionácii enantiomérov" (nejde o skutočnú disproporcionáciu), kedy sa jeden enantiomér premieňa na druhý. Tento proces prebieha v rôznych rozpúšťadlách a dokonca i in vivo. Napriek tomu pri podaní (R)-enantioméru (ktorý nemá teratogénne vlastnosti) nedochádza k poškodeniu plodu. Ukázalo sa, že je to kvôli rozpustnosti - jednotlivé enantioméry (R i S) majú totiž vyššiu rozpustnosť, než má racemát (racemát totiž tvorí homodiméry, ktoré sú asi 5,5× menej rozpustné). V rozpúšťadlách teda dôjde k racemizácii a vyzrážaniu časti tohto racemátu, takže nedochádza k negatívnym účinkom jedného z enantiomérov.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TOKUNAGA, Etsuko; YAMAMOTO, Takeshi; ITO, Emi. Understanding the Thalidomide Chirality in Biological Processes by the Self-disproportionation of Enantiomers. Scientific Reports, 2018-11-20, roč. 8, čís. 1, s. 17131. Dostupné online [cit. 2022-10-04]. ISSN 2045-2322. DOI10.1038/s41598-018-35457-6. (po anglicky)