Tanková divízia Tatra
| Tanková divízia Tatra | |
 Tank Divízie Tatra pomáha vojenským automobilom prekonávať vodný tok. | |
| Krajina | .svg){kind=small} Nemecká ríša |
|---|---|
| Vznik | 5. september 1944 |
| Zánik | 1. apríl 1945 |
| Typ | tanková divízia |
| Velitelia | Friedrich Wilhelm von Löper, Hans-Ulrich Back |
| Účasť | |
| Vojny | Druhá svetová vojna Slovenské národné povstanie |
| Bitky | Boje pri Žiline Strečno Priekopa Čremošné Kremnica, Sv. Kríž nad Hronom |
Tanková divízia Tatra (nem. Panzer – Division Tatra) bola tanková divízia nemeckého Wehrmachtu, ktorá vznikla 5. septembra 1944 spojením bojových skupín „Junck“ a „Ohlen“ nasadených Nemcami proti Slovenskému národnému povstaniu. Jednotky divízie postupovali v smere Žilina – Strečno – Vrútky – Martin – Kremnica. Po prechode povstania do hôr sa zúčastňovala protipartizánskych operácií. [1] V decembri bola divízia reorganizovaná na „Tankovú výcvikovú divíziu Tatra“. V marci 1945 bola opäť reorganizovaná, dostala označenie 232. tanková divízia (232. Panzer-Division). Táto jednotka bola zničená v bojoch so sovietskou armádou v západnom Maďarsku.
Bojová skupina Ohlen
[upraviť | upraviť zdroj]| Bojová skupina „Ohlen“ | |
| Krajina |  Protektorát Čechy a Morava |
|---|---|
| Vznik | 26. august 1944 |
| Zánik | 5. september 1944 |
| Typ | núdzová bojová skupina |
| Veľkosť | asi 3 000 mužov: náhradný pluk tankových granátnikov 82 1.rota zemebraneckého práporu Zemebranecké prápory II/1 a I/8 bojová skupina Senica rota tankov (17 tankov, 8 Pz.Kpfw.38(t), zvyšok stredné typy PzKpfw III a PzKpfw IV) ženijná rota[2] |
| Velitelia | plk. Conrad von Ohlen |
Bojová skupina Ohlen (nem. Kampfgruppe Ohlen) bola nemecká núdzová bojová skupina sformovaná 26. augusta 1944 veliteľom branného okruhu Čechy a Morava gen. R. Toussaintom na podnet K. H. Franka pod velením plk. Conrada von Ohlen.[3] Skupina zahŕňala jadro veteránov 1. tankovej divízie, jednotky 178. tankovej divízie a personál výcvikového zariadenia „Kleine Karpaten“ v Malackách.[4]:94 Mala 3 prápory, tankovú rotu a ženijnú rotu. Na Slovensko sa presunula 29. augusta 1944 cez Vlársky priesmyk ako prvá z nemeckých jednotiek. Prestrelka vojakov žilinskej posádky v Hornom Hričove s jednotkou skupiny Ohlen bola prvou zrážkou s Nemcami, na základe ktorej pplk. Ján Golian z Vojenského ústredia v Banskej Bystrici o 15:15 vyhlásil pohotovosť[5] a večer po prejave slovenského ministra obrany gen. Čatloša vyhlásil zahájenie Slovenského národného povstania.
Bojová skupina Junck
[upraviť | upraviť zdroj]| Bojová skupina „Junck“ | |
| Krajina | Nemecká ríša |
|---|---|
| Vznik | august 1944 |
| Zánik | 5. september 1944 |
| Typ | núdzová bojová skupina |
| Veľkosť | 10 útočných diel StuG-III zmiešaná rota spojovacia, ženijná a guľometná čata náhradný prápor tankových granátnikov 13[6]:113 |
| Velitelia | plk. Stephan von Junck |
Bojová skupina Junck (nem. Kampfgruppe Junck) bola nemecká núdzová bojová skupina sformovaná v brannom okruhu VIII Vroclav a 30. augusta v ranných hodinách prenikla cez Jablunkovský priesmyk do Čadce. O 4. hod. ráno prepadli prichádzajúce nemecké jednotky povstaleckú obranu v priestore Čierne – Svrčinovec, kde sa zmocnili jedinej povstaleckej húfnice.[7]:33
Tanková divízia Tatra
[upraviť | upraviť zdroj]Pred silami bojových skupín Junck a Ohlen ustúpila žilinská posádka do Strečnianskej tiesňavy, ktorú bránila až do 4. septembra, kedy Nemci dobyli Vrútky. 5. septembra bola z oboch bojových skupín sformovaná tanková divízia Tatra a velenia sa ujal Friedrich Wilhelm von Löper. Dňa 9. októbra 1944 ho vo funkcii vystriedal General-major Hans-Ulrich Back.
Štruktúra divízie
[upraviť | upraviť zdroj]Divíziu tvorili dva pluky tankových granátnikov, konkrétne Panzer-Grenadier-Regiment 82 a Panzer-Grenadier-Regiment 85. Ďalej bol súčasťou divízie tankový oddiel (Panzer-Abteilung) tvorený príslušníkmi 4. tankového záložného a cvičeného práporu, protitankový oddiel (Panzer-Jäger-Abteilung) tvorený vojakmi 8. záložného a cvičného práporu stíhačov tankov. Delostrelectvo divízie tvorili podľa odhadov povstalcov 3-4 delostrelecké batérie. Divízia mala 2 ženijné roty (Pioniere-Kompanie).[8][9]
Povstalci odhadovali, že divízia má 13 tankov, niekoľko obrnených transportérov. Dňa 9. septembra bola divízia posilnená rotou ľahkých tankov Pz.Kpfw 38(t). Tieto tanky pôvodne patrili pod bojovú skupina Schill. Jednotlivé časti divízie boli postupne dobudované.
Boje proti SNP
[upraviť | upraviť zdroj]Boje v Rajeckej doline
[upraviť | upraviť zdroj]Jednotky divízie zvádzali boje v Rajeckej doline. Protivníkom im boli partizáni obzvlášť 2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika (Viliam Žingor).
Boje v Turčianskej kotline
[upraviť | upraviť zdroj]Počas bojov v o Vrútkach a Priekope boli protivníkom divízie jednotky posádok z Turčianskeho sv. Martina a Žiliny, z ktorých bola 10. septembra 1944 sformovaná V. Taktická skupina Ďumbier (veliteľ pplk. del. Emil Perko). Divízia ďalej čelila partizánskym jednotkám, najmä 1. československá partizánska brigáda J. V Stalina (npor. Alexej Semjonovič Jegorov).
Od 5. septembra čelila divízia pri svojej snahe o prerazenie k Turčianskemu sv. Martinu aktívnej obrane povstaleckých síl. Dňa 7. septembra zaútočili jednotky divízie v troch prúdoch. Počas útoku boli bombardované postavenia povstalcov ako aj kasárne Pluku útočnej vozby v Turčianskom sv. Martine. Útok bol zastavený na čiare kóta 560 - Dolné Záturčie - Priekopa - výšina Hrádok.
Aj ďalší útok jednotiek divízie, ktoré podnikli hneď na druhý deň tentoraz v smere Záturčie - Vrútky povstalci odrazili a následný protiútok práporu Vitalay (stot. pech. Alexander Vitalay) podporovaný jedným tankom LT vz. 38 V-3.131 a jedným stíhačom 7,5 cm KPÚV na pásoch (Marder III), zahnal protivníka až k Vrútkam. Nemeckých vojakov, ktorí sa snažili zachytiť sa pri Attilovej hrobke odtiaľ vyhnala paľba povstaleckého delostrelectva. Intenzívne boje sa odohrávali aj 9. septembra. Povstalci v tento deň podnikli rozsiahli útok. Počas boja však nemecké protitankové kanóny divízie dva povstalecké tanky a stíhač tankov 7,5 cm KPÚV na pásoch. Útok povstalcov bol odrazený, pričom boli zatlačení späť do východzích postavení.[9]
Počas bojov od vstupu na Slovensko až do 9. septembra prišla divízia celkovo o 7 tankov Pz.Kpfw.III a Pz.Kpfw.IV, jedno útočné delo StuG III, niekoľko obrnených transportérov a dva protitankové kanóny Pak 40. Niektoré vozidlá však boli iba poškodené a po oprave opätovne nasadené do bojov.[9]
Do 5. septembra hlásila divízia zničenie 5 ľahkých tankov protivníka, z toho 4 LT vz. 35 čaty npor. Lobíka a jeden LT vz. 38 (V-3006) čat. Pukančíka. Okrem toho hlásilo velenie divízie ukoristenie alebo zničenie piatich KPÚV: štyroch 3,7 cm KPÚV vz. 37 a jedného 5 cm KPÚV (PAK 38).[9]
Do večera 9. septembra hlásila divízia zničenie ďalšej techniky povstalcov: troch P-III (Pz.Kpfw III), dvoch LT vz. 38, dvoch 7,5 cm KPÚV na pásoch (Marder III) a jedného ťahaného 7,5 cm KPÚV.
Od 10. septembra intenzita bojov poklesla. Bojovalo sa hlavne o Priekopu. Frontová línia sa stabilizovala na čiare Záturčie - Priekopa - Sučany - Šútovo. Velenie divízie zameralo svoju pozornosť na východ, kde sa jej podarilo vytvoriť si spojenie s bojovou skupinou Schäfer, ktorá postupovala od Popradu cez Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Tento stav trval až do začiatku poslednej dekády septembra, keď velenie divízie Tatra obdržalo rozkaz, aby spoločne s bojovou skupinou Schill podniklo koordinovanú akciu s cieľom zničiť povstalecké vojská v Turčianskej kotline.
Dňa 20. septembra 1944 vyrazili jednotky divízie do útoku v smere Sučany - Dražkovce, no ich útok povstalci odrazili. Hneď na druhý deň divízia útok v spomenutom smere zopakovala a tentoraz bola úspešnejšia. Generál Pückler, hlavný veliteľ Waffen-SS v Čechách a na Morave medzitým naliehal na veliteľa divízie Loepera, aby okamžite zaútočil na Turčiansky Sv. Martin a naviazal tak na seba hlavné sily V. taktickej skupiny. Mal totiž obavu, že povstalci vyprázdnia Turiec skôr, ako im Schill odreže ústupové cesty. Loeper oponoval, že jeho muži potrebujú na útok dlhšiu prípravu a v prítomnosti svojich štábnych dôstojníkov viedol porazenecké reči.[10]
V priebehu dňa sa jednotky Tatra dostali na čiaru Dražkovce – Sklabiňa, postúpili k Slovenskému Pravnu a začali priamo ohrozovať Turčiansky Sv. Martin. Generál Pückler zaslal veleniu skupiny Schill rádiotelegrafický rozkaz, aby stiahla svoje jednotky z Turca a kotlinu prenechala divízii Tatra. V noci z 21. na 22. septembra a v raňajších hodinách 22. septembra povstalci Turiec vyprázdnili.
Boje pri Kremnici
[upraviť | upraviť zdroj]V nasledujúcich dňoch sa protivníkom divízie Tatra mali stať jednotky IV. Taktickej skupiny (TS) Muráň (plk. pech. Mikuláš Markus), ktoré do priestoru Kremnici ustúpili z Hornej Nitry a jednotky I. Taktickej skupiny Kriváň, ktoré zaujali pozície pri Čremošnom a v priesmyku Malý Šturec.
V raňajších hodinách 25. septembra sa nákladné vozidlá divízie presúvajúce sa na trase Diviaky, Turčiansky sv. Michal a Dolná Štubňa a ocitli pod paľbou protitankových kanónov. Dva nákladné automobily s muníciou boli zničené. Dva nemecké tanky opätovali paľbu.
Boje pri Kremnici sa začali už 30. septembra, keď jednotky divízie Tatra zaútočili na sformovanú povstaleckú obranu, obsadili Sklené a zatlačili povstaleckú pechotu ku Kunešovu a museli čeliť následnému protiútoku jednotiek IV. TS podporovanému aj tromi tankami LT vz. 38 a jedným LT vz. 35.
Ráno 3. októbra zaútočilo šesť nemeckých tankov Pz.Kpfw 38(t) divízie Tatra na Dolnú Turček. Povstalecké protitankové kanóny roty Topas npor. Galuščáka spustili paľbu a zasiahli dva tanky, pričom jeden zničili.
V Hornej Štubni mala divízia štyri stredné tanky a osem ľahkých. Ráno 4. októbra 1944 po delostreleckej príprave vyrazili jednotky divízie do útoku. Útočili na postavenia I. TS v priesmyku Malý Šturec.
Zaútočili aj tanky z Hornej Štubne. Stredné tanky útočili pozdĺž cesty, ľahké Pz.Kpfw 38(t) po ich stranách. Paľba kanónov 7,5 cm KPÚV čaty Topas, ktoré podporovali povstaleckú obranu, zničila jeden stredný a dva ľahké poškodila. Jeden z kanónov bol poškodený a obsluha zranená.
Útok divízie cez Malý Šturec bol za pomoci pancierového vlaku Hurban odrazený. Jednotkám divízie sa síce nepodarilo preraziť do stredu Slovenska, avšak odtlačili povstalecké sily od hradskej smerujúcej zo severu na Kremnicu. Vojaci divízie však obsadili Dolný Turček,
Nasledujúci deň vrcholili boje pri Kremnici a pri Svätom Kríži nad Hronom. Povstalci sa za pomoci tankov pokúšali vytlačiť Nemcov z Dolného Turčeka. Útok realizovala rota práporu leteckého dorastu pod velením npor. Minku. Po trojhodinovom boji, keď sa slovenským vojakom podarilo preniknúť do Dolného Turčeka, začala jednotky divízie Tatra Turček obkľučovať. Slovenským vojakom sa podarilo obkľúčenie preraziť a ustúpiť.
V poludňajších hodinách 5. októbra 1944 boli povstalecké jednotky nútené ustúpiť zo svojich pozícií v okolí Svätého kríž nad Hronom. IV. Taktická skupina plk. Mikuláša Markusa bola zatlačená do Kremnických vrchov a jednotkám divízie Tatra sa tak otvorila cesta na Kremnicu. Dňa 7. októbra 1944 nadviazali južne od Kremnice kontakt s jednotkami bojovej skupiny Schill.
Po absolvovaní bojov javili jednotky divízie známky vyčerpanosti. Na základe rozkazu velenia okupačných síl však mala divízia od bojovej skupiny Schill prevziať údolie rieky Hron. Od večerných hodín 8. októbra 1944 začalo velenie divízie rozkaz plniť.
Nemecké hlásenia uvádzali, že v bojoch v okolí Kremnice jednotky divízie Tatra ukoristili prípadne zničili do 8. októbra celkovo povstaleckých 10 tankov, tri protitankové kanóny a 15 diel. V prípade tankov šlo podľa historika Mariána Uhrína o štyri tanky LT vz. 38 čaty Jaspis, jeden tank LT vz. 35, nachádzajúci sa vo vežovom postavení a ukoristený počas bojov pri Čremošnom. Zvyšných päť tankov boli pravdepodobne LT vz. 35 vo vežových postaveniach ukoristené v okolí Svätého Kríža nad Hronom práve 8. októbra.[9]
V generálnej ofenzíve
[upraviť | upraviť zdroj]Divízia Tatra bola zapojená aj do generálnej ofenzívy proti povstaleckému územiu. Jej jednotky podporovali útok a zo západu viazali na seba povstalecké jednotky.
Popravy zajatých povstalcov v Priekope
[upraviť | upraviť zdroj]Počas týchto dní príslušníci divízie popravili 14. septembra na Rúbani 11 zajatých povstalcov a 21. septembra v Jedľovinách 21 zajatých povstalcov. V obci Priekopa v dôsledku bojov zhorelo 77 domov a 117 hospodárskych budov. 43 osôb bolo deportovaných do koncentračných táborov.[11]:262
Po povstaleckom vyprázdnení Turca jednotky divízie postupovali na Kremnicu. Po prechode povstania do hôr sa divízia zúčastňovala protipartizánskych operácií.
Tanková výcviková divízia Tatra
[upraviť | upraviť zdroj]Po potlačení SNP bola divízia reorganizovaná na „tankovú výcvikovú divíziu Tatra“ (nem. Panzer – Feldausbildungs – Division Tatra).[4]:94 Divízia zahrnula velenie XVII. tankového zboru a jeho mechanizovanú pechotu a jednotky vnútrozemských vojenských obvodov. Príslušníci 1. tankovej divízie následne divíziu Tatra opustili. Divízia zostala na Slovensku až do konca roku 1944. V marci 1945 (podľa iných zdrojov 21. februára 1945) bola divízia reorganizovaná na 232. záložnú tankovú divíziu.[4]:94
232. tanková divízia
[upraviť | upraviť zdroj]Po reorganizácii boli reorganizované aj bývalé výcvikové pluky divízie Tatra (82. a 85. výcvikový pluk) a premenované na 101. a 102. pluk tankových granátnikov. Pomocné jednotky (protilietadlový oddiel atď.) si zachovali svoje pôvodné čísla z divízie Tatra. Jednotka bola narýchlo poslaná do zálohy skupiny armád Juh a takmer okamžite bola vrhnutá do obrannej akcie v rámci 8. armády.
Dňa 26. marca 1945 bola divízia umiestnená neďaleko Marcaltő v Maďarsku.[12] Boje pokračovali ďalšie tri dni. Veliteľ divízie, generálmajor Hans-Ulrich Back, bol 29. marca zranený, no unikol zajatiu. Divízia prestala existovať 1. apríla 1945.
Velitelia
[upraviť | upraviť zdroj]- generálporučík Friedrich-Wilhelm von Loeper 5. september 1944 – február 1945
- generálmajor Hans-Ulrich Back, február – marec 1945
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Plevza, Viliam, ed. (1984), „Tatra“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 556
- ↑ Panzer-Division Tatra [online]. Klub vojenskej histórie Carpathia, [cit. 2025-06-09]. Dostupné online.
- ↑ Plevza, Viliam, ed. (1984), „Ohlen“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 359
- 1 2 3 MITCHAM, Samuel. German Order of Battle: Panzer, Panzer Grenadier, and Waffen SS Divisions in World War II. [s.l.] : Stackpole Books, 2007. ISBN 0-8117-3438-2.
- ↑ Prečan, Vilém, ed. (1966), „175. 1944, august 29. 15:15 hod. Banská Bystrica - Fonogram s nariadením bojovej pohotovosti všetkým posádkovým veliteľstvám“, Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, str. 354
- ↑ UHRIN, Marian. Pluk útočnej vozby 1944. [s.l.] : Múzeum SNP, 2012. ISBN 978-80-89514-14-4.
- ↑ BOSÁK, Pavel. Z bojových operácií na fronte SNP. 1. vyd. Bratislava : Pravda, 1979.
- ↑ MAŠEK, Miroslav. Provizorní ale plně bojeschopná. Válka revue speciál : 1944 Kontroverzní SNP (Brno: Extra publishing s.r.o.), 2016-05-09,, roč. 2016, s. 71-73. ISSN 1804-0772.
- 1 2 3 4 5 UHRÍN, Marián. Pluk útočnej vozby 1944. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2012. ISBN 9788089514144. S. 246.
- ↑ KLUBERT, Tomáš. Smrť sa volala Schill. 1. vyd. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2014. ISBN 978-80-89335-69-5.
- ↑ MANIAK, Marcel. Navždy zapísané krvou. 1.. vyd. Poprad : TabitaArt, 2024. ISBN 978-80-973804-4-1.
- ↑ MEYER, Huber. The 12th SS: The History Of The Hitler Youth Panzer Division. [s.l.] : Stackpole Books, 2005. ISBN 0-8117-3199-5.