tar (formát súboru)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

tar (skratka z anglického tape archiver alebo páskový archivovač) je súhrnný názov jednak pre súborový formát slúžiaci na uloženie mnohých jednotlivých súborov, jednak pre jednoúčelové programy, ktoré s týmto formátom pracujú. Formát samotný vznikol v počiatkoch Unixu a až neskôr bol štandardizovaný v rámci normy POSIX. Pôvodne pomáhal pri archivácii súborov na páskových jednotkách, ale neskôr sa jeho používanie rozšírilo a dnes je používaný tam, kde je vhodné na účely distribúcie alebo archivácie zlúčiť viac súborov do jedného tak, aby sa zachovali informácie o adresárovej štruktúre, prístupových právach a ďalších atribútoch, ktoré bežný súborový systém obsahuje.

Prípony archívov a spôsoby kompresie[upraviť | upraviť zdroj]

Ikona pre tar súbory v prostredí KDE

Zvyčajne sa pre tarové archívy používa prípona '.tar'. Veľmi často sú však tieto súbory po spracovaní tarom ešte odovzdané kompresnému programu, najčastejšie Gzip, bzip2, compress či LZMA. Potom sa pre indikáciu použitého kompresného programu používa dvojitá prípona, teda napríklad .tar.gz alebo .tar.bz2. Z doby používania súborového systému FAT16, kedy bolo možné používať len jednu trojpísmenovú príponu, navyše prežívajú skrátené prípony, napríklad .tgz. .taz alebo .tlz.

Prehľad prípon komprimovaných tarových archívov
spôsob kompresie plná prípona skrátená prípona
Gzip .tar.gz .tgz
bzip2 .tar.bz2 .tbz aj .tb2
compress .tar.Z .taz
LZMA .tar.lzma .tlz
xz .tar.xz .txz

Bežné verzie programu tar (napríklad BSD a GNU) majú prepínače -z (pre gzip) a -j (pre bzip2), pri ktorých použití program hneď po zabalení sám uskutoční kompresiu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku tar na českej Wikipédii.