Tatiana Anatolievna Tarasovová
| Tatiana Anatolievna Tarasovová Татьяна Анатольевна Тарасова | |
 Tatiana Tarasovová ako trénerka na Finále Grand Prix v roku 2007 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Celé meno | Tatiana Anatolievna Tarasovová Татьяна Анатольевна Тарасова |
| Narodenie | 13. február 1947 (79 rokov) Moskva,  ZSSR |
| Bydlisko | Moskva, Rusko |
| Kariéra | |
| Krajina |  [[]] |
| Bývalý partner | Alexandr Tichomirov Georgij Proskurin |
| Tréner | Jelena Čajkovská |
Tatiana Anatolievna Tarasovová (rus. Татьяна Анатольевна Тарасова; 
) (* 13. február 1947, Moskva, Sovietsky zväz, dnes Rusko) je krasokorčuliarska trénerka a bývalá sovietska krasokorčuliarka súťažiaca v kategórii športových dvojíc. Tarasovová je suverénne najúspešnejšou krasokorčuliarskou trénerkou v histórii moderného krasokorčuľovania. Jej zverenci do roku 2004 získali 41 zlatých medailí na majstrovstvách sveta a Európy, 8 zlatých olympijských medailí.
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Tatiana Tarasovová sa narodila 13. februára 1947 ako mladšia z dvoch dcér v rodine známeho sovietskeho hokejového hráča a trénera Anatolija Tarasova.[1] Staršia sestra Galina má syna Alexeja, ktorého deti považuje Tarasovová za svojich vlastných vnukov, keďže vlastné deti nemá.[1]
Tarasovová bola vydatá trikrát.[2] Jej prvým manželom bol herec Alexej Samojlov, no ich manželstvo netrvalo ani dva roky.[2] Druhým manželom bol atlét Vasilij Chomenkov, ktorý tragicky zahynul v roku 1976.[2] S tretím manželom, známym ruským klaviristom Vladimirom Krajnevom sa zoznámili v roku 1978.[3] Ako 64-ročná Tarasovová druhýkrát ovdovela, keď 29. apríla 2011 Krajnev zomrel po ťažkej chorobe v nemeckom Hannovere.[3][4]
Dlhšiu dobu žila v meste Simsbury v USA (v štáte Connecticut), kde vykonávala trénerskú činnosť v Connecticut's International Skating Center. V roku 2006 sa vrátila do Moskvy, kde žije dodnes.
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Otec viedol Tarasovovú od malička k športu. Ako päťročnú ju naučil korčuľovať sa. Tatiana Tarasovová vystupovala v kategórii športových dvojíc najskôr s Alexandrom Tichomirovom[5], neskôr s Georgijom Proskurinom. Ich trénerom bola Jelena Čajkovská.
S Proskurinom bola Tarasovová dvakrát medailistka na Majstrovstvách ZSSR (v r. 1964 tretie, v r. 1965 druhé miesto). Spolu skončili siedmi na Majstrovstvách sveta 1965[6] a štvrtí na Majstrovstvách Európy 1966[7]. Na Zimnej Univerziáde 1966 získali zlatú medailu. Sľubne rozvíjajúcu sa krasokorčuliarsku kariéru však musela Tarasovová krátko po tomto víťazstve, vo veku 18 rokov kvôli zraneniu ukončiť.
Tarasovová sa ale nevzdala krasokorčuľovania a rozhodla sa pre trénerskú kariéru.
Prehľad výsledkov
[upraviť | upraviť zdroj](s Georgijom Proskurinom)
| Výsledky[8] | |||
|---|---|---|---|
| Medzinárodné súťaže | |||
| Podujatie | 1965 – 1966 | 1964 – 1965 | 1963 – 1964 |
| Majstrovstvá sveta | 7 | ||
| Majstrovstvá Európy | 6 | 4 | |
| Zimná Univerziáda | 1 | ||
| Národné súťaže | |||
| Majstrovstvá ZSSR | 3 | 2 | |
Pokrasokorčuliarska kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Trénerská a choreografická kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Tarasovová začala s trénerstvom vo veku 19 rokov na naliehanie svojho otca. Medzi jej najznámejších zverencov patrili Alexej Jagudin, Ilia Kulik, Natalia Bestemianovová / Andrej Bukin, Oxana Griščuková / Jevgenij Platov, Jekaterina Gordejevová / Sergej Griňkov, Marina Klimovová / Sergej Ponomarenko a Irina Rodninová / Alexandr Zajcev.
Po presťahovaní do USA žila v meste Simsbury, kde vykonávala trénerskú činnosť v Connecticut's International Skating Center. V roku 2006 oznámila ukončenie aktívnej trénerskej činnosti a vrátila sa do Moskvy, kde žije dodnes. Od krasokorčuľovania však neodišla - stále je členom trénerskej rady Federácie krasokorčuľovania Ruska, trénerkou ruskej krasokorčuliarskeho družstva a od roku 2005 je konzultantkou ruskej krasokorčuliarskej federácie.
Jej najznámejší súčasní a bývalí zverenci sú uvedení v nasledujúcej tabuľke:
| Zverenci | Krajina | Poznámka |
|---|---|---|
| Ženy | ||
| Šizuka Arakawová |  Japonsko |
trénovala ju od konca roku 2003[9] do konca roku 2005[10] |
| Mao Asadová[11] | Japonsko |
trénovala ju v rokoch 2008 - 2010[12] (ako choreografka s ňou pokračovala aj naďalej); pod jej trénerským vedením získala striebro na ZOH 2010 a zvíťazila na MS 2010 |
| Sasha Cohenová |  USA |
trénovala ju v rokoch 2002 - 2004; zároveň bola jej choreografkou |
| Annette Dytrtová |  Nemecko |
ako choreografka |
| Elene Gedevanišviliová |  Gruzínsko |
parcovala s ňou počas niekoľkých sezón |
| Michelle Kwanová | USA |
ako choreografka jej pripravila niekoľko programov |
| Adelina Sotnikovová[11] |  Rusko |
pôsobí ako jej choreografka[13][14] |
| Muži | ||
| Arťom Borodulin[11] | Rusko |
|
| Timothy Goebel | USA |
ako choreografka mu vytvorila viacero programov |
| Andrej Griazev[11] | Rusko |
|
| Alexej Jagudin[11] | Rusko |
trénerka a choreografka od roku 1998 až do ukončenia jeho športovej kariéry v roku 2003; pod jej vedením získal trikrát titul majstra sveta a zlatú olympijskú medailu (v roku 2002) |
| Brian Joubert |  Francúzsko |
ako choreografka jeho programov v sezóne 2004/2005 |
| Maxim Kovtun | Rusko |
trénerka od sezóny 2012/2013[15][16] |
| Ilia Kulik[11] | Rusko |
trénerka a choreografka od mája 1996 |
| Evan Lysacek | USA |
ako choreografka mu pripravila viacero programov |
| Denis Ten[11] |  Kazachstan |
|
| Sergej Voronov | Rusko |
ako choreografka |
| Johnny Weir | USA |
pripravila mu niekoľko choreografií |
| Športové dvojice | ||
| Jekaterina Gordejevová / Sergej Griňkov[11] | ZSSR |
pod jej trénerským vedením vyhrali štyrikrát majstrovstvá sveta a dve zlaté olympijské medaily (v roku 1988 a 1994) |
| Irina Rodninová / Alexandr Zajcev | ZSSR |
pod jej trénerským vedením vyhrali šesťkrát majstrovstvá sveta a dve zlaté olympijské medaily (v roku 1976 a 1980) |
| Tanečné páry | ||
| Natalia Annenková / Genrich Sretenskij[11] | ZSSR |
|
| Natalia Bestemianovová / Andrej Bukin[11] | ZSSR |
pod jej vedením získali štyrikrát zlato na majstrovstvách sveta (1985, 1986, 1987, 1988) a zlatú medailu na ZOH 1988 |
| Shae-Lynn Bourneová / Victor Kraatz |  Kanada |
trénovala ich od jari 2000[17]a od sezóny 2001/2002 bol jej spolutrénerom Nikolaj Morozov[18]; spoločne s Morozovom im robila aj choreografie[17] |
| Barbara Fusarová - Poliová / Maurizio Margaglio |  Taliansko |
|
| Oxana Griščuková / Jevgenij Platov | Rusko |
pod jej trénerským vedením vyhrali štyrikrát majstrovstvá sveta a dve zlaté olympijské medaily (v roku 1994 a 1998) |
| Galit Chaitová / Sergej Sachnovskij |  Izrael |
|
| Marina Klimovová / Sergej Ponomarenko | ZSSR |
pod jej trénerským vedením vyhrali trikrát majstrovstvá sveta a zlatú olympijskú medailu v roku 1992 |
| Svetlana Ľapinovová / Georgij Sur[11] | ZSSR |
|
| Oľga Orlovová / Vitalij Novikov[11] | Rusko |
|
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 ВЕЛИГЖАНИНА, Анна. Татьяна Тарасова: «Я пережила ту же драму, что Пугачева с внуком Дени Байсаровым» [online]. www.kp.ru (Komsomoľskaja Pravda), 28.10.2009, [cit. 2014-01-06]. Dostupné online. Archivované 2012-01-07 z originálu. (v ruštine)
- 1 2 3 Татьяна Тарасова. «У меня не ледяное сердце» [online]. www.1tvrus.com, 2012, [cit. 2014-01-05]. Dostupné online. Archivované 2014-01-05 z originálu. (v ruštine)
- 1 2 В Германии умер прославленный российский пианист Владимир Крайнев [online]. www.newsru.com, 29.04.2011, [cit. 2014-01-04]. Dostupné online. Archivované 2011-09-03 z originálu. (v ruštine)
- ↑ АБУШКИН, Руслан. Скончался муж Татьяны Тарасовой пианист Владимир Крайнев [online]. www.newsru.com, 29.04.2011, [cit. 2014-01-04]. Dostupné online. Archivované 2014-01-06 z originálu. (v ruštine)
- ↑ TARASOVA, Tatiana. Chetyrie Vremeni Goda. Moskva : Sov. Rossia, 1985. S. 176.
- ↑ WORLD FIGURE SKATING CHAMPIONSHIPS 1960-1969 [online]. www.eskatefans.com, [cit. 2014-01-06]. Dostupné online. Archivované 2007-03-04 z originálu. (v angličtine)
- ↑ EUROPEAN FIGURE SKATING CHAMPIONSHIPS 1960-1969 [online]. www.eskatefans.com, [cit. 2014-01-06]. Dostupné online. Archivované 2007-06-16 z originálu. (v angličtine)
- ↑ ВЕЛИГЖАНИНА, Анна. Тарасова Татьяна Анатольевна [online]. www.fskate.ru, [cit. 2014-01-06]. Dostupné online. Archivované 2014-01-06 z originálu. (v ruštine)
- ↑ Shizuka ARAKAWA: 2003/2004 [online]. Lausanne: ISU, 27.03.2004, [cit. 2014-01-12]. Dostupné online. Archivované 2004-04-05 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Shizuka ARAKAWA: 2005/2006 [online]. Lausanne: ISU, 23.02.2006, [cit. 2014-01-12]. Dostupné online. Archivované 2006-03-07 z originálu. (v angličtine)
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 Тарасова Татьяна Анатольевна [online]. www.fskate.ru, [cit. 2014-01-08]. Dostupné online. Archivované 2012-02-13 z originálu. (v ruštine)
- ↑ HERSH, Philip. No tears, but Nagasu still must get past fears [online]. www.chicagotribune.com, 27.03.2010, [cit. 2014-01-08]. Dostupné online. Archivované 2012-10-04 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Adelina SOTNIKOVA: 2010/2011 [online]. Lausanne: ISU, 18.09.2010, [cit. 2014-01-12]. Dostupné online. Archivované 2018-08-14 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Adelina SOTNIKOVA: 2013/2014 [online]. Lausanne: ISU, 27.12.2013, [cit. 2014-01-12]. Dostupné online. Archivované 2018-08-14 z originálu. (v angličtine)
- ↑ LUCHIANOV, Vladislav. New coaches raise Kovtun's skating to next level [online]. icenetwork.com, 17.12.2012, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. Archivované 2014-01-01 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Maxim KOVTUN: 2012/2013 [online]. Lausanne: ISU, 13.04.2013, [cit. 2014-01-12]. Dostupné online. Archivované 2013-06-20 z originálu. (v angličtine)
- 1 2 Shae-Lynn BOURNE/Victor KRAATZ: 2000/2001 [online]. Lausanne: ISU, 15.04.2001, [cit. 2014-01-12]. Dostupné online. Archivované 2001-04-18 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Shae-Lynn BOURNE/Victor KRAATZ: 2001/2002 [online]. Lausanne: ISU, 18.07.2002, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. Archivované 2002-08-03 z originálu. (v angličtine)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatiana Anatolievna Tarasovová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku neznámeho mena na neurčenej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).