Tatra T6B5

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tatra T6B5
Minské električky typu T6B5
Minské električky typu T6B5
Výrobné údaje
TypT6B5
VýrobcaČKD Praha, závod Tatra Smíchov
Rok výroby1983 – 2003
Počet vyrobených kusov1 279
Technické údaje
Dĺžka (bez spriahadiel)15 300 mm
Šírka2 500 mm
Výška3 145 mm
Pohotovostná hmotnosť18 400 kg
Max. rýchlosť65 km/h
Rozchod1 435 / 1 524 mm
Obsaditeľnosť
Miest na sedenie40
Miest na státie80
Motory a elektrická výzbroj
Výkon4×45 kW
Elektrická výzbrojtyristorová TV3
Napájacie napätie600 V DC
Logo Wikimedia Commons multimediálny obsah na Commons

Tatra T6B5 (podtyp električky T6, v bývalom Sovietskom zväze označované ako T3M) je typ električky vyrábanej v česko-slovenskom (neskôr českom) podniku ČKD Tatra od polovice 80. rokov minulého storočia do konca 20. storočia.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Električka T6B5 vychádza (rovnako ako ostatné typy česko-slovenských električkových vozňov 80. rokov) z konštrukcie typu Tatra T5 zo začiatku 70. rokov 20. storočia. Ide o jednosmerný štvornápravový motorový električkový vozeň s tromi dverami a štandardnou výškou podlahy. Vozne sú vybavené elektrickou tyristorovou výzbrojou typu TV3.

V roku 1993 bola založená česko-ukrajinská firma Tatra-Jug pre konečnú montáž električiek dodaných z Prahy. Firma ale predala len 39 vozňov, ostatné čakali na kupca. Až v roku 2003 bolo 10 vozňov opravených a skompletizovaných firmou Inekon v ostravskom dopravnom podniku a následne predaných mestu Iževsk. Posledné štyri električky boli v Ostrave dokončené roku 2007 pre ruskú Ufu.

Do tohto typu električky je možné montovať podvozky pre normálny rozchod koľaje 1435 mm a rozchod 1524 mm, ktorý používa väčšina dopravcov v mestách bývalého ZSSR.

Označenie T3M[upraviť | upraviť zdroj]

Aby sa sovietski prevádzkovatelia nového typu nebáli, dostali električky T6B5 obchodné označenie T3M odkazujúce na obyčajnú modernizáciu osvedčených vozňov Tatra T3, aj keď T6B5 je úplne odlišný a novo vyvinutý vozeň.

Prototypy[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku 80. rokov 20. storočia bolo potrebné nahradiť už trochu zastarané električky T3 novým, modernejším typom. Vyrobilo sa mnoho prototypov, ale až typ T6B5 bol schválený do výroby (ale iba pre zahraničných zákazníkov).

V roku 1983 boli vyrobené dva prototypy vozňa T6B5, ktoré boli ihneď potom testované na pražskej električkovej sieti pod číslami 0016 a 0017. O rok neskôr boli odovzdané do Moskvy, kde dostali čísla 001 a 002 a boli ďalej testované. O niečo neskôr boli nasadené do bežnej prevádzky. V roku 1994 boli vozy prečíslované na 0301 a 0302. V súčasnosti je v prevádzke len električka ev.č. 0301, druhy vozeň sa používa ako služobný. Žiadne ďalšie električky tohto typu už do Moskvy dodané neboli.

Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad dodaných nových vozňov (priamo z výroby). Električky si rôzne dopravné podniky predávali, takže počet miest, kde je (alebo bol) v prevádzke typ T6B5, je zrejme vyšší. V rokoch 1983 až 2003 bolo vyrobených 1279 vozňov.

Súčasný štát Mesto Stránka Typ Roky dodávok Počet vozňov Evidenčné čísla
pri dodaní
Poznámky
Bielorusko Bielorusko Minsk stránka T6B5SU 19901996 24 001 – 025 číslo 022 neobsazeno
Bulharsko Bulharsko Sofia stránka T6B5B 1989 37 4101 – 4137
Lotyšsko Lotyšsko Riga stránka T6B5SU 19881990 62 201 – 262, pozri aj pozn.
Rusko Rusko Barnaul stránka T6B5SU 19851989 106 1001 – 1032
3001 – 3209
s medzerami
Iževsk stránka 19872003 45
T6B5SU 19871991 35 2001 – 2035
T6B5-RA 2003 10 2036 – 2045
Jekaterinburg stránka T6B5SU 19871989 34 357 – 372
730 – 747
Kursk stránka T6B5SU 19871995 78 009 – 086
Lipeck stránka T6B5SU 19881989 45 2101 – 2145
Moskva stránka T6B5SU 1984 2 001 – 002
Nižný Novgorod stránka T6B5SU 19881989 25 2901 – 2925
Novokuzneck stránka T6B5SU 1989 15 215 – 228
Oriol stránka T6B5SU 19891990 14 086 – 099
Rostov nad Donom stránka T6B5SU 19881989 40 800 – 839
Samara stránka T6B5SU 19891993 48 853 – 867
1003 – 1036
číslo 1024 neobsadené
Tula stránka T6B5SU 19881996 77 pozri poznámku
Tver stránka T6B5SU 19851988 35 1, 3-4, 6, 9, 11-38, 136, 138
Ufa stránka 19882007 34
T6B5SU 1988 30 1101 – 1130
T6B5-MPR 2007 4 2007 – 2009, 2031
Ulianovsk stránka T6B5SU 19881990 45 2173 – 2217
Vladikavkaz stránka T6B5SU 1988 20 110 – 129
Volgograd stránka T6B5SU 19871989 20 2834 – 2853
Voronež stránka T6B5SU 1989 12 105 – 116
Severná Kórea Severná Kórea Pchjongjang stránka T6B5K 19901992 129 1046 – 1174
Ukrajina Ukrajina Charkov stránka T6B5SU 19881990 55 1519 – 1573 od 2007: 4519 – 4573
Dnipro stránka T6B5SU 19962002 12 3001 – 3012
Doneck stránka T6B5SU 2003 8 3001 – 3008
Kamianske stránka T6B5SU 19962000 5 2000 – 2004
Kyjev stránka T6B5SU 19851994 97 001 – 077
100, 101
301 – 318
Kryvyj Rih stránka T6B5SU 1993 1
Mykolajiv stránka T6B5SU 20002001 3 1915, 2001, 2002
Odesa stránka T6B5SU 1999 1 7001
Záporožie stránka T6B5SU 19881996 50 417 – 466
Uzbekistan Uzbekistan Taškent stránka T6B5SU 19911999 100 2701 – 2757

Poznámky:

Tula: vozne T6B5SU obdržali čísla 13, 14, 17, 18, 23 – 30, 47, 48, 83, 84, 301 – 358.

Riga: evidenčné číslo je teraz skryté v päťmiestnom označeniu, kde prvá cifra je kód vozovne a piata cifra je kontrolná

Niektoré vozne z 90. rokov 20. storočia a všetky vozne z prelomu 20. a 21. storočia vyrobila ukrajinská firma Tatra-Jug.

Súčet kusov v tabuľke udáva číslo 1358; stránka Transphoto.ru udáva počet 1285 kusov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra T6B5

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatra T6B5 na českej Wikipédii.