Tchien-wen-1
 |
Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom. Údaje sa počas letu môžu zmeniť. |
 |
| Tchien-wen-1 | |
|---|---|
| Prevádzkovateľ | Kuo-ťia chang-tchien ťü |
| Typ misie | |
| Družica | Marsu |
| Dátum štartu | 23. júl 2020 |
| Kozmodróm | Wen-čchang |
| Nosná raketa | Dlhý pochod 5 |
Tchien-wen-1 alebo Tianwen-1 je prvá čínska kozmická sonda vyslaná k planéte Mars. Skladá sa z troch častí: z orbitálnej (orbitera), pristávacej (landera) a pohyblivej (rovera), čo sa pri misiách k Marsu doteraz neuskutočnilo.
Misia odštartovala 23. júla 2020 s nosnou raketou Dlhý pochod 5. S hmotnosťou asi päť ton ide o najťažšie teleso, aké kedy Čína vyslala mimo obežnej dráhy Zeme. Pristátie na Marse úspešne prebehlo 15. mája 2021. Čína sa tak stala iba druhou krajinou sveta, ktorá úspešne vyslala pohybujúceho sa robota na inú planétu.
Rover má šesť kolies. Jeho rozmery sú 3×2,6×1,85 metra a hmotnosť 240 kg. Ide o trochu väčšie vozidlo, než boli vozidlá americkej misie Mars Exploration Rovers. Nesie šesť vedeckých prístrojov vrátane mikrofónu a dvoch panoramatických kamier. Môže sa spojiť aj priamo so Zemou, ale len s malou prenosovou rýchlosťou 16 bitov za sekundu, preto na komunikáciu používa retranslačné družice.
Pomenovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Misia sa niekoľko rokov nazývala Huoxing-1 (Chuo-sing), čo značí "ohnivá planéta". Je to čínske pomenovanie pre Mars. Jej definitívny názov znie Tianwen-1. Rover dostal pomenovanie Ču-žung (Zhurong), čo je čínsky boh ohňa. Meno bolo vybrané z 1,4 miliónov návrhov. Definitívny názov bol oznámený 24. apríla 2021.
Priebeh misie[upraviť | upraviť zdroj]
Misia odštartovala 23. júla 2020 v čase 6:41 SELČ z kozmodrómu Wen-čchang s nosnou raketou Dlhý pochod 5. Išlo o prvú príležitosť, kedy tento typ rakety prekročil druhú kozmickú rýchlosť. Približne v polovici trasy k Marsu Tchien-wen 1 odhodila kameru s dvoma širokouhlými objektívmi, ktorá následne sondu vyfotila.
10. februára 2021 bola zostava navedená na obežnú dráhu okolo Marsu. Odtiaľ podrobne skúmala budúce miesto pristátia. 15. mája 2021 sa od sondy oddelil zostupový modul, ktorý obsahoval pristávaciu plošinu a rover. Ten vstúpil do atmosféry rýchlosťou vyše 4,5 km/s. Zostupový modul chránil tepelný štít. Po prvotnom spomalení trením v atmosfére sa v určenej výške vysunul padák. Následne sonda odhodila spodnú časť puzdra s už nepotrebným tepelným štítom. Pristávací modul roztvoril svoje nohy a v záverečnej fáze ho dobrzdil vlastný raketový motor. Za pomoci optických kamier sa zostava pri pristávaní vyhla prekážkam. Motor vyhĺbil na povrchu Marsu kráter. 15. mája 2021 v čase v 01:18 SELČ lander úspešne pristál. Pre prípad, že by sa pristátie nevydarilo, mal pristávací modul obdobu čiernej skrinky používanej v lietadlách. Toto zariadenie zaznamenávalo údaje z preletu atmosférou a malo vydržať aj zrútenie sa stroja na povrch.
Ako miesto pristátia bola zvolená južná časť Utopia Planitia so súradnicami 109° 54′ v. d. a 25° 6′ s. š. Jedným z dôvodov výberu tohto miesta je možný ľad niekoľko metrov pod povrchom.
Pristávacia plošina rozvinula rampu, po ktorej mal zísť rover. Systémy roveru boli po pristátí v poriadku. Po starostlivých kontrolách zišiel Ču-žung 22. mája na povrch planéty. Kým orbitálna časť sondy menila svoju obežnú dráhu, na prenos rozsiahlejších informácií poslúžili európske sondy na orbite Marsu Mars Express a Trace Gas Orbiter.
Základná misia rovera trvala 90 marťanských dní – solov. Po jej skončení 15. augusta 2021 bol v dobrom stave, preto pokračoval vo vedeckej práci. Počas primárnej misie najazdil na povrchu Marsu vzdialenosť 889 metrov a poslal na Zem 10 gigabajtov surových vedeckých údajov.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ZVONÍK, Karel. Na Mars se chystá dosednout „Bůh ohně“ [online]. 2021-05-14, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (česky)
- LUKAČOVIČ, Libor. Čínska kozmonautika v roku 2020 [online]. 2021-03-25, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (česky)
- MAJER, Dušan. OBRAZEM: První fotky roveru Zhurong na Marsu [online]. 2021-05-19, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (česky)
- WAGNER, Vladimír. Další vozítko na Marsu [online]. 2021-05-24, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online. (česky)
- ZVONÍK, Karel. TOP 5: Čínské „dobytí“ Marsu [online]. 2021-07-02, [cit. 2021-07-02]. Dostupné online. (česky)
- HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 466 (16.8. – 22.8.) [online]. 2021-08-22, [cit. 2021-08-23]. Dostupné online. (česky)