Teória verejnej voľby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Teória verejnej voľby alebo škola verejnej voľby je vetva v ekonómii, ktorá sa zaoberá rozhodovacím procesom voličov, politikov a vládnych úradníkov z ekonomického pohľadu, najmä na základe teórie hier a teórie rozhodovania. Teória verejnej voľby je často považovaná za most medzi ekonómiou a politológiou. Za zakladateľov tejto teórie možno označiť Gordona Tullocka a Jamesa Buchanana.

Názory[upraviť | upraviť zdroj]

Verejná voľba je proces, v ktorom sa individuálne preferencie jednotlivcov spájajú do výsledného kolektívneho rozhodovania. Teória verejne voľby sa zaoberá práve týmto procesom.

Podľa teórie má každý volič v demokracii veľmi malú pravdepodobnosť, že práve jeho hlas zmení výsledok volieb, zatiaľ čo získavanie potrebných informácií na dobré rozhodnutie vyžaduje podstatné množstvo času a úsilia. Preto je racionálnym rozhodnutím pre každého voliča vo všeobecnosti ignorovať politiku a často aj možnosť nezúčastniť sa volieb.

Zatiaľ čo sa dobrá vláda snaží o dobro pre väčšinu voličov, existuje množstvo záujmových skupín, ktoré majú silné úmysly lobovať u vlády v záujme presadiť špeciálne neefektívne rozhodnutia, z ktorých budú profitovať. Napríklad výrobcovia cukru môžu požadovať vládnu podporu. Cena takejto neefektívnej politiky sa rozloží na všetkých občanov a preto je nepostrehnuteľná pre každého z voličov. Na druhej strane, výhody využíva len veľmi malá záujmová skupina. Zároveň, väčšina voličov sa nebude o tento problém zaujímať kvôli racionálnej ignorancii.

Teória verejnej voľby označuje takéto scenáre neefektívnej vládnej politiky ako „vládne zlyhania“ - termín, ktorý má pripomínať „zlyhania trhu“ v iných ekonomických teóriách. Ekonómovia verejnej voľby zväčša z uvedeného vyvodzujú záver, že najlepšia je malá vláda, čo ich spája s ostatnými liberálnymi ekonomickými teóriami.

Ďalší názor spadajúci pod teóriu verejne voľby predstavil Kenneth Arrow. Arrow matematicky demonštroval niektoré chyby a nedostatky, ktoré môžu vyplynúť z rozhodnutí väčšiny. Známy je Arrowow hlasovací paradox, ktorý nastáva vtedy, keď žiadny názor nemôže získať väčšinu voči ostatným názorom.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • David B. Johnson, Teória verejnej voľby – úvod do novej politickej ekonómie