Technická norma

Technická norma alebo štandard je podrobný predpis, ktorý stanovuje dôležité parametre či vlastnosti materiálu, výrobku, súčasti alebo pracovného postupu, ktorý vedie k štandardizácii. Technické normy nie sú všeobecne záväzné, sú to však odborne kvalifikované predpisy, na ktoré sa môžu odkazovať zmluvné strany pri špecifikácii predmetu zmluvy alebo štátna autorita vo svojich všeobecne záväzných predpisoch. Umožňujú napríklad výmenu výrobkov alebo zameniteľnosť súčiastok a tým zlepšujú hospodárnosť výroby aj bezpečnosť výrobkov. Stanovením záväzných parametrov výrobkov prispievajú aj k ochrane spotrebiteľa.

Štátne a medzinárodné normy definujú okrem iného sústavy jednotiek, používané pojmy, kódy, formáty, protokoly alebo rozhrania, napríklad v oblasti informatiky a komunikácie, ktoré umožňujú prepájanie rôznych zariadení, komunikačných a dopravných systémov.

Technické normy zvyčajne nie sú voľne šíriteľné a poskytujú sa za odplatu. To vedie ku kontroverziám v prípadoch, keď je ich dodržiavanie vyžadované štátom. Na Slovensku je dodržiavanie noriem dobrovoľné a norma sa nepovažuje za technický predpis.

Úrovne technických noriem

Podľa rozsahu platnosti možno rozlišovať:

• Medzinárodné normy svetové (napr. ISO) alebo európske (EN), ktoré platia cez hranice jednotlivých štátov.
• Národné normy, ako napr. STN, ČSN, DIN, ASA, GOST, s celoštátnou platnosťou, ktoré zhŕňajú široký okruh problematík. Tieto normy sa postupne zosúladia (harmonizujú) s normami medzinárodnými.
• Odborové normy (ON), ktoré boli v Česku k 31. decembru 1993 zrušené a čiastočne prevedené na normy podnikové.
• Podnikové normy (PN), ktoré vydávajú jednotliví výrobcovia alebo skupiny pre vlastnú potrebu.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Technická norma

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Technická norma na českej Wikipédii.