Tekokota
| Tekokota | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 17°19′00″J 142°37′00″Z / 17,316667°J 142,616667°Z |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 2 m n. m. |
| Dĺžka | 4 km |
| Šírka | 2,5 km |
| Rozloha | 7,1 km² (710 ha) |
| - súše | 0,9 km² (90 ha) |
| Obyvateľstvo | neobývaný |
| Pre verejnosť | Voľný |
| Prístup | loďou |
| Objaviteľ | James Cook |
| - dátum | 11. august 1773 |
| Lagúna | otvorená |
| Vstup do lagúny | splavný |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tekokota je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Hikueru (24 km smerom na juh) a Tahiti je 695 km na západ.
Geografia atolu[upraviť | upraviť zdroj]
Má ovoidný tvar. Na dĺžku meria iba necelé 4 km a v najširšom mieste 2,3 km. Útesový prstenec atolu je na južnej strane prerušený a potopený hlbšie, preto je do lagúny atolu voľný vstup. Tá je však extrémne plytká, na väčšine svojej plochy nesplavná, na mnohých miestach vyčnievajú tesne nad hladinu piesočné plochy. Súvislejší pás súše s vegetáciou je len na severnej časti prstenca, meria iba necelých 1 100 m. Pôda tohto ostrovčeka nepresahuje výšku 1,5 m nad hladinu oceánu, na zvyšku atolu je tesne pri hladine alebo pod ňou.
Z geologického hľadiska je to koralový atol s výškou 70 m od vrcholu podmorskej sopky. Tá má z oceánskeho dna na výšku 2,1 km, a jej vek sa odhaduje na 47,7 až 48,1 mil. rokov.[1]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka je od známeho objaviteľa a výskumníka Jamesa Cooka zo dňa 11. augusta 1773. Atol pomenoval Doubtful Island.[2]
Neskôr ho navštívil aj José de Andía y Varela, záznam je datovaný na 31. októbra 1774, a v jeho mapách atol nesie názov San Narciso. Následne je o atole zmienka aj v lodných záznamoch Dominga de Boenechey (ako Los Mártires)[2] a britského kapitána Fredericka Beecheya z 2. marca 1826, ktorý ho na svojich mapách už uvádza pod názvom od Cooka.
Ostrov pravidelne navštevujú zberatelia kopry, inak je neobývaný.
Administratívne začlenenie[upraviť | upraviť zdroj]
Tekokota, spoločne s atolmi Reitoru, Marokau a Ravahere patrí do komunity Hikueru.
Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Atol Tekokota je jednou z typických lokalít pre vzácneho Hvizdáka aljašského, kam zalieta až z Aljašky mimo obdobia rozmnožovania.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Tekokota Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ a b Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany 275 – 282.
- ↑ USGS vedecké centrum na Aljaške, Shorebird Research [online]. [Cit. 2014-04-06]. Dostupné online. Archivované 2014-04-07 z originálu.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Zvukové nahrávky a lokality výskytu hvizdáka aljašského
- Fotografia atolu z lietadla na Panoramio
- NZTEC - Španielske plavby 18. storočia
- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tekokota na anglickej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie | ||