Tekovská župa (Uhorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tekovská župa
Župa v Uhorsku
Coa Hungary County Bars (history).svg
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko
Sídlo župy Zlaté Moravce
Rozloha 2 724 km²
Obyvateľstvo 178 500 (1910) [1]
 -   142 691 (1880) [2]
Hustota 65,5 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]
Slováci 54,8 %
Maďari 34,7 %
Nemci 9,7 %
Národnostné
zloženie (1880)[2]
Maďari 29,52 %
Nemci 11,82 %
Slováci 55,44 %
Rumuni 0 %
Rusíni 0 %
Srbi a Chorváti 0 %
Ostatní 0,27 %
Náboženské
zloženie (1910)[4]
Rímskokatolícke 85,9 %
Reformovaná k. c. 9,4 %
Evanjelické a. v. 1,8%
Židovské 2,8 %
Bars county map.jpg
Wikimedia Commons: Bars County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tekovská župa resp. Tekovská stolica resp. Tekovský komitát (iný názov: Tekov; lat. comitatus Barsiensis, nem. Komitat Bars(ch)/Bars(ch)er Gespanschaft alebo Bars(sch), maď. Bars vármegye alebo Bars) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.

V súčasnosti je Tekov neformálny názov príslušného slovenského regiónu.

Geografia[upraviť | upraviť kód]

Územie Tekova leží pozdĺž rieky Hron a pokrýva zhruba územie dnešných okresov Žiar nad Hronom, Žarnovica, Zlaté Moravce a západnú časť okresu Levice. Rozloha Tekovskej župy bola v r. 1910 okolo 2 724 km².

Tekovská župa na strednom a západnom Slovensku

Centrum[upraviť | upraviť kód]

Centrom Tekovskej župy do r. 1321 bol Tekovský hrad (lat. castrum Borsiensis) postavený v 11. storočí, zničený v 14. storočí, dnes súčasť obce Starý Tekov; neskôr Levický hrad a Levice, od r. 1580 Topoľčianky a od konca 18. storočia Zlaté Moravce.[5]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Tekovský komitát vznikol v 11. storočí. Najneskôr v druhom desaťročí sa komitát zmenil na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Slúžnovské okresy Oslany a Šúšol (severná časť neskoršej Tekovskej stolice) boli k Tekovu pripojené v 12. storočí, potom k Zvolenskému domíniu a od začiatku 14. storočia opäť k Tekovu. Juhovýchodná časť Tekova patrila do 13. storočia k Ostrihomskej stolici. Počas tureckého ohrozenia bola ohrozovaná hlavne južná časť stolice, preto sa niekedy stoličné zasadnutia konali v Nitrianskej stolici. Turci obsadili južnú časť stolice až po Vráble, no územie siahajúce až za Zlaté Moravce bolo poplatné Ostrihomskému sandžaku a Žiar nad Hronom, Veľké Pole a niekoľko iných zase Novohradskému sandžaku.[5]

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa stala súčasťou Česko-Slovenska.

Počas 2. svetovej vojny, keď sa južné Slovensko stalo súčasťou Maďarska, bola južná časť Tekova, po Viedenskej arbitráži, pripojená k Maďarsku. Spolu s južnou časťou bývalej Hontianskej župy vznikla vo vojnovom Maďarsku župa Tekov-Hont (po maďarsky: Bars-Hont) s centrom v Leviciach.

Po 2. svetovej vojne sa celý Tekov opäť stal súčasťou Česko-Slovenska.

Okresy[upraviť | upraviť kód]

V roku 1891 sa Tekov delil na päť slúžnovských okresov (pozri mapa)[5]:

  1. Levice
  2. Vráble
  3. Žiar nad Hronom
  4. Oslany
  5. Zlaté Moravce

a nasledovné mestá (nezávislé) so zriadeným magistrátom:

Priemysel[upraviť | upraviť kód]

V Kremnici boli bane na zlato. V Novej Bani robili sa mlynské kamene a v Oroske bol cukrovar.[6]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
  5. a b c ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 127–135.
  6. Stanislav Klíma, Slovenská vlasť, s. 59, 1921

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]