Tekovské Lužany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°05′55″S 18°32′25″V / 48.0987°S 18.5402°V / 48.0987; 18.5402
Tekovské Lužany
obec
Nagysalló-1849-war memorial.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Levice
Región Tekov
Časti Tekovské Lužianky
Hulvinky
Rieka Lužianka
Nadmorská výška 152 m n. m.
Súradnice 48°05′55″S 18°32′25″V / 48.0987°S 18.5402°V / 48.0987; 18.5402
Rozloha 43,94 km² (4 394 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 860 (31. 12. 2014) [2]
Hustota 65,09 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1156[3]
Starosta Marián Kotora[4] (SMK-MKP, SMER-SD)
PSČ 935 41
ŠÚJ 502821
EČV LV
Tel. predvoľba +421-36
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Tekovské Lužany
SNP 43
935 41 Tekovské Lužany
E-mailová adresa luzany@nextra.sk
Telefón 036 / 77 23 501
Fax 036/ 77 23 129
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Tekovské Lužany
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.tekovskeluzany.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Tekovské Lužany (v minulosti Veľké-/Tekovské Šarluhy, maď. Nagysalló, Nagysarló)[5]obec na Slovensku v okrese Levice.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza vo východnej časti Podunajskej nížiny, v širokej doline dolného Hrona. Zo severu na juh preteká potok Lužianka a cca 1 km východne vedie železničná trať Štúrovo – Levice. Južnou časťou obce prechádza cesta I/75 z Nových Zámkov na Šarovce, ktorú v obci križuje cesta III. triedy z Kalnej nad Hronom. Vzdušnou čiarou je vzdialená 12 km juhozápadne od Levíc, 40 km juhovýchodne od Nitry, 30 km východne od Nových Zámkov a 35 km severne od Štúrova.

Územie obce tvoria tri katastre: Tekovské Lužany (3 216 ha), Tekovské Lužianky (394 ha), Hulvinky (786 ha). Chotár obce susedí s katastrami obcí Farná, Jur nad Hronom, Málaš, Ondrejovce, Plavé Vozokany, Šarovce, Turá a Želiezovce. Priemerná nadmorská výška územia obce je 155 m n. m., pričom kolíše od 145 do 162 m n. m.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy z okolia obce dokladajú osídlenie už v mladšej dobe kamennej, dôkazy však zanechali aj ľudia, žijúci tu v dobe bronzovej, halštatskej, laténskej i rímskej. Najstarší písomne doložený záznam o existencií osady „Surlou“ s farou pochádza z roku 1156, v roku 1293 je už tunajšia farnosť v súpise majetku ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1311 veľkú časť arcibiskupských panstiev vyplienil Matúš Čák Trenčiansky. Začiatkom 16. storočia boli Tekovské Lužany zemepánskym mestečkom (oppidum), no ich rozmach spomalili nájazdy tureckých vojsk. Mestečko aj s okolím bolo vyplienené v roku 1561, no už v rokoch 1571 – 1573 tu bolo 196 poddanských usadlostí. V roku 1601 tu fungovala škola, jarmoky sú doložené od roku 1662. Charakter Lužian bol poľnohospodársky a pre 80 daňovníkov s rodinami tu už v roku 1720 fungovala mäsiareň i krčma. O štvrťstoročie neskôr tu bolo 15 remeselníkov, 6 obchodníkov so soľou a štyria s iným tovarom, v roku 1839 bolo v miestnom cechu už 26 remeselníkov. V druhej polovici polovici 18. storočia tu bolo ročne až osem jarmokov, z toho až 7 bolo spoločných a ponúkalo tak tovar i dobytok, vrátane koní.

Súpisov obyvateľov z roku 1770 uvádza, že mestečko Tekovské Lužany obýva 1017 obyvateľov, v roku 1786 to bolo už 1241 obyvateľov, žijúcich v 252 rodinách v 232 domoch. Takmer presná polovica z nich boli muži (621) a štatistiky uvádzajú aj 2 kňazov, 7 šľachticov, 13 mešťanov, 147 sedliakov, 120 želiarov, či 180 detí. Trhové právo na poľnohospodárske plodiny získalo mestečko až 10. apríla 1845 od cisára Ferdinanda I. Už o 4 roky neskôr, 19. apríla 1849 sa v blízkosti dnešných Lužian odohralo krvavé bojové stretnutie maďarských a cisárskych vojakov, v ktorom cisárski vojaci utrpeli porážku a v ktorom padlo a bolo zranených 1400 vojakov. Na oslavu víťazstva a úcty k padlým bol v obci v roku 1876 postavený pamätník, ktorý je dnes chránenou kultúrnou pamiatkou. Význam mestečka v tomto období dokazuje fakt, že bolo medzi rokmi 1849 - 1884 sídlom okresu. Strategický význam mala aj v roku 1887 ukončená výstavba trate z Levíc do Štúrova, ktorá napojila Lužany na celouhorskú železničnú sieť.

Tekovské Lužany so širokým okolím sa po skončení prvej svetovej vojny stalo súčasťou Československej republiky, no už v júni 1919 sa sem dostala armáda Maďarskej Republiky Rád. V apríli 1921, počas vlny štrajkov poľnohospodárskych robotníkov, bolo v Tekovských Lužanoch 314 štrajkujúcich, ktorí napadli četnícku stanicu. V roku 1929 bola realizovaná elektrifikácia obce, ktorá vtedy využívala ešte naftový generátor. Po pripojení regiónu k horthyovskému Maďarsku v roku 1938 bolo deportované židovské obyvateľstvo. K oslobodeniu obce došlo 25. marca 1945, v roku 1948 bol dokončený nový obecný úrad a začalo sa postupné zoštátňovanie veľkostatkov, vrátane mliekárne a mlyna. Priebežne začalo vysťahovanie maďarského obyvateľstva, kedy od roku 1947 obec opustilo až 315 rodín, ktoré nahradilo 130 rodín z Kondroša, Sarvaša, Békešskej Čaby a z Čabačúdu. Ďalších 141 rodín bolo presídlených do Čiech a na Moravu. V rokoch 19491961 bola obec súčasťou želiezovského okresu.

Kolektivizáciu zavŕšilo založenie Jednotného roľníckeho družstva v roku 1949, po ktorom vznikli aj družstvá v Hulvinkách a Tekovských Lužiankach. Zaujímavosťou bola existencia dvoch družstiev v obci: JRD Pokrok združovalo aj dvory v obci Málaš a Čaka, a JRD XII. zjazdu KSČ – Družba, pod ktoré patrili dvory v obciach Ondrejovce, Plavé Vozokany, Tekovských Lužiankach a Hulvinkách. Na území osady Zálagoš hospodáril Štátny majetok Želiezovce. Z rozvojových investícií možno spomenúť zavedenie obecného rozhlasu v roku 1952, premenu cirkevnej školy na internátne Poľnohospodárske učilište v roku 1958 (pôsobilo od 1. septembra 1961 do konca roku 1966), asfaltovanie miestnych ulíc a vybudovanie chodníkov v rokoch 1958 až 1964 a rekonštrukciu pošty. Nasledovali melioračné práce na potoku Lužianka, na ktorom bola vybudovaná menšia vodná nádrž a vo vysokom tempe prebiehala výstavba rodinných domov. Dokončený bol kultúrny dom, základná a materská škola, detské jasle, zdravotné stredisko, pekáreň, kúpalisko so saunou, benzínové čerpadlo, športový štadión, dom smútku a zrekonštruované bolo miestne kino. Medzi poslednými významnými dielami bola dokončená plynofikácia a obecný vodovod.

Tekovské Lužianky[upraviť | upraviť zdroj]

Miestna časť Tekovské Lužianky /pôvodne Malé Šarluhy/ sú písomne doložené v roku 1339. Ako poddanská obec bola majetkom želiezovských zemanov a v roku 1601 mali 45 domov. Počas sčítania v roku 1786 tu stálo už 60 domov, v ktorých bývalo 306 obyvateľov, v roku 1826 obývalo 371 ľudí 56 domov. Populačné maximum Lužianky dosiahli okolo roku 1890, keď tu žilo 705 obyvateľov, odvtedy ich počet postupne klesal až na 513 osôb v roku 1961. Obec patrila pod notársky úrad v Tekovských Lužanoch, kde bola aj príslušná základná škola. Nachádzala sa tu synagóga pre okolité židovské obce a v medzivojnovom období tu boli 4 obchody so zmiešaným tovarom, 2 krčmy, holič a tiež mlyn. Od roku 1965 sú Tekovské Lužianky administratívnou súčasťou obce Tekovské Lužany.

Hulvinky[upraviť | upraviť zdroj]

Miestna časť Hulvinky sú ako osada Heulen prvýkrát písomne doložené v roku 1354. Patrili ostrihomskému arcibiskupstvu a podľa evidencie mali v roku 1601 36 domov, v roku 1786 31 domov a 181 obyvateľov, no v roku 1961 už 411 obyvateľov. V 18. storočí (zmienka z r. 1715) tu fungoval vodný mlyn, ktorý však často trpel nedostatkom vody. Nachádzala sa tu reformovaná základná škola s učiteľským bytom, v roku 1920 bol založený „Hulvinský reformovaný spevokol“ a v roku 1930 pribudla zvonica. V minulosti tu bola silná tradícia pestovania viniča hroznorodého, ktorá je doložená už v roku 1600. K Lužanom bola obec pričlenená v roku 1965.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Tekovské Lužany

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Štefana z roku 1740.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zložnie 62% Slováci, 35% Maďari a 3% Rómovia. Nábožensky sú tu zastúpení katolíci (najpočetnejší), evanjelici, kalvíni, baptisti, jehovisti a zastúpení sú ateisti.

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2014 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2015-04-30. Dostupné online.
  3. Surlou
  4. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]