Telgártsky tunel
| Telgártsky tunel (Telgártska slučka) | |
| železničný tunel | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Brezno |
| Trať | Červená Skala – Margecany |
| Prechod cez | vrch Gregová |
| Nadmorská výška | 910 m n. m. |
| Súradnice | 48°51′23″S 20°11′27″V / 48,8564°S 20,1908°V |
| Dĺžka | 1 239,4 m |
| Počet tubusov | 1 |
| Stavebné náklady | 23 miliónov korún |
| Začiatok výstavby | 31. máj 1931 |
| - Otvorenie | 28. september 1934 |
| Správca | ŽSR |
  Poloha tunela v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Telgártsky tunel alebo hovorovo aj Telgártska slučka je železničný tunel pri obci Telgárt na trati Červená Skala – Margecany.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Rozhodnutie o budovaní spojenia Horehronia so Spišom prebehli v rokoch 1919 a 1920, no prepojenie Červenej Skaly a Margecian sa začalo budovať až 31. mája 1931. Na stavbu sa presunula technika i pracovníci z trate Handlová – Horná Štubňa, kde dokončili prepojenie Hornej Nitry a Turca pohorím Žiar. Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov i veľkých mostov.
Telgártsky tunel je s 1 239,40 m najdlhším z deviatich tunelov na trati. Nachádza sa na východnom okraji obce a jeho špecifickosť spočíva v samotnom tvare. Veľké stúpanie v úseku pred sedlom Besník konštruktéri vyriešili vytvorením slučky, ktorej časť vedie v tuneli. Trať je vedená v oblúku s polomerom 400 m, no sčasti v prechodnici. Toto riešenie s akceptovateľným stúpaním 12,5 ‰ prinieslo nárast výšky o 31 m, čím sa vyriešilo prekonanie stúpania v tomto náročnom úseku. Tunel bol budovaný modifikovanou rakúskou tunelovacou metódou od 31. mája 1931 a spolu s úsekom Telgárt – Dobšinská ľadová jaskyňa odovzdaný do užívania 28. septembra 1934. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 23 miliónov korún.