Temešvár
O obci v Česku pozri Temešvár (okres Písek).| Temešvár | ||
| mesto | ||
 | ||
|
||
| Prezývka: Malá Viedeň (Mica Vienă) | ||
| Štát |  Rumunsko | |
|---|---|---|
| Župa | Timiș | |
| Nadmorská výška | 90 m n. m. | |
| Súradnice | 45°45′35″S 21°13′48″V / 45,75972°S 21,23000°V | |
| Rozloha | 130,5 km² (13 050 ha) | |
| Obyvateľstvo | 250 849 (2021) | |
| - okresu | 468 162 | |
| Hustota | 1 922,21 obyv./km² | |
| prvá písomná zmienka | 1019 | |
| Primátor | Dominic Fritz (2020) (USR-PLUS) | |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | |
| Telefónna predvoľba | +40 256 | |
| EČV | TM | |
  Poloha mesta v Rumunsku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Temešvár (rum. Timişoara, maď. Temesvár) je mesto v západnom Rumunsku. Má rozlohu 130,5 km² a s počtom obyvateľov cez 331 927 (2016) je štvrtým najľudnatejším mestom v Rumunsku. Temešvár je ekonomickým a kultúrnym centrom Banátu.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá zmienka o oblasti dnešného Temešváru pod menami ako Dibiscos, Bisiskos, Tibiskos, Tibiskon, Timbisko pochádza z roku 1019 z písomností byzantského cisára Basilea II., aj keď nie všetci historici sa zhodujú s identifikáciou spomínaných názvov so súčasným Temešvárom.[chýba zdroj] V dekréte uhorského kráľa Ondreja z roku 1212 sa taktiež spomína pevnosť Castrum Temesiensis a mesto samotné sa nachádza v dokumentoch z roku 1474.
V roku 1552 bol Temešvár dobytý Turkami, pod kontrolu monarchie sa dostal až v roku 1716. Po znovuobsadení Habsburgovcami nastáva rozmach mesta. V roku 1718 bol v Temešvári otvorený prvý pivovar v Banáte a Transylvánii a neskôr aj prvá továreň na spracovanie tabaku (taktiež aj prvá tabaková továreň v dnešnom Rumunsku). V rokoch 1728 až 1771 bol postavený kanál Bega, spájajúci mesto s Dunajom.
Mesto Temešvár bolo prvým v monarchii, ktoré malo verejné osvetlenie (z olejových lámp) a taktiež aj prvým v Európe s elektrickým verejným osvetlením. Po prvej svetovej vojne bolo krátko obsadené Srbmi, ktorí Temešvár opustili 26. júla 1919 a následne bol Trianonskou zmluvou prisúdený Rumunsku.
Historické pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Katedrála svätého Juraja – rímskokatolícka katedrála
- Katedrálny chrám Troch hierarchov – katedrála Rumunskej pravoslávnej cirkvi
Etnické zloženie obyvateľstva
[upraviť | upraviť zdroj]Rumuni – 85,52 %
Maďari – 7,64 %
Nemci – 2,25 %
Srbi – 1,98 %
Rómovia – 0,96 %
Bulhari – 0,38 %
Ukrajinci – 0,23 %
Slováci – 0,17 %
Židia – 0,11 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
[upraviť | upraviť zdroj]pravoslávni – 80,67 %
rímski katolíci – 10,15 %
pentekostalisti – 2,61 %
reformovaní – 1,95 %
baptisti – 1,48 %
grécki katolíci – 1,22 %
luteráni – 0,10 %
a iní.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Nikolaus Lenau (* 1802 – † 1850), rakúsky básnik
- Károly Kerényi (* 1897 – † 1973), maďarsko-švajčiarsky psychológ, religionista a mytológ
- Ana Blandiana (* 1942), rumunská spisovateľka, poetka, esejistka a prekladateľka
- Herta Müllerová (* 1953), nemecká spisovateľka, držiteľka Nobelovej ceny
- Tőkés László, kňaz maďarskej národnosti, poslanec európskeho parlamentu, osobnosť rumunskej revolúcie.
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Temešvár
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Máp Timisoara
- Timisoara Tourism Archivované 2018-05-01 na Wayback Machine En
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Rumunska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
.svg){kind=small}
|
