Temešvár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O obci v Česku pozri Temešvár (okres Písek)
Súradnice: 45°45′35″S 21°13′48″V / 45.75972°S 21.23000°V / 45.75972; 21.23000
Temešvár
mesto
Timisoara PiataVictoriei.jpg
Timisoara Coat of Arms 2009.png
Erb
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Temešvárska župa
Nadmorská výška 90 m n. m.
Súradnice 45°45′35″S 21°13′48″V / 45.75972°S 21.23000°V / 45.75972; 21.23000
Rozloha 130,5 km² (13 050 ha)
Obyvateľstvo 303 708 (2011)
Hustota 2 327,26 obyv./km²
prvá písomná zmienka 1019
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Telefónna predvoľba +40 256
EČV TM
Poloha mesta v Rumunsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Rumunsku
Radnica

Temešvár (rum. Timişoara, maď. Temesvár) je mesto v západnom Rumunsku. Má rozlohu 130,5 km² a s počtom obyvateľov cez 300 000 je štvrtým najľudnatejším mestom v Rumunsku. Temešvár je ekonomickým a kultúrnym centrom Banátu.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Ottoman timisoara1650.JPG

Prvá zmienka o oblasti dnešného Temešváru pod menami ako Dibiscos, Bisiskos, Tibiskos, Tibiskon, Timbisko pochádza z roku 1019 z písomností byzantského cisára Basilea II., aj keď nie všetci historici sa zhodujú s identifikáciou spomínaných názvov so súčasným Temešvárom.[chýba zdroj] V dekréte uhorského kráľa Ondreja z roku 1212 sa taktiež spomína pevnosť Castrum Temesiensis a mesto samotné sa nachádza v dokumentoch z roku 1474.

V roku 1552 bol Temešvár dobytý Turkami, pod kontrolu monarchie sa dostal až v roku 1716. Po znovuobsadení Habsburgovcami nastáva rozmach mesta. V roku 1718 bol v Temešvári otvorený prvý pivovar v Banáte a Transylvánii a neskôr aj prvá továreň na spracovanie tabaku (taktiež aj prvá tabaková továreň v dnešnom Rumunsku). V rokoch 17281771 bol postavený kanál Bega, spájajúci mesto s Dunajom.

Mesto Temešvár bolo prvým v monarchii, ktoré malo verejné osvetlenie (z olejových lámp) a taktiež aj prvým v Európe s elektrickým verejným osvetlením. Po prvej svetovej vojne bolo krátko obsadené Srbmi, ktorí Temešvár opustili 26. júla 1919 a následne bol Trianonskou zmluvou prisúdený Rumunsku.

Historické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Rumuni – 85,52 %
Maďari – 7,64 %
Nemci – 2,25 %
Srbi – 1,98 %
Rómovia – 0,96 %
Bulhari – 0,38 %
Ukrajinci – 0,23 %
Slováci – 0,17 %
Židia – 0,11 %
a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

pravoslávni – 80,67 %
rímski katolíci – 10,15 %
pentekostalisti – 2,61 %
reformovaní – 1,95 %
baptisti – 1,48 %
grécki katolíci – 1,22 %
luteráni – 0,10 %
a iní.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]