Temné obdobie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Temné obdobie v gréckych dejinách (Dejiny Grécka) označuje obdobie asi 1100 - 800 pred Kr., teda obdobie po páde mykénskej civilizácie až do vzniku tzv. archaického obdobia. V odbornej literatúre sa pre toto obdobie používajú aj názvy Homérske obdobie (nazvané podľa toho, že hlavným literárnym prameňom je Homérov epos Odysea) alebo Geometrické obdobie (nazvané podľa hlavného motívu výzdoby na keramike v druhej polovici tohto obdobia).

Rozsídlenie gréckych kmeňov[upraviť | upraviť zdroj]

Zánik mykénskej civilizácie sa spája s účasťou achájskych Grékov na Trójskej vojne (obvykle datovaná do rokov 1193 - 1183 pred Kr.) a príchodom posledného z gréckych kmeňov Dórov, ktorí prenikli zo severu Balkánskeho polostrova na juh na Peloponéz a na Krétu. Zavŕšil sa tak postupný príchod gréckych kmeňov do Grécka. Ako prví prišli Achájci (pravdepodobne okolo 2000 - 1800 pred Kr.), potom Aitoli a Ióni (asi okolo 1500 pred Kr.) a napokon Dóri. Ako Gréci osídľovali materské Grécko, paralelne cez ostrovy v Egejskom mori (Kyklady, Sporady) prenikali aj na západné pobrežie Malej Ázie - na severe boli usadení Aitoli, v strede Ióni (podľa nich sa táto časť nazývala Iónia - mestá Halikarnassos, Efesos, Milétos) a na juhu Dóri.

Nová sociálna štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Zánikom mykénskej civilizácie zanikla aj sociálna štruktúra mykénskej spoločnosti založená na existencii mocenských politických centier (Mykény, Argos, Tyrins, Pylos, Sparta, Atény, Orchomenos, Téby, Iólkos a ďalšie), a zaniká aj vyspelé hospodárstvo založené na centrálnom riadení z mocenských centier. Nová spoločnosť je organizovaná na rodových princípoch (kmeň - rod - rodina), pričom obyvateľstvo sídlilo predovšetkým vo väčších alebo menších dedinách. Centrom dediny a riadiacim orgánom bol dom starostu (basileos - kráľ), ktorý riadil dedinu, ale jednotlivé rodiny, vlastniace pôdu, riadil otec. Jednotlivé rodiny boli samozásobiteľné a sebestačné, dokázali si vyrábať potrebné remeselné výrobky samé. V rámci celého Grécka bola výroba rozdrobená, vyrábalo sa len pre vlastnú potrebu, obchod takmer neexistoval. Hlavnou obytnou stavbou bolo megarón - jednoduchý dom so štvorcovou obytnou miestnosťou a s predsieňou, krytou strechou a podopieranou dvomi stĺpmi.

Proto-Geometrická Ampfora c.975–950 BC. Aténska výroba, zbierky Britského múzea.

Remeselná výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Remeselná výroba sa orientovala predovšetkým na výrobu keramiky, ktorá slúžila ako vhodný prostriedok pre ukladanie potravín. Vo väčšine Grécka bola výroba keramiky pomerne primitívna, len v niektorých oblastiach (Atika - Atény, Korint na Korintskej šiji) sa udržala tradícia výroby z mykénskeho obdobia a preto bola aténska a korintská keramika oveľa kvalitnejšia, ako v iných oblastiach. Po roku 1000 pred Kr. sa objavuje hrnčiarsky kruh, ktorý umožňuje výrobu kvalitnejšej keramiky a jej masovosť. V dôsledku rozdrobenej výroby bola aj výzdoba keramiky rozdrobená podľa jednotlivých regiónov. V polovici 10. storočia sa začína na keramike objavovať spoločný výzdobný prvok - geometrické ornamenty a geometrická výzdoba, založená na používaní jednoduchých geometrických prvkov - kolieska, špirály, trojuholníky, tradičný grécky ornament - meander. Postupne sa začína geometrická výzdoba používať aj pri tvorení figuratívnych výjavov - pohrebné sprievody, pochodujúce vojsko a pod. Najkvalitnejšie výrobky keramiky, zdobenej geometrickou výzdobou, pochádzajú z aténskej štvrte Kerameikos, tzv. dipylské vázy.

Dipylská váza s pohrebným sprievodom v geometrickom štýle

Pri výrobe poľnohospodárskych nástrojov a pri výrobe zbraní sa začína vo väčšom meradle používať železo, preto obdobie po roku 1200 pred Kr. sa označuje ako železná doba. I naďalej sa však používa aj bronz ako surovina na výrobu zbraní a pracovných nástrojov.

Poľnohospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Od 9. storočia pred Kr. dochádza v Grécku k rozvoju poľnohospodárskej výroby. Do popredia sa dostáva rodová aristokracia, ktorá sústreďuje vo svojich rukách väčšinu pôdy. Svedectvom o tomto vývoji je grécky básnik Hesiodos z Boiótie v strednom Grécku a jeho dielo Práce a dni (gr. Erga kai hémerai), ktorého jeho brat zbavil dedičského podielu po otcovi a Hesiodos zostal bez zdroja obživy. Vo svojom diele zároveň opisuje ťažkú každodennú prácu drobných roľníkov, ktorí závisia od veľkostatkárov. Pôvodne sa Gréci zameriavali na výrobu základných potravín (obilniny), ale postupne, ako sa koncentrovala pôda v rukách rodovej aristokracie, začali prechádzať na pestovanie výnosnejších plodín - olív a viniča.

Písmo[upraviť | upraviť zdroj]

Ku koncu obdobia sa zvyšuje poľnohospodárska a remeselná výroba, v dôsledku čoho sa zvyšuje aj počet obyvateľstva. V Grécku vznika relatívna preľudnenosť a nedostatok pôdy, preto sa zvyšuje tlak na hľadanie nových sídel mimo Grécka, čo v nasledujúcom období povedie ku kolonizácii území okolo Stredozemného a Čierneho mora. Nárast produkcie si vyžaduje aj kvalitný prostriedok pre evidenciu, preto sa ku koncu temného obdobia opäť objavuje používanie písma. Pôvodné lineárne písmo B minojskej a mykénskej civilizácie už nevyhovuje, preto Gréci preberajú hláskové písmo z Fenície, o čom svedčí aj báj o príchode Kadma, ktorý priniesol písmo do Grécka.

Temné obdobie končí okolo roku 800 pred Kr. a v Grécku začína archaické obdobie, ktoré znamená najprudšie sa rozvíjajúce obdobie v dejinách Grécka.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Burian, Jan - Oliva, Pavel: Civilizace starověkého Středomoří. Praha 1984
  • Pečírka, Jan a kol.: Dějiny pravěku a starověku. II. Praha 1989