Terézia Ursínyová
| Terézia Ursínyová | |
| slovenská dirigentka, zbormajsterka a univerzitná profesorka | |
| Narodenie | 28. máj 1942 (84 rokov) Nitra, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského |
PhDr. Terézia Ursínyová (* 28. máj 1942, Nitra)[1][2] je slovenská muzikologička, hudobná publicistka, hudobná kritička, redaktorka a hudobná dramaturgička.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v Nitre, ale kvôli príbuzenstvu s Jánom Ursínym, politikom Demokratickej strany, sa musela presťahovať do Trnavy. V Trnave zažila ešte Mikuláša Schneidera-Trnavského, ktorý bol pre ňu hudobným vzorom. Z kádrových dôvodov tiež nebola prijatá na konzervatórium, maturovala teda na Pedagogickej škole v Trnave.[2] V rokoch 1960 až 1965 študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Vyštudovala hudobnú vedu[1][2] a hudobnú výchovu.[2] Podľa Matúša Marcinčina „odmietanie marxizmu a neochota robiť kompromisy s vtedajším režimom zabránili jej ďalšiemu vedeckému napredovaniu“ a nezískala miesto v Slovenskej akadémii vied. Pôvodne získala umiestnenku v Matici slovenskej, kde „vydržala len jeden týždeň“.[2] V období 1965 až 1967 pôsobila ako hudobná metodička v Krajskom osvetovom stredisku v Banskej Bystrici. V roku 1967 a 1968 pôsobila ako redaktorka novín Smer. Po nepríjemnej skúsenosti s okupáciou vojskami Varšavskej zmluvy odišla späť do Bratislavy.[2]
V Bratislave spoluzaložila časopis Hudobný život.[2] V rokoch 1968 až 1978 bola zástupkyňou šéfredaktora tohto časopisu.Ako tajomníčka Komisie koncertných umelcov, neskôr Komisie muzikológov Zväzu slovenských skladateľov pracovala v 1978 až 1986. Dramaturgičkou Komornej opery Slovenskej filharmónie bola v rokoch 1986 až 1988, následne pôsobila do roku 1990 ako tlačová tajomníčka Slovenskej filharmónie. V rokoch 1990 až 1999 bola zástupkyňou šéfredaktorky časopisu Slovenka.[1]
Zaoberala sa hudobným divadlom, operou, operetou a muzikálom. Je autorkou monografií, štúdií, recenzií a článkov.[1] Patrí medzi spoluzakladateľov Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského konanej od roku 1971 v Trnave.[2]
Publikácie
[upraviť | upraviť zdroj]- Cesty operety (1982)
- Volali ma Mimi (2001) memoár opernej speváčky Márie Kišonovej-Hubovej
- Život na dvoch scénach (2004) o sopranistke Elene Kittnarovej
- Zlaté hlasy (2014) kniha rozhovorov so 17 speváckymi osobnosťami
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Pamätná medaila VŠMU „za výnimočný príspevok k poznaniu dejín slovenskej hudby, ako aj hudobno-kritickej a estetickej reflexie aktuálneho hudobného kontextu“[3]
- Cena ministerky kultúry SR „za celoživotný prínos v hudobnej kritike, publicistike a muzikológii“[3]
- Cena Literárneho fondu za „celoživotné dielo v oblasti divadla“[3]
- Medzinárodná cena Egona Ervína Kischa (2015) za knihu Zlaté hlasy[3]
- Cena Jozefa Kresánka (2002) „za celoživotnú muzikologickú, kritickú a publicistickú tvorbu, s prihliadnutím na monografiu Volali ma Mimi“[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 Terézia Ursínyová [online]. Bratislava: Hudobné centrum, [cit. 2025-07-02]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 MARCINČIN, Matúš. URSÍNYOVÁ, Terézia – Slovník divadelných kritkov a publicistov [online]. Bratislava: Divadelný ústav, 2023, [cit. 2025-07-02]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 Terézia Ursínyová [online]. Bratislava: Hudobné centrum, [cit. 2025-07-02]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Terézia Ursínyová na webe Hudobného centra
- Rozhovor v podstaste Štátnej opery