Théta Carinae
Pozorovacie dáta Epocha J2000.0 | |
---|---|
Súhvezdie | Kýl |
Rektascenzia | 10h 42m 57,40197s |
Deklinácia | -64° 23′ 40,0208″Súradnice: ![]() |
Zdanlivá magnitúda (V) | 2,76[1] |
Spektrálne charakteristiky | |
Spektrálny typ | B0,5 Vp[2] |
U-B farebný index | -1,00[1] |
B-V farebný index | -0,22[1] |
R-I farebný index | - |
Typ premennosti | Neznámy |
Astrometria | |
Radiálna rýchlosť (Rv) | +24[3] km/s |
Vlastný pohyb (μ) | RA: -18,36[4] mas/r Dek.: +12,03[4] mas/r |
Paralaxa (π) | 7.16 ± 0.21 mas |
Vzdialenosť | 460 ± 10 ly (140 ± 4 pc) |
Absolútna magnitúda (MV) | -3,10[5] |
Fyzikálne charakteristiky | |
Hmotnosť | 14,9 ± 0,4[6] M☉ |
Polomer | 5,1[7] R☉ |
Svietivosť | 14 500 ± 1 000[8] L☉ |
Teplota | 31 000 ± 1 000[7] K |
Metalicita | |
Rotácia | |
Vek | 35 − 46 miliónov[9] rokov |
Orbitálne charakteristiky spoločníka | |
Spoločník | θ Carinae B |
Perióda (P) | 0,006 rokov |
Veľká polos (a) | " |
Excentricita (e) | 0,129 ± 0,002 |
Uhol sklonu dráhy (i) | ° |
Výstupný uzol (Ω) | ° |
Periastrón epocha (T) | |
Iné označenia | |
Databázové referencie | |
SIMBAD | dáta
|
Théta Carinae je spektroskopická dvojhviezda v súhvezdí Kýl. Jej zdanlivá hviezdna veľkosť je 2,76 a to z nej robí najjasnejšiu hviezdu otvorenej hviezdokopy Južné Plejády. Tvorí severozápadné rameno asterizmu Diamantový kríž. Podľa paralaxy nameranej družicou Hipparcos sa hviezda nachádza približne 460 svetelných rokov (140 parsekov) od Zeme.
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Hviezda θ Carinae má spektrálny typ B0,5 Vp.[2] Táto modrobiela hviezda hlavnej postupnosti vytvára energiu prostredníctvom jadrovej syntézy vodíka vo svojom jadre. Prípona „p“ označuje zvláštne spektrálne vlastnosti, ktoré boli pozorované vo viditeľnom aj ultrafialovom spektre.
Théta Carinae je spektroskopická dvojhviezda. Perióda obehu menšej hviezdy je 2,2 dňa, čo je najkratšia známa obežná doba medzi hmotnými hviezdami. To naznačuje skorší prenos hmoty medzi týmito dvoma zložkami a pravdepodobne vysvetľuje spektrálne zvláštnosti.[7] V tomto spektroskopickom systéme je primárnou hviezdou tzv. modrý oneskorenec, čo je nezvyčajný typ hviezdy vytvorenej zlúčením alebo interakciou medzi dvoma alebo viacerými hviezdami. Zdrojom prenosu hmoty je pravdepodobne menej hmotný sekundárny spoločník. Súčasná primárna hviezda bola pôvodne pravdepodobne menej hmotnou zložkou.[7] Odhadovaný vek dvojhviezdy je 4 milióny rokov[6] a javí sa byť oveľa mladšia ako jej domovská hviezdokopa Južné Plejády.[7]
Primárna hviezda má hmotnosť približne 15 M☉ a polomer 5 R☉. Theta Carinae má intenzívne horúci vonkajší žiarivý obal s efektívnou povrchovou teplotou 31 000 K. Keď primárna hviezda dosiahne vek približne 11 miliónov rokov, začne sa rozpínať a prenášať svoju vonkajšiu povrchovú hmotu späť na svojho spoločníka. O menšej hviezde sa vie len málo. Pravdepodobne ide o hviezdu typu F so svietivosťou menšou ako 1 % svietivosti primárnej hviezdy.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Po čínsky sa hviezda nazýva 南船三 (Nan Čchuan sān), v preklade Tretia hviezda južného člna,[10] čo odkazuje na asterizmus Južný čln (南船, prepis Nan Čchuan) skladajúci sa z hviezd θ Carinae, Miaplacidus (β Carinae), V337 Carinae, PP Carinae a ω Carinae.[11]
Zdanlivá poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Susedné hviezdy v obrazci súhvezdia Kýl sú Omega Carinae, ktorá sa nachádza približne o 120 svetelných rokov bližšie k Zemi a PP Carinae, ktorá sa nachádza v podobnej vzdialenosti od Zeme ako θ Carinae.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c JOHNSON, H. L.; MITCHELL, R. I.; IRIARTE, B.; WISNIEWSKI, W. Z.. UBVRIJKL Photometry of the Bright Stars. Communications of the Lunar and Planetary Laboratory, 1966, roč. 4, čís. 99, s. 99 − 110. Dostupné online [cit. 2025-06-06].
- ↑ a b HOUK, N.; COWLEY, A. P.. University of Michigan Catalogue of two-dimensional spectral types for the HD stars. Volume I. Declinations -90_ to -53_ƒ0.. Communications of the Lunar and Planetary Laboratory, 1978, čís. 1. Dostupné online [cit. 2025-06-06].
- ↑ EVANS, D. S.. The Revision of the General Catalogue of Radial Velocities. Determination of Radial Velocities and their Applications, Proceedings from IAU Symposium no. 30, 1967, čís. 30. Dostupné online [cit. 2025-06-06].
- ↑ a b VAN LEEUWEN, F.. Validation of the new Hipparcos reduction. Astronomy and Astrophysics, november 2007, roč. 474, čís. 2, s. 653 − 664. DOI: 10.1051/0004-6361:20078357.
- ↑ ANDERSON, E.; FRANCIS, Ch.. XHIP: An extended hipparcos compilation. Astronomy Letters, máj 2012, roč. 38, čís. 5, s. 331 − 346. DOI: 10.1134/S1063773712050015.
- ↑ a b TETZLAFF, N.; NEUHÄUSER, R.; HOHLE, M. M.. A catalogue of young runaway Hipparcos stars within 3 kpc from the Sun. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, január 2011, roč. 410, čís. 1, s. 190 − 200. DOI: 10.1111/j.1365-2966.2010.17434.x.
- ↑ a b c d e HUBRIG, S.; BRIQUET, M.; MOREL, T.; SCHÖLLER, M.; GONZÁLEZ, J. F.; DE CAT, P.. New insights into the nature of the peculiar star θ Carinae. Astronomy and Astrophysics, september 2008, roč. 488, čís. 1, s. 287 − 296. DOI: 10.1051/0004-6361:200809972.
- ↑ PAUNZEN, E.; SUPÍKOVÁ, J.; BERNHARD, K.; HÜMMERICH, S.; PRIŠEGEN, M.. Magnetic chemically peculiar stars investigated by the Solar Mass Ejection Imager. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, júl 2021, roč. 504, čís. 3, s. 3758 − 3772. ISSN 0035-8711. DOI: 10.1093/mnras/stab1100.
- ↑ KOEN, Chris; JOHNSTON, Cole. Rotational variation in the chemically peculiar B0 star θ Car as seen by TESS. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, august 2021, roč. 505, čís. 4, s. 5725 − 5730. ISSN 0035-8711. DOI: 10.1093/mnras/stab1652.
- ↑ AEEA (Activities of Exhibition and Education in Astronomy) 天文教育資訊網 2006 年 7 月 28 日 [online]. 28.7.2006, [cit. 2025-06-07]. Dostupné online. Archivované 2013-05-13 z originálu. (po čínsky)
- ↑ Čchen Ťiouťin. 中國星座神話. [s.l.] : 台灣書房出版有限公司, 2005. [Cit. 2025-06-07]. ISBN 978-986-7332-25-7. (po čínsky)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Southern Sky Photos (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Theta Carinae na anglickej Wikipédii.