Preskočiť na obsah

Théta Carinae

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Théta Carinae

Hviezdokopa Južné Plejády (IC 2602).
Théta Carinae je najjasnejšia hviezda uprostred.
Pozorovacie dáta
Epocha J2000.0
Súhvezdie Kýl
Rektascenzia 10h 42m 57,40197s
Deklinácia -64° 23′ 40,0208″Súradnice: Hviezdna mapa 10h 42m 57s; -64° 23′ 40″
Zdanlivá magnitúda (V) 2,76[1]
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ B0,5 Vp[2]
U-B farebný index -1,00[1]
B-V farebný index -0,22[1]
R-I farebný index -
Typ premennosti Neznámy
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv)+24[3] km/s
Vlastný pohyb (μ) RA: -18,36[4] mas/r
Dek.: +12,03[4] mas/r
Paralaxa (π)7.16 ± 0.21 mas
Vzdialenosť460 ± 10 ly
(140 ± 4 pc)
Absolútna magnitúda (MV)-3,10[5]
Fyzikálne charakteristiky
Hmotnosť 14,9 ± 0,4[6] M
Polomer 5,1[7] R
Svietivosť 14 500 ± 1 000[8] L
Teplota 31 000 ± 1 000[7] K
Metalicita
Rotácia
Vek 35 − 46 miliónov[9] rokov
Orbitálne charakteristiky spoločníka
Spoločník θ Carinae B
Perióda (P) 0,006 rokov
Veľká polos (a) "
Excentricita (e) 0,129 ± 0,002
Uhol sklonu dráhy (i) °
Výstupný uzol (Ω) °
Periastrón epocha (T)
Iné označenia
θ Carinae, θ Car, 223 Carinae, CPD−63°1599, FK5 406, HD 93030, HIP 52419, HR 4199, PPM 358184, SAO 251083.
Databázové referencie
SIMBAD dáta

Théta Carinae je spektroskopická dvojhviezda v súhvezdí Kýl. Jej zdanlivá hviezdna veľkosť je 2,76 a to z nej robí najjasnejšiu hviezdu otvorenej hviezdokopy Južné Plejády. Tvorí severozápadné rameno asterizmu Diamantový kríž. Podľa paralaxy nameranej družicou Hipparcos sa hviezda nachádza približne 460 svetelných rokov (140 parsekov) od Zeme.

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda θ Carinae má spektrálny typ B0,5 Vp.[2] Táto modrobiela hviezda hlavnej postupnosti vytvára energiu prostredníctvom jadrovej syntézy vodíka vo svojom jadre. Prípona „p“ označuje zvláštne spektrálne vlastnosti, ktoré boli pozorované vo viditeľnom aj ultrafialovom spektre.

Théta Carinae je spektroskopická dvojhviezda. Perióda obehu menšej hviezdy je 2,2 dňa, čo je najkratšia známa obežná doba medzi hmotnými hviezdami. To naznačuje skorší prenos hmoty medzi týmito dvoma zložkami a pravdepodobne vysvetľuje spektrálne zvláštnosti.[7] V tomto spektroskopickom systéme je primárnou hviezdou tzv. modrý oneskorenec, čo je nezvyčajný typ hviezdy vytvorenej zlúčením alebo interakciou medzi dvoma alebo viacerými hviezdami. Zdrojom prenosu hmoty je pravdepodobne menej hmotný sekundárny spoločník. Súčasná primárna hviezda bola pôvodne pravdepodobne menej hmotnou zložkou.[7] Odhadovaný vek dvojhviezdy je 4 milióny rokov[6] a javí sa byť oveľa mladšia ako jej domovská hviezdokopa Južné Plejády.[7]

Primárna hviezda má hmotnosť približne 15 M a polomer 5 R. Theta Carinae má intenzívne horúci vonkajší žiarivý obal s efektívnou povrchovou teplotou 31 000 K. Keď primárna hviezda dosiahne vek približne 11 miliónov rokov, začne sa rozpínať a prenášať svoju vonkajšiu povrchovú hmotu späť na svojho spoločníka. O menšej hviezde sa vie len málo. Pravdepodobne ide o hviezdu typu F so svietivosťou menšou ako 1 % svietivosti primárnej hviezdy.

Po čínsky sa hviezda nazýva 南船三 (Nan Čchuan sān), v preklade Tretia hviezda južného člna,[10] čo odkazuje na asterizmus Južný čln (南船, prepis Nan Čchuan) skladajúci sa z hviezd θ Carinae, Miaplacidus (β Carinae), V337 Carinae, PP Carinae a ω Carinae.[11]

Zdanlivá poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Susedné hviezdy v obrazci súhvezdia Kýl sú Omega Carinae, ktorá sa nachádza približne o 120 svetelných rokov bližšie k Zemi a PP Carinae, ktorá sa nachádza v podobnej vzdialenosti od Zeme ako θ Carinae.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c JOHNSON, H. L.; MITCHELL, R. I.; IRIARTE, B.; WISNIEWSKI, W. Z.. UBVRIJKL Photometry of the Bright Stars. Communications of the Lunar and Planetary Laboratory, 1966, roč. 4, čís. 99, s. 99 − 110. Dostupné online [cit. 2025-06-06].
  2. a b HOUK, N.; COWLEY, A. P.. University of Michigan Catalogue of two-dimensional spectral types for the HD stars. Volume I. Declinations -90_ to -53_ƒ0.. Communications of the Lunar and Planetary Laboratory, 1978, čís. 1. Dostupné online [cit. 2025-06-06].
  3. EVANS, D. S.. The Revision of the General Catalogue of Radial Velocities. Determination of Radial Velocities and their Applications, Proceedings from IAU Symposium no. 30, 1967, čís. 30. Dostupné online [cit. 2025-06-06].
  4. a b VAN LEEUWEN, F.. Validation of the new Hipparcos reduction. Astronomy and Astrophysics, november 2007, roč. 474, čís. 2, s. 653 − 664. DOI10.1051/0004-6361:20078357.
  5. ANDERSON, E.; FRANCIS, Ch.. XHIP: An extended hipparcos compilation. Astronomy Letters, máj 2012, roč. 38, čís. 5, s. 331 − 346. DOI10.1134/S1063773712050015.
  6. a b TETZLAFF, N.; NEUHÄUSER, R.; HOHLE, M. M.. A catalogue of young runaway Hipparcos stars within 3 kpc from the Sun. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, január 2011, roč. 410, čís. 1, s. 190 − 200. DOI10.1111/j.1365-2966.2010.17434.x.
  7. a b c d e HUBRIG, S.; BRIQUET, M.; MOREL, T.; SCHÖLLER, M.; GONZÁLEZ, J. F.; DE CAT, P.. New insights into the nature of the peculiar star θ Carinae. Astronomy and Astrophysics, september 2008, roč. 488, čís. 1, s. 287 − 296. DOI10.1051/0004-6361:200809972.
  8. PAUNZEN, E.; SUPÍKOVÁ, J.; BERNHARD, K.; HÜMMERICH, S.; PRIŠEGEN, M.. Magnetic chemically peculiar stars investigated by the Solar Mass Ejection Imager. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, júl 2021, roč. 504, čís. 3, s. 3758 − 3772. ISSN 0035-8711. DOI10.1093/mnras/stab1100.
  9. KOEN, Chris; JOHNSTON, Cole. Rotational variation in the chemically peculiar B0 star θ Car as seen by TESS. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, august 2021, roč. 505, čís. 4, s. 5725 − 5730. ISSN 0035-8711. DOI10.1093/mnras/stab1652.
  10. AEEA (Activities of Exhibition and Education in Astronomy) 天文教育資訊網 2006 年 7 月 28 日 [online]. 28.7.2006, [cit. 2025-06-07]. Dostupné online. Archivované 2013-05-13 z originálu. (po čínsky)
  11. Čchen Ťiouťin. 中國星座神話. [s.l.] : 台灣書房出版有限公司, 2005. [Cit. 2025-06-07]. ISBN 978-986-7332-25-7. (po čínsky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Theta Carinae na anglickej Wikipédii.