The Division Bell

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
The Division Bell
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Dátum vydania 30. marec 1994 (UK)
5. apríl 1994 (US)
Nahraný Rôzne nahrávacie štúdia v UK v priebehu roku 1993
Žáner Progresívny rock
Dĺžka 66:32
Vydavateľstvo EMI (UK)
Columbia (US)
Producent Bob Ezrin & David Gilmour
Odborné recenzie
Pink Floyd – chronológia
A Momentary Lapse of Reason
(1987)
The Division Bell
(1994)
The Endless River
(2014)

The Division Bell je štrnásty štúdiový album britskej rockovej skupiny Pink Floyd. Je to druhý štúdiový album, ktorý bol nahraný bez basgitaristu Rogera Watersa. Vydaný bol 30. marca, 1994 v Spojenom kráľovstve a 5. apríla, 1994 v USA. Nahrávaný bol v rôznych nahrávacích štúdiách vrátane súkromného nahrávacieho štúdia The Astoria, ktoré je umiestnené na plávajúcej lodi a patrí gitaristovi a spevákovi skupiny Pink Floyd Davidovi Gilmourovi.

Album sa dostal na prvé miesto rebríčkov vo Veľkej Británii, bol aj na vrchole rebríčka amerického Billboardu a udržal sa tam v apríli 1994 štyri týždne. Je to úspech v porovnaní s predchádzajúcim albumom skupiny Pink Floyd, A Momentary Lapse of Reason, ktorý dosiahol iba tretiu pozíciu.

The Division Bell získal zlato, platinu a dvojitú platinu v USA už v júni 1994 a trojitú platinu v januári 1999. Meno albumu vybral Douglas Adams z textu skladby „High Hopes“.

David Gilmour uviedol, že hudba a text tohto albumu sú v rovnováhe. Atmosféra albumu je zvukovo podobná albumom Meddle alebo Obscured by Clouds s odvážnejšími a tvrdšími tónmi albumov Animals a The Wall. David Gilmour a Richard Wright sa zhodujú v tom, že podľa nich je tento album najlepší od roku 1975, keď vydali album Wish You Were Here.

Skladba „Marooned“ z tohto albumu je zatiaľ jedinou skladbou skupiny Pink Floyd, ktorá získala Grammy. Bolo to v kategórii pre najlepšie rockové inštrumentálne výkony.

Téma albumu[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek tomu, že album nemôžeme nazvať koncepčným existuje medzi jednotlivými skladbami albumu istá hudobná spojitosť vo forme a téme. Album The Division Bell je prezentovaný ako protiklad k albumu The Wall. Album The Wall je o izolácii jednotlivca voči spoločnosti, album The Division Bell je o udržiavaní kontaktu s ľudstvom. Na druhej strane sa dá pripustiť, že témy vlastne nadväzujú alebo sú vzajomne variabilné.

Skladby ako „What Do You Want from Me“, „A Great Day for Freedom“ a „Take It Back“ sú predovšetkým zamerané na problémy komunikácie vo vzťahoch, zatiaľ čo skladba „Keep Talking“ je viac o dôležitosti udržiavania dialógu a nebezpečí z vytvárania podmienok pre izolovanie jednotlivca. „Poles Apart“ sa javí ako opis roztrieštenia rodinných alebo priateľských vzťahov.

Autorkou textov väčšiny skladieb na tomto albume je súčasná manželka Davida Gilmoura, Polly Samson.

Aj keď by sa dali niektoré skladby interpretovať ako osobné vyjadrenia k vzťahom medzi členmi skupiny Pink Floyd, špeciálne medzi Watersom a Gilmourom, David popiera, že by inšpiráciou albumu bola táto téma.

Obal albumu[upraviť | upraviť zdroj]

Obal je dielom dlhodobého spolupracovníka a autora väčšiny obalov albumov skupiny Storma Thorgersona. Zobrazuje skulptúry dvoch oceľových hláv, vysokých vyše troch metrov a vážiacich po 1 500 kg. Boli položené v poli v Cambridgeshire a fotografované za rôzneho počasia, pod rôznymi osvetleniami vyše dvoch týždňov. Niekde sú aj vizuálne efekty ako osvetlenia medzi nimi, v pozadí s katedrálou Ely, alebo svetlá z automobilov na stĺpoch, ktoré svietia medzi ústami skulptúr.

V tých dobách šiel chýr, že skulptúry boli vysoké viac ako 20 metrov, nie je to pravda. Tieto skulptúry sú teraz v Rock and Roll Hall of Fame v Clevelande, Ohio. Fotografie na obaloch vydávaných albumov sú rozdielne v závislosti od vydavateľa a hudobného formátu.

Na obale albumu je Brailovým písmom napísané „Pink Floyd“.

Na vydanie albumu na magnetofónových kazetách a pre ilustráciu koncertných brožúr boli vytvorené aj ďalšie fotografie, tentoraz kamenných skulptúr.

Zoznam skladieb[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný spev naspieval David Gilmour ak nie je uvedené inak.

# Názov skladbyAutor Dĺžka
1. Cluster One(inštrumentálna)David Gilmour, Richard Wright 4:24
2. What Do You Want from Me“  Gilmour, Wright, Polly Samson 4:21
3. Poles Apart“  Gilmour, Samson, Nick Laird-Clowes 7:04
4. Marooned(inštrumentálna)Gilmour, Wright 5:29
5. A Great Day for Freedom“  Gilmour, Samson 4:17
6. Wearing the Inside Out(Spev: Richard Wright)Wright, Anthony Moore 7:28
7. Take It Back“  Gilmour, Samson, Laird-Clowes, Bob Ezrin 6:12
8. Coming Back to Life“  Gilmour 6:19
9. Keep Talking“  Gilmour, Wright, Samson 6:11
10. Lost for Words“  Gilmour, Samson 5:14
11. High Hopes“  Gilmour, Samson 8:31

Single[upraviť | upraviť zdroj]

  • „Take It Back“ / „Astronomy Domine (live)“ / "Take It Back (upravené)“ - Columbia 38-77493; vydané 31. mája, 1994
  • High Hopes“ (upravené pre rádiá)“ / „Keep Talking (upravené pre rádiá)“ / „One of These Days (live)“ ; vydané 10. októbra, 1994

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Pink Floyd[upraviť | upraviť zdroj]

Spolu s[upraviť | upraviť zdroj]

Umiestnenie v rebríčkoch[upraviť | upraviť zdroj]

Album[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Rebríček Pozícia
1994 UK Albumy 1
1994 US Billboard 200 1

Single[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Singel Rebríček Pozícia
1994 Keep Talking US Mainstream Rock Tracks 1
1994 Take It Back UK Singles Chart 23
1994 „Take It Back“ US Mainstream Rock Tracks 4
1994 „Take It Back“ US Billboard Hot 100 73
1994 High Hopes UK Singles Chart 26
1994 „High Hopes“ US Mainstream Rock Tracks 7
1994 „Lost for Words“ US Mainstream Rock Tracks 21
1994 What Do You Want from Me US Mainstream Rock Tracks 16