Thesmoforia
Thesmoforia (starogr. Θεσμοφόρια) bola starogrécka slávnosť plodnosti, oslavovaná na počesť bohyne Demeter a jej dcéry Persefony.[1][2]
Thesmoforia bola v starovekom Grécku najstarším (zrejme už od 11. stor. pred Kr.), najrozšírenejším a najvýznamnejším poľnohospodárskym sviatkom, ktorý sa konal k pocte bohyne Demeter a jej dcéry Persefoné. Tento trojdňový sviatok sa usporadúval nielen v Aténach, ale takmer po celom Grécku (prinajmenšom v 30. mestách[3]). Bola to ženská slávnosť (oslavovaná iba ženami občanov[2]), z ktorej boli muži vylúčení. V Aténach sa konala 11. až 13. dňa mesiaca pyanepsión (dva dni pred oslavami boli vyhradené pre ženské festivaly, v praxi to možno znamená, že Thesmoforia trvala päť dní[1]), teda v mesiaci, kedy sa začala siať pšenica (oziminy).[1] Názov sviatku Thesmoforia je zrejme odvodený od slova thesmoi, čiže zákonov („to, čo je ustanovené“), v súlade s ktorými sa vykonávala poľnohospodárska práca a prijímala výživa.[4]
Nasledujúci mýtus objasňuje spojitosť tohto sviatku s plodnosťou zeme. Keď Persefonu uniesol Hádes, boh podsvetia, jej matka Demeter nedovolila zemi plodiť akékoľvek plodiny, kým sa nenájde jej dcéra. Zeus nechcel, aby ľudia hladovali, a tak sa dohodol s Hádom, aby sa Persefoné mohla vrátiť aspoň na šesť mesiacov v roku, čím sa zabezpečila výživa ľudí. Príbeh Demetry a Persefony bol najpodstatnejším prvkom týkajúcim sa rituálov tohto sviatku.[5] Pred oslavami Thesmoforie museli ženy určité obdobie dodržiavať pôst a sexuálnu zdržanlivosť.[1] Oslavujúce ženy počas osláv nenosili na hlavách kvetinové venčeky, pretože Persefona zbierala kvety, keď ju uniesol Hádes.[1]
Každý deň týchto osláv mal svoj názov. Prvý deň sa volal Anodos, (cesta hore), druhý Nésteia, (pôst) alebo Mesé, (prostredný deň) a tretí Kalligeneia (deň krásneho potomka). Prvý deň išli ženy v sprievode k „mestu žien“, so sebou niesli kultové predmety, jedlo a vybavenie na pobyt, obetné koláče a prasatá, ktoré mali byť obetované. Na mieste neďaleko pahorku Pnyx si potom postavili jednoduché prístrešky s ležadlami z rastlín.[6]
Na druhý deň ženy napodobnili bohyňu Demeter smútiacu za dcérou, ktorú jej uniesol Hádes do podsvetia. V tento deň ženy sedeli na rastlinách uložených priamo na zemi, držali mladé borovicové konáre (borovice píniovej) pre svoju plodivú silu a pôstili.[1] Ďalším prvkom tohto sviatku bolo zrejme použitie morottónu, predmetu upleteného z kôry, ktorým sa ženy navzájom „pre bohyňu Demeter“ bičovali (bol to špecifický rituál plodnosti pri oslavách k pocte Demetry, na Thesmoforiách však nie je s istotou potvrdený).[7][1] Tento deň bol ukončený rituálnou výmenou slovných urážok zvanou aischrologia („hovoriť to, čo je hanebné“).[8][9]
Hlavným rituálom tretieho dňa bolo zrejme odstránenie zvyškov prehnitých prasiat a iných symbolov plodnosti, ktoré boli predtým vhodené do jám, pravdepodobne počas slávnosti Skiroforia.[10] Tieto zvyšky boli položené na oltár, premiešané s obilnými zrnami (obrad s prasatami, t. j. jamy symbolizovali ženský pohlavný orgán, stelesňujúci veľmi starobylú tradíciu, spolu s koláčmi či figúrkami zo zrna v tvare mužských pohlavných orgánov, ktoré sa zmiešali „v lone zeme “, boli kľúčovým symbolom plodnosti[10]) a neskôr zakopané. Tento rituál bol zrejme obradom plodnosti, ktorý mal zabezpečiť dobrú úrodu obilia siateho na jeseň.[6]
Ďalším aspektom tohto sviatku je, že Demeter mala prívlastok (epiteton) Thesmoforos – zákonodarkyňa alebo nositeľka zákona, ktorý odkazuje aj na to, že ustanovila zákony manželstva. Stretneme sa s tým v hymne na Demetru, v manželstve medzi Koré (Persefonou) a Hádom, ktoré sa odohralo tiež „v lone zeme“.[10]
Hra Thesmoforiazúsai (Ženy slávia Thesmoforie, uvedená v roku 411 pred Kr.[11]) od Aristofana je paródiou na túto slávnosť.[6]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g Evy Johanne Håland. Competing Ideologies in Greek Culture, Ancient and Modern. Cambridge : Cambridge Scholars Publishing, 2019. ISBN 978-15-2753-271-7. S. 34.
- ↑ a b Robin Osborne. Dějiny klasického Řecka. Praha : Grada Publishing a.s., 2010. ISBN 978-80-2473-233-6. S. 84.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 362.
- ↑ Colin Austin, S. Douglas Olson. Aristophanes Thesmophoriazusae. Oxford : OUP Oxford, 2004. ISBN 978-01-9151-473-9. S. 50.
- ↑ Gary Day. The Story of Drama. London : Bloomsbury Publishing, 2016. ISBN 978-14-0818-353-3. S. 33.
- ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 366.
- ↑ Matthew Dillon. Girls and Women in Classical Greek Religion. London : Routledge, 2003. ISBN 978-11-3436-509-8. S. 114.
- ↑ Aristophanes. Aristophanes - Clouds, Women at the Thesmophoria. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-01-9814-994-1. S. 20.
- ↑ Michael B. Cosmopoulos. Bronze Age Eleusis and the Origins of the Eleusinian Mysteries. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0701-099-4. S. 14.
- ↑ a b c Evy Johanne Håland. Competing Ideologies in Greek Culture, Ancient and Modern. Cambridge : Cambridge Scholars Publishing, 2019. ISBN 978-15-2753-271-7. S. 36.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 278.