Thrasymédes (mytológia)
Thrasymédes alebo Thrasymédés alebo Thrasymedes (starogr. Θρασυμήδης – Thrasymédes/iný prepis Thrasymédés, lat. Thrasymedes) je v gréckej mytológii syn pylského kráľa Nestora a jeho manželky Anaxibie.[1](alebo Eurydiky[2])
Pylský kráľ Nestor bol otcom synov, Thrasyméda, Stratia, Aréta, Echefróna, Antilocha, Persea a Peisistrata a dvoch dcér Peisidiky a Polykasty[1]
V Homérovom epickom diele Iliada sa Thrasymédes so svojím otcom a s bratom Antilochom zúčastnil trójskej vojny. Thrasymédes pred Tróju priviedol vojsko na pätnástich lodiach.[3] V tábore Achájcov potom velil stovke vojakov ozbrojených dlhými oštepmi, ako jeden z veliteľov strážnej služby.[4] Vojnové ostrohy si vyslúžil záchranou svojho brata Antilocha, keď zabil nebezpečného nepriateľa Marida z Lýkie.[5] V záverečnej fáze vojny bol tiež jedným z vybraných bojovníkov, čo sa v trójskom koni dostali za hradby Tróje a potom ju dobyli.[6]
Na rozdiel od svojho brata Antilocha, ktorý sa konca vojny nedožil, Thrasymédes sa do vlasti vrátil. Antilochos zahynul na trójskej pláni, keď vlastným telom zachytil oštep, ktorý hodil do ich otca Nestora etiópsky kráľ Memnón.[7] Po pohrebnom žiarovom rituále, Achájci popol Antilocha zmiešali s Achilleovým a Patroklovým a uložili ho do spoločnej hrobky, nad ktorú navýšili vysokú mohylu z hliny, aby naveky hlásala ich slávu.[8][9]
V Odysey potom Thrasymédes už vo svojej vlasti, spolu s otcom a s bratmi vykonáva obetný rituál na počesť bohyne Atény.[10] Homér uvádza, že keď Télemachos hľadal svojho otca, ithackého kráľa Odysea, ktorý sa už dlho nevracal z trójskej vojny, odišiel do Pylu ku kráľovi Nestorovi, známeho svojou múdrosťou, aby sa s ním poradil, ako otca nájsť.[11]
Nestor hosťa vrelo privítal a pri tejto príležitosti nechal obetovať bohyni Aténe jalovicu.[10] Homér potom opisuje obetný rituál. Stratios a Echefrón chytili jalovicu za rohy a priviedli ju na miesto obety. Arétos priniesol vodu a jačmeň a Nestor začal vykonávať predpísaný obrad a odriekať príslušné modlitby. Keď potom Thrasymédes zrazil jalovicu ostrou bronzovou sekerou, Peisistratos jej prerezal hrdlo a Perseus podložil misu pod jej vytekajúcu tmavočervenú krv. Počas obety znel z hrdiel Nestorových dcér a manželiek jeho synov posvätný pokrik.[10]
Ako to bolo u Grékov zvykom, bohyni obetovali tuk a kosti a nakrájané mäso začali opekať. Télemacha po dlhej únavnej ceste Polykasté okúpala a po kúpeli mu natrela telo olejom.[2]Télemachos sa potom obliekol a zasadol k hostine, kde jedol pečené mäso a pil víno zo zlatého pohára.[12] Nestor mu počas hostiny poradil, aby išiel ku spartskému kráľovi Menelaovi, ktorý sa vrátil od Tróje posledný a o jeho otcovi by niečo mohol vedieť.[11]
Antický autor Pausanias, ktorý v druhom storočí navštívil peloponézske mesto Pylos, zaznamenal, že videl vo svätyni bohyne Atény Thrasymédov obraz a neďaleko mesta jeho hrobku.[13]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Apollodoros, Kronika, 1,9,9.
- ↑ a b Homér, Odysea, 3,447.
- ↑ Hyginus, Fabulae 97.
- ↑ Homér, Iliada, 9,79-89.
- ↑ Homér, Iliada, 16,317-330.
- ↑ Hyginus, Fabulae 114.
- ↑ Hyginus, Fabulae 112.
- ↑ Homér, Odysea, 24,58.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 57.
- ↑ a b c Homér, Odysea, 3,430-478.
- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 442-443.
- ↑ Homér, Odysea, 3,464.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,36,2.