Tiberiadske jazero

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 32°50′S 35°35′V / 32.83°S 35.58°V / 32.83; 35.58

Satelitná snímka jazera

Tiberiadske jazero (iné, nenormované názvy: Genazaretské jazero/more, Galilejské more/jazero, Kineretské jazero/more, jazero Tiberias, zriedkavo Tiberské jazero/more, Tiberiánske jazero/more; hebr.: ים כנרת, Prehrať Jam Kineret; arab.: بحيرة طبريا, Prehrať Buchajret Tabarija) je najväčšie izraelské sladkovodné jazero nachádzajúce sa v Severnom dištrikte pri Golanských výšinách, v severnej časti Východoafrickej priekopovej prepadliny. V obvode má približne 53 km a je 21 km dlhé a 13 km široké. Jeho rozloha je 166 km² a maximálna hĺbka 43 m.[1] Leží 212 metrov pod úrovňou svetového oceánu a je tak najnižšie položeným sladkovodným jazerom na svete[1] a druhým najnižšie položeným jazerom (po Mŕtvom mori).

V povodí jazera sa uskutočňuje extenzívne poľnohospodárstvo, najviac v Chulskom údolí (bavlna, lucerna) a pri brehoch jazera (banány, ďatle, bavlna). Tiberiadske jazero je hlavný zdroj pitnej vody pre Izrael a pokrýva približne jednu tretinu jeho spotreby.

Je historickou rybárskou lokalitou – viac ako dvetisíc rokov je využívane pre rybárstvo[2] – a podľa kresťanov je považované za miesto Ježišových zázrakov.[3] Časť jeho vôd je odvádzaná Národným vodným privádzačom do južnej časti krajiny pre potreby zavlažovania a časť je na základe izraelsko-jordánskej mierovej zmluvy odvádzaná do Jordánska.[4] Na západnom brehu jazera sa nachádza mesto Tverja (historický Tiberias), ktoré je podľa židovskej tradície jedným zo štyroch svätých miest judaizmu.[5]

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Tiberiadske jazero má niekoľko rôznych názov. Prívlastok „Galilejské“ získalo podľa oblasti Galilea, v ktorej sa nachádza a jeho frekventované použitie má tiež pôvod vo Vulgáte, kde sa nazýva Galilejské more (grécky: θαλάσσης τῆς Γαλιλαίας, latinsky: Mare Galilaeae). V Izraeli je však najčastejšie označenie Kineret[6] (či Kineretské jazero) a je pravdepodobné, že tento názov má svoj pôvod, s ohľadom na tvar jazera, buď v hebrejskom slove kinor (כנור; čo znamená „harfa,“ „lýra“ či „citera“), alebo v názve opevneného mesta Kineret,[7] ktoré bolo postavené na západnom brehu jazera a po ktorom nezastalo ani stopy.[8] Je však tiež možné, že bolo slovo kineret do hebrejčiny prevzaté z kanaánštiny.[9]Tanachu je toto jazero označované ako Kineretské more.[10]

Citera (hebrejsky: כנור, kinor) podľa ktorej je možno pomenované Kineretské (Galilejské) jazero
Hranica nech sa tiahne dolu od Šefámu k Rible, východne od Ajinu, potom dolu, takže sa bude dotýkať brehu Genezaretského jazera na východe
Numeri 34:11[11]

Kresťanské náboženské texty ho naopak označujú podľa malej úrodnej pláne (Genezaret) ležiacej západne od jazera, ako Genezaretské jazero či Genezaretské more.[12] Názov „Genezaretské“ však mohol vzniknúť aj pogréčtením slova kineret.[8]

Jedného dňa stál Ježiš na brehu Genezaretského jazera, obklopený obrovským zástupom ľudí, ktorí sa okolo neho tlačili, lebo chceli počuť Božie slovo.
Lukáš 5:1[13]

Arabský názov jazera Buchajret Tabarija‎ (arabsky: بحيرة طبريا) v preklade znamená Tiberiadské jazero.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Tilapie

Pre svoju krytú polohu, nízku nadmorskú výšku a vplyv jazera tu sú mierne zimy s priemernými januárovými teplotami okolo 14° C, čo je výrazne viac ako priemerná teplota v rámci celého Izraela (4° C). Vďaka absencii mrazových dní je tunajšie prostredie vhodné na pestovanie teplomilných plodín, ako sú banány, datle, citrusy a zelenina. Letá sú tu teplé, s priemernou teplotou okolo 28° C, čo zodpovedá celoštátnemu priemeru. Ročný úhrn zrážok je 380 mm.[14]

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Teplé vody Tiberiadskeho jazera prospievajú rozličným druhom fauny a flóry, ktorých výskyt podporuje komerčný rybolov už viac ako dvetisíc rokov. Miestna flóra zahrnuje rad trstiny pozdĺž pobrežia, rovnako ako fytoplanktón. Fauna zahrnuje zooplanktón a bentos, ako aj pestrú škálu druhov rýb, z ktorých najznámejšia je tilapia (Sarotherodon galilaeus galilaeus). Z rýb sa ďalej loví sardinka rodu Acanthobrama, parmica a tolstolobik.[15] Celkový ročný objem ulovených rýb bol v roku 2007 dohromady 1100 ton.[15]

Medzi hlavné druhy stromov patria duby (Quercus), pistácie (Pistacia), slivky (Prunus) a vŕby (Salix). Z krovín ďalej oleandre (Nerium), myrta (Myrtus).[16]

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma jazera
Panoráma jazera

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Kineretské jazero [online]. Ministerstvo životného prostredia Štátu Izrael, [cit. 2008-11-23]. Dostupné online. (anglicky)
  2. SENGUPTA, Kim. A biblical tragedy in Galilee [online]. The Independent, [cit. 2008-12-22]. Dostupné online. (anglicky)
  3. Biblia. [s.l.] : [s.n.]. Verš 25. Kapitola 4.
  4. MURAKAMI, Masahiro. Managing Water for Peace in the Middle East: Alternative Strategies. Tokyo : [s.n.], 1995. Dostupné online. ISBN 92-808-0858-3. Kapitola Jordán. (anglicky)
  5. JACOBS, Joseph; EISENSTEIN. Palestine, Holiness Of [online]. Jewish Encyclopedia, [cit. 2009-05-07]. Dostupné online. (anglicky)
  6. PAULÍK, Ivo. Izrael. Praha : Freytag & Berndt, 2006. ISBN 978-80-7316-202-3. S. 93.
  7. Biblia. [s.l.] : [s.n.]. Verš 35. Kapitola 19.
  8. a b Gennesaret [online]. Easton's Bible Dictionary, [cit. 2008-12-06]. Dostupné online. (anglicky)
  9. Chinnereth [online]. Easton's Bible Dictionary, [cit. 2008-12-06]. Dostupné online. (anglicky)
  10. Biblia. [s.l.] : [s.n.]. Verš 27. Kapitola 13.
  11. Biblia. [s.l.] : [s.n.]. Verš 11. Kapitola 34.
  12. Land of Genezareth [online]. Catholic encyclopedia, [cit. 2008-12-06]. Dostupné online. (anglicky)
  13. Biblia. [s.l.] : [s.n.]. Verš 1. Kapitola 5.
  14. Sea of Galilee [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2009-05-08]. Dostupné online. (anglicky)
  15. a b Mise WATEC 2007 [PDF]. Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, [cit. 2008-12-06]. Dostupné online.
  16. Lake Kinneret (Sea of Galilee) [online]. International Lake Enviroment Committee, [cit. 2009-05-07]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Galilejské jezero na českej Wikipédii.