Tibor Gašpar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tibor Gašpar
Tibor Gašpar (2012)
Tibor Gašpar (2012)
Bývalý prezident Policajného zboru
V úrade
15. máj 2012 – 31. máj 2018
Predchodca Jaroslav Spišiak Milan Lučanský Nástupca
Biografické údaje
Narodenie23. apríl 1962 (59 rokov)
Kežmarok, Česko-Slovensko
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Akadémia Policajného zboru

Gen. PaedDr. Tibor Gašpar (* 23. apríl 1962, Kežmarok) je bývalý prezident Policajného zboru.[1]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Tibor Gašpar absolvoval v roku 1981 Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Michalovciach, odbor technická obsluha prostriedkov výpočtovej techniky. V rokoch 1982 – 1987 študoval učiteľský smer na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Po absolvovaní pracoval ako učiteľ na základnej škole v Nitre. V rokoch 1990 až 1993 pracoval ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.

Policajný zbor[upraviť | upraviť zdroj]

Do služobného pomeru policajta bol prijatý 1. decembra 1993. V tom istom roku začal na Akadémii Policajného zboru v Bratislave špecializačné policajné vzdelanie. V rokoch 1993 až 1996 pôsobil ako vyšetrovateľ v Nitre, v rokoch 1996 – 1999 bol zástupcom riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Nitre. Následne pôsobil na Krajskom riaditeľstve PZ v Nitre, postupne prešiel až do funkcie I. zástupcu riaditeľa Krajského riaditeľstva v Nitre a súčasne riaditeľa Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v Nitre, v rokoch 2003 – 2005.

Počas Dzurindovej druhej vlády bol v roku 2005 vymenovaný za riaditeľa Úradu boja proti korupcii. V tomto poste ostal aj počas nasledovnej vlády Roberta Fica. Do hodnosti generála bol 2. septembra 2008 menovaný prezidentom Ivanom Gašparovičom.[2] V rokoch 2010 až 2011 bol opäť v službe Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v Nitre.[1]

Policajný prezident[upraviť | upraviť zdroj]

Tibor Gašpar bol 15. mája 2012 vymenovaný za prezidenta Policajného zboru ministrom vnútra Robertom Kaliňákom.[3] Vo funkcii nahradil Jaroslava Spišiaka.

V septembri 2013 sa stalo kontroverzným Gašparovo menovanie nového riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry. Novovymenovaný Daniel Goga mal byť spoluzodpovedný za nevydarenú policajnú akciu v Leviciach, pri ktorej v auguste 2008 zomreli dvaja ľudia, civilista Ivan Rigo a policajt Róbert Vida.[4] Po akcii Goga odstúpil z funkcie zástupcu krajského riaditeľa Policajného zboru v Nitre, odstúpil tiež krajský riaditeľ Ján Štark a riaditeľ krajskej kriminálky Mário Machovec.[4] Po vyšetrení incidentu vtedajší policajný prezident Ján Packa povedal: „Akciu v Leviciach sme dôkladne vyšetrili a vyšlo nám, že osoby prítomné priamo na akcii niesli 70 percentný podiel viny a ich nadriadení 30 percentný podiel.“[4] Iné kontroverzné opatrenie bolo, že vyšetrovanie ohovárania ministra Jána Počiatka novinárom Martinom Daňom nebude vykonávať vyšetrovateľ okresného policajného zboru, ale priamo vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry.[5][6]

Ako policajný prezident tiež podpísal vyhlásenie NEF Hospodárskeho klubu o migrácii. Vo vyhlásení sa hovorí: „Dnes sme dokonca svedkami ako sa Európania stávajú nevoľníkmi vo vlastnej krajine aj vďaka uplatňovaniu „ľudskoprávnemu imperializmu“ zo strany protinárodne orientovaných štruktúr.“[7] Autori vyhlásenia plánujú politickú činnosť, ako predstaviteľ polície by mal Gašpar byť apolitický. Vyjadrenie od neho žiadali predseda MOST – HÍD Béla Bugár a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. 23. januára 2017 sa Gašpar stretol s prezidentom Andrejom Kiskom, ktorý od neho tiež požadoval vysvetlenie.[8] Ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (SMER-SD) Gašparov podpis neprekážal.[9] Gašpar sa k vyhláseniu odmietol vyjadriť.[8]

Ako prezident Policajného zboru získaval v roku 2017 priemerne 4435 eur.[10]

Koniec vo funkcii policajného prezidenta[upraviť | upraviť zdroj]

Tibor Gašpar je švagrom majiteľa nitrianskej bezpečnostnej firmy Bonul Miroslava Bödöra.[11] Ján Kuciak v článku z apríla 2017 upozornil na firmy personálne prepojené na Bödörovho syna Norberta, ktoré získali dotácie a štátne zákazky za niekoľko miliónov eur.[12] Aj preto po vražde Kuciaka žiadali v marci 2018 účastníci protestov Za slušné Slovensko odchod Gašpara z vedenia polície. Okrem pochybení na začiatku vyšetrovania vraždy ich znepokojoval aj fakt, že na mieste činu sa nachádzal šéf Národnej kriminálnej agentúry NAKA Róbert Krajmer, o ktorom Kuciak priamo písal.[13]

Po tlaku verejnosti sa od vtedajšieho ministra vnútra Tomáša Druckera očakávalo, že vyvodí dôsledky aj v Policajnom zbore a prispeje k odstúpeniu Tibora Gašpara. Drucker sa v apríli 2018 zotavoval v nemocnici a odďaľoval rozhodnutie vo veci policajného prezidenta. Nakoniec sám odstúpil a Tibor Gašpar sa s predsedom vlády Petrom Pellegrinim dohodol, že do 31. mája 2018 rezignuje z postu policajného prezidenta.[14] Na margo svojej vlastnej rezignácie sa Gašpar vyjadril nasledovne: „Jasné, že som počítal s tým, že k tomuto kroku dôjde, nie som naivný, mám dosť rokov“[15] (23. apríla 2018 oslávil svoje 56 narodeniny). Vo svojej funkcii bol teda 2207 dní, čím sa stal najdlhšie slúžiacim prezidentom zboru.[16] Nová ministerka vnútra Denisa Saková potom oznámila, že nástupcom Gašpara bude šéf policajnej inšpekcie Milan Lučanský, ktorý bol menovaný dočasným prezidentom PZ 1. júna 2018.

Po odchode z funkcii policajného prezidenta[upraviť | upraviť zdroj]

Tibor Gašpar od 1. augusta 2018 do 31. januára 2019 pôsobil ako poradca (odborník ústavného činiteľa v oblasti legislatívy a v oblasti sociálne vylúčených komunít) ministerky vnútra Denisy Sakovej.[16][13] Z funkcii bol odvolaný potom ako médiá zverejnili údajné lustrovanie zavraždeného novinára Jána Kuciaka.

Obvinenie z trestnej činnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 5. novembra 2020 bol v skorých ranných hodinách v Janíkovciach zadržaný Národnou kriminálnou agentúrou v rámci akcie „Očistec“. Vyšetrovateľom NAKA bolo vznesené obvinenie pre viaceré trestné činy, okrem iného pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, korupčné trestné činy a trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Deň pred zadržaním, 4. novembra, bol na špeciálnej prokuratúre podať trestné oznámenie na Bernarda Slobodníka a ďalšie osoby v súvislosti s pripravovanou kriminalizáciou jeho osoby.[17]

Prokurátor podal návrh na väzobné stíhanie Gašpara na všetky tri väzobného stíhania – útekovú, kolúznu aj preventívnu väzbu. 7. novembra sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu rozhodol o väzobnom stíhaní, aby nemohol ovplyvňovať svedkov. Podľa obvinenia chodil aj s ďalšími policajnými funkcionármi na tajné stretnutia s Norbertom Bödörom, kde im odovzdával úplatky a dával pokyny.[18] Svoju vinu poprel a voči rozhodnutiu o vzatí do väzby podal sťažnosť. Zároveň tvrdí, že ide o kriminalizáciu jeho osoby na základe politickej a mediálnej objednávky.[19] 23. novembra Najvyšší súd zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu a naďalej ostáva stíhaný vo väzbe.[20]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Prezident Policajného zboru Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, [cit. 2013-10-05]. Dostupné online.
  2. Vymenovanie a povýšenie generálov [online]. Bratislava: Kancelária Prezidenta SR, [cit. 2013-10-05]. Dostupné online.
  3. TÓDOVÁ, Monika. Políciu už vedie nový prezident Gašpar. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-05-15T20:37+02:00. Dostupné online [cit. 2013-10-05]. ISSN 1335-4418.
  4. a b c RUTTKAYOVÁ, Martina. Podpísal fiasko akciu. Dnes šéfuje elitným policajtom. Hospodárske noviny (Bratislava: ECOPRESS), 2013-09-12. Dostupné online [cit. 2013-10-05]. ISSN 1336-1996.
  5. https://www.youtube.com/watch?v=odSKmSHZ46M
  6. https://www.youtube.com/watch?v=CYye4I6gpj0
  7. Vyhlásenie NEF Hospodársky klub o migrácii. TERAZ.sk, 1970-01-01. Dostupné online [cit. 2018-03-18].
  8. a b TÓDOVÁ, Monika. Kiska prijal Gašpara a žiada od neho vysvetliť konšpiračné vyhlásenie [online]. N Press, 2017-01-23, [cit. 2017-01-23]. Dostupné online.
  9. TÓDOVÁ, Monika. Kaliňákovi Gašparove konšpirácie neprekážajú, Most-Híd čaká na vysvetlenie [online]. N Press, 2017-01-20, [cit. 2017-01-23]. Dostupné online.
  10. KOVÁČ, Peter. Aké odstupné dostal Gašpar, ministerstvo tají. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-06-07. ISSN 1339-844X.
  11. RUSNÁKOVÁ, Lucia. Aký je jeho vzťah s Bödörom?. HN. Dostupné online [cit. 2018-08-17].
  12. KUCIAK, Ján. Firmy okolo oligarchu Bödöra súťažili sami so sebou. U Žigu a Jahnátka. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-08-17].
  13. a b Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar sa stal novým poradcom ministerky vnútra. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-08-17].
  14. TÓDOVÁ, Monika. Pellegrini vyzval Gašpara na odchod, skončí do konca mája. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-04-17. Dostupné online [cit. 2018-04-17]. ISSN 1339-844X.
  15. Denník N. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-04-17. Dostupné online [cit. 2018-04-17]. ISSN 1339-844X.
  16. a b TÓDOVÁ, Monika. Novým poradcom Denisy Sakovej je bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-08-17].
  17. TÓDOVÁ, Monika. Po Kováčikovi si prišli aj po Gašpara, Hraška, Krajmera a Slobodníka. Obvinili ich, že boli zločinecká skupina [online]. Denník N, 2020-11-05, [cit. 2020-11-09]. Dostupné online.
  18. Prokurátor podal po akcii Očistec návrh na väzobné stíhanie Tibora Gašpara a ďalších siedmich osôb [online]. Denník N, 2020-11-07, [cit. 2020-11-09]. Dostupné online.
  19. TÓDOVÁ, Monika. Svedok: Na stretnutia s Bödörom chodil aj Kaliňák. Gašpar a spol. idú do väzby [online]. Denník N, 2020-11-08, [cit. 2020-11-09]. Dostupné online.
  20. TÓDOVÁ, Monika. Tibor Gašpar zostáva vo väzbe [online]. Denník N, 2020-11-23, [cit. 2020-11-23]. Dostupné online.