Ting Ling
| Ting Ling 丁玲 | |
| čínska spisovateľka | |
 | |
| Iné mená | Ťiang Ping-č’ |
|---|---|
| Narodenie | 12. október 1904 Lin-li, Chu-nan |
| Úmrtie | 4. marec 1986 (81 rokov) Peking |
| Známy vďaka | Denník slečny Suo-fej |
| Profesia | spisovateľka a politička |
| Odkazy | |
| Commons |  Ting Ling |
Ting Ling (čín. 丁玲, pchin-jin: Dīng Líng), rodným menom Ťiang Ping-č’ (čín. 蔣冰之, pchin-jin: Jiǎng Bīngzhī) bola jednou z najslávnejších čínskych spisovateliek 20. storočia. Spočiatku písala poviedky o mladých čínskych ženách, ktoré sa vymykali tradičnému štýlu života. Po roku 1930 sa stala významnou predstaviteľkou ľavicovo orientovanej literatúry.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Chodila do školy, založenú jej matkou po smrti manžela. Jej nezávislosť a netradičný pohľad na svet veľmi ovplyvnil aj dcéru Ping-č’, ktorá nakoniec v roku 1922 odišla za literárnym životom a štúdiom do Šanghaja, Nankingu a Pekingu. V tejto dobe sa bližšie zaujímala o anarchizmus.
V Pekingu sa neskôr zamilovala do ľavicového básnika Chu Jie-pchina. Spoločne sa presťahovali do Západných hôr, ktoré sa nachádzajú kúsok od mesta.[1]
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Spočiatku písala čiastočne autobiografické príbehy o mladej hrdinke, ktorá bola odvážna, nezávislá a vášnivá ohľadom všetkého, čo robí, zároveň však hľadala zmysel života. Príbehy boli veľmi obľúbené, avšak kariéra jej manžela stagnovala. Preto sa v roku 1928 odsťahovali do Šanghaja, aby začali vydávať časopis, ktorý mal byť primárne využitý na publikovanie diela Chu Jie-pchin. Tento zámer však skrachoval, preto Chu obrátil svoju pozornosť k politike. Ting Ling sa stále venovala svojmu písaniu, vydala tri zbierky poviedok a jednu novelu. Jej manžel sa medzitým stal členom Komunistickej strany Číny . Neskôr bol roku 1931 úradmi kuomintangského režimu zatknutý a popravený. V tejto dobe sa námety diel Ting Ling posunuli viac k problémom robotníkov a pracujúcej triedy. Stala sa hlavnou predstaviteľkou ľavicovo orientovaných spisovateľov a v roku 1932 vstúpila do komunistickej strany.[1]
Jej prechod k ľavicovo orientovanej literatúre a námetom nakoniec viedol k plodnému obdobiu. Jej dielo Šuej (1931; Záplavy) bolo označené za ukážkový príklad socialistického realizmu v Číne. Avšak rovnako ako jej manžel bola aj ona (roku 1933) zatknutá kuomintangskými úradmi. Vo väzení zostala do roku 1936, kedy prezlečená za vojaka utiekla.
Nutné je však povedať, že aj keď inklinovala ku komunistickej ideológii, nebola k nej nekritická. Niektoré jej poviedky boli cenzurované, pretože sa vyjadrovala až veľmi kriticky. (Caj i-jüan čung – V nemocnici; Jie – Noc).[2]
Jej román Tchaj-jang čao caj Sang-kan-che šang (1948, Slnko nad riekou Sang-kan) získal veľkú obľubu, roku 1951 zaň dostala Stalinovu cenu 2. stupňa. Aj napriek tomuto úspechu bola často obviňovaná z prehnanej kritiky režimu, predovšetkým v oblasti ženských práv. Nakoniec bola v roku 1957 zo strany vylúčená. Počas Čínskej kultúrnej revolúcie bola zatknutá a na 5 rokov uväznená. Štyri roky po prepustení, roku 1979, jej bolo dovolené sa do strany vrátiť.
Jej posledné práce boli zbierky esejí, poviedok, ale aj romány. Do češtiny boli preložené jej knihy Deník slečny Suo-fej a jiné prózy[3] a Na řece Sang-kan.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Ding Ling [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2023-01-06]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Today in women’s history: Ding Ling, forgotten Chinese author, remembered [online]. peoplesworld.org, 2015-03-04, [cit. 2023-01-06]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ TING, Ling. Deník slečny Suo-fej a jiné prózy. Praha : SNKL - Státní nakladatelství krásné literatury, 1955. 225 s.
- ↑ TING, Ling. Na řece Sang-kan. Preklad Augustin Palát. Praha : Melantrich, 1951. 360 s.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ting Ling
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ting Ling na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).