Tisovec (okres Rimavská Sobota)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°40′50″S 19°56′44″V / 48,680556°S 19,945556°V / 48.680556; 19.945556
Tisovec
mesto
Tisovec, evangelický kostel 02.jpg
Evanjelický kostol v Tisovci
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Malohont
Rieka Rimava
Nadmorská výška 411 m n. m.
Súradnice 48°40′50″S 19°56′44″V / 48,680556°S 19,945556°V / 48.680556; 19.945556
Rozloha 123,43 km² (12 343 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 168 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 33,77 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1334
Primátor Irena Milecová[3] (nezávislá)
PSČ 980 61
ŠÚJ 515680
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Tisovec
Nám. Dr. V. Clementisa 1
980 61 Tisovec
E-mailová adresa info@tisovec.com
Telefón 047/5603 801
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Tisovec
Webová stránka: www.tisovec.com
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Tisovec (lat. Taxovia, nem. Theißholz) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v severnej časti okresu, na rieke Rimava v regióne Malohont. Severne od mesta leží Muránska planina, východne i západne Stolické vrchy.

Od juhu z Rimavskej Soboty na severozápad do Brezna vedie cesta I/72, severovýchodným smerom na Červenú Skalu a Poprad vedie cesta II/531. Cez Tisovec prechádza regionálna železničná trať Brezno – Jesenské.

Rimavská Sobota je vzdialená 36 km južne, Brezno 29 km severozápadne, Jelšava 31 km východne a krajské mesto je vzdialené 70 km na západ.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Tisovec[upraviť | upraviť zdroj]

Nám. Dr. V. Clementisa, Jozeffyho, Podhradová, Partizánska, Sládkovičova, Malinovského, Jesenského, Hviezdoslavova, Muránska, P. Šífrika, Šťavica, Bakulínyho, Daxnerova, Ľ. Štúra, Štefánikova, Francisciho

MČ Rimavská Píla[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná, Dlhá, Družstevná, Vansovej, Partizánska, Železničná, Cigánska osada

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rybník
  • Vachtové jazierko, ktoré je od roku 1997 vyhlásené za chránený areál s výmerou 6 753 m2 a s evidenčným číslom 1030. CHránený areál je vyhlásený z dôvodu zabezpečenia ochrany mokraďného spoločenstva s výskytom chránenej a ohrozenej vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata).

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestský erb – vznikol v roku 1978; autorom je Mgr. Klement Kéry.
  • Pečať mesta
  • Vlajka mesta

História[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarším svedectvom o sídlení lokality sú archeologické nálezy na vrchu Hradová z obdobia mladšej doby bronzovej, približne z rokov 1000 – 400 pred Kr. Prvá známa písomná zmienka o osade „Tyzolc“ je z listiny kráľa Karola I. z roku 1334, jeho vznik sa datuje do 13. storočia. V nasledujúcom storočí sa ešte uvádza ako dedina, mestečkom sa tak Tisovec stal koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia. Majiteľmi panstva boli Sečéniovci, po vymretí mužských potomkov sa následne rozdelilo medzi Lošonciocov a Orságovcov z Gutu. Rozvoju mestečka napomáhala ťažba železnej rudy v jeho okolí. Koncom 16. storočia sa majiteľmi tunajších majetkov stali rodiny Kubíniovcov, Forgáčovcov a Náriovcov. Ohrozenie mesta spôsobovali jednotky Osmanov, ktorí mali sídlo pašu v neďalekom maďarskom Jágri. Počas bojov vyhorel kostol, fara a iné budovy v meste a istý čas sa tu nekonali trhy ani jarmoky. Mýtne právo bolo mestu udelené v roku 1675, o tri roky neskôr mu bolo cisárom Leopoldom potvrdené aj právo konať trhy. Ani to však nezabránilo úpadku mesta v nepokojnom období povstaní, epidémií a rekatolizácie. Upokojenie a postupné zotavenie hospodárstva priniesol až Satmársky mier a ukončenie protihabsburských stavovských povstaní v roku 1711. V roku 1765 v meste vznikol mlyn na výrobu papiera, v roku 1800 bola založená papiereň. V 18. storočí v Tisovci pôsobili cechy krajčírov, kováčov, kolárov, sudárov, garbiarov a čižmárov. Významnou bola výstavba vysokej pece v roku 1783, ktorá sa za polstoročie stala najväčším producentom surového železa v Uhorsku. Obnovené boli aj trhové výsady.

V období národného obrodenia bol Tisovec centrom miestnych spolkov, knižnice, nedeľnej školy a pôsobili tu významní národovci ako August Horislav Skultéty, Samuel Hojč, Daniel Lichard, Jonatan Dobroslav Čipka a iní. Istý čas tu v roku 1847 žil Štefan Marko Daxner, ktorý sformuloval Memorandum národa slovenského. Významnú úlohu v budovaní slovenského národného povedomia zohrala spisovateľka Terézia Vansová, ktorá v meste založila spolok Živena. Kultúrno-spoločenský život sa tu udržal na vysokej úrovni aj počas maďarizácie v druhej polovici 19. storočia, kedy v meste pôsobilo ochotnícke divadlo, spevokol i hasičský spolok. Tisovská sporiteľňa bola zriadená v roku 1896, začiatkom 20. storočia tu pôsobili okrem železiarní aj vápenka, kameňolom, elektráreň, píla a bryndziareň.

Počas druhej svetovej vojny obyvatelia podporovali partizánov v okolitých horách, v budove dnešného evanjelického gymnázia bola zriadená poľná nemocnica. V povojnovom období bol členom československej vlády tisovský rodák Vladimír Clementis.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Evanjelický kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Tisovský evanjelický kostol bol postavený na mieste starého gotického kostola, ktorý svojimi rozmermi už nestačil miestnemu zboru. V roku 1825 pristúpili k zbúraniu starého chrámu a ku stavbe nového. Výstavba trvala kvôli epidémii cholery a požiaru mesta až sedem rokov a v roku 1832 bol nový chrám, v dobovom klasicistickom štýla, vysvätený.[5] Chrám patrí medzi najväčšie evanjelické kostoly na Slovensku, údajne pojme až 500 veriacich.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • futbalový klub Mšk TISOVEC
  • cyklistika: Bikepark Rejkovo

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Tisovci sa nachádzajú:

  • Základná škola Dr. Vladimíra Clementisa
  • Základná umelecká škola
  • Stredná odborná škola
  • Evanjelické gymnázium
  • Materská škola Tisovec
  • Materská škola Rimavská Píla

Evanjelické gymnázium[upraviť | upraviť zdroj]

V priestoroch dnešného Evanjelického gymnázia bola počas druhej svetovej vojny poľná nemocnica. 5- ročné gymnázium bolo vytvorené na základe iniciatívy občanov Tisovca, a hneď po vzniku si získalo dobrú povesť. Prvý ročník je zameraný na výučbu anglického jazyka, pričom počas štúdia majú študenti možnosť komunikovať v angličtine s takzvanými native-speakermi, teda zahraničnými profesormi s angličtinou ako materinským jazykom. Škola má taktiež dobré styky s evanjelickými cirkvami v Spojených štátoch, takže vybraní študenti majú možnosť dostať sa do Ameriky na študijný pobyt.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. TISOEC, Mesto. História [online]. tisovec.com, [cit. 2018-02-01]. Dostupné online.
  5. Tisovec [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]