Tisovec (okres Rimavská Sobota)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°40′50″S 19°56′44″V / 48,680556°S 19,945556°V / 48.680556; 19.945556
Tisovec
mesto
Tisovec, evangelický kostel 02.jpg
Evanjelický kostol
Coat of arms of Tisovec.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Malohont
Vodný tok Rimava
Nadmorská výška 411 m n. m.
Súradnice 48°40′50″S 19°56′44″V / 48,680556°S 19,945556°V / 48.680556; 19.945556
Rozloha 123,43 km² (12 343 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 056 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 32,86 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1334
Primátor Irena Milecová[3] (nezávislá)
PSČ 980 61
ŠÚJ 515680
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Tisovec
Nám. Dr. V. Clementisa 1
980 61 Tisovec
E-mailová adresa info@tisovec.com
Telefón 047/5603 801
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Tisovec
Webová stránka: tisovec.com
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Tisovec (lat. Taxovia, nem. Theißholz) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v severnej časti okresu, na rieke Rimava v regióne Malohont. Severne od mesta leží Muránska planina, východne i západne Stolické vrchy.

Od juhu z Rimavskej Soboty na severozápad do Brezna vedie cesta I/72, severovýchodným smerom na Červenú Skalu a Poprad vedie cesta II/531. Cez Tisovec prechádza regionálna železničná trať Brezno – Jesenské.

Rimavská Sobota je vzdialená 33 km južne, Brezno 26 km severozápadne, Jelšava 23 km východne a krajské mesto je vzdialené 59 km na západ.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Tisovec[upraviť | upraviť zdroj]

Nám. Dr. V. Clementisa, Jozeffyho, Podhradová, Partizánska, Sládkovičova, Malinovského, Jesenského, Hviezdoslavova, Muránska, P. Šífrika, Šťavica, Bakulínyho, Daxnerova, Ľ. Štúra, Štefánikova, Francisciho

MČ Rimavská Píla[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná, Dlhá, Družstevná, Vansovej, Partizánska, Železničná, Cigánska osada

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rybník
  • Vachtové jazierko, ktoré je od roku 1997 vyhlásené za chránený areál s výmerou 6 753 m2 a s evidenčným číslom 1030. CHránený areál je vyhlásený z dôvodu zabezpečenia ochrany mokraďného spoločenstva s výskytom chránenej a ohrozenej vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata).

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestský erb – vznikol v roku 1978; autorom je Mgr. Klement Kéry.
  • Pečať mesta
  • Vlajka mesta

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarším svedectvom o sídlení lokality sú archeologické nálezy na vrchu Hradová z obdobia mladšej doby bronzovej, približne z rokov 1000 – 400 pred Kr. Prvá známa písomná zmienka o osade „Tyzolc“ je z listiny kráľa Karola I. z roku 1334, jeho vznik sa datuje do 13. storočia. V nasledujúcom storočí sa ešte uvádza ako dedina, mestečkom sa tak Tisovec stal koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia. Majiteľmi panstva boli Sečéniovci, po vymretí mužských potomkov sa následne rozdelilo medzi Lošonciocov a Orságovcov z Gutu. Rozvoju mestečka napomáhala ťažba železnej rudy v jeho okolí. Koncom 16. storočia sa majiteľmi tunajších majetkov stali rodiny Kubíniovcov, Forgáčovcov a Náriovcov. Ohrozenie mesta spôsobovali jednotky Osmanov, ktorí mali sídlo pašu v neďalekom maďarskom Jágri. Počas bojov vyhorel kostol, fara a iné budovy v meste a istý čas sa tu nekonali trhy ani jarmoky. Mýtne právo bolo mestu udelené v roku 1675, o tri roky neskôr mu bolo cisárom Leopoldom potvrdené aj právo konať trhy. Ani to však nezabránilo úpadku mesta v nepokojnom období povstaní, epidémií a rekatolizácie. Upokojenie a postupné zotavenie hospodárstva priniesol až Satmársky mier a ukončenie protihabsburských stavovských povstaní v roku 1711. V roku 1765 v meste vznikol mlyn na výrobu papiera, v roku 1800 bola založená papiereň. V 18. storočí v Tisovci pôsobili cechy krajčírov, kováčov, kolárov, sudárov, garbiarov a čižmárov. Významnou bola výstavba vysokej pece v roku 1783, ktorá sa za polstoročie stala najväčším producentom surového železa v Uhorsku. Obnovené boli aj trhové výsady.

V období národného obrodenia bol Tisovec centrom miestnych spolkov, knižnice, nedeľnej školy a pôsobili tu významní národovci ako August Horislav Škultéty, Samuel Hojč, Daniel Gabriel Lichard, Jonatan Dobroslav Čipka a iní. Istý čas tu v roku 1847 žil Štefan Marko Daxner, ktorý sformuloval Memorandum národa slovenského. Významnú úlohu v budovaní slovenského národného povedomia zohrala spisovateľka Terézia Vansová, ktorá v meste založila spolok Živena. Kultúrno-spoločenský život sa tu udržal na vysokej úrovni aj počas maďarizácie v druhej polovici 19. storočia, kedy v meste pôsobilo ochotnícke divadlo, spevokol i hasičský spolok. Tisovská sporiteľňa bola zriadená v roku 1896, začiatkom 20. storočia tu pôsobili okrem železiarní aj vápenka, kameňolom, elektráreň, píla a bryndziareň.

Počas druhej svetovej vojny obyvatelia podporovali partizánov v okolitých horách, v budove dnešného evanjelického gymnázia bola zriadená poľná nemocnica. V povojnovom období bol členom československej vlády tisovský rodák Vladimír Clementis.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Sakrálne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1825-1832. Stojí na mieste starého gotického kostola, ktorý svojimi rozmermi už nestačil miestnemu zboru.[5] Výstavba trvala kvôli epidémii cholery a požiaru mesta až sedem rokov. Chrám patrí medzi najväčšie evanjelické kostoly na Slovensku, údajne pojme až 500 veriacich. V interiéri sa nachádza klasicistické zariadenie zložené z trojramennej empory, oltára a kazateľnice z roku 1831 od Š. Ferenczyho. Autorom oltárneho obrazu Ježiš ako Svetlo sveta je levočský maliar Jozef Czauczik.[6] Organ je neoklsicistický z roku 1905. Fasády kostola sú členené vysokým pilastrovým rádom a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Priečeliu dominuje jednoosový portikus lemovaný dvoma pármi iónskych stĺpov ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je motív Božieho oka. Priečelie je ukončené štítom s párom dekoratívnych váz. Veža lemovaná pilastrami je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helicou s laternou.
  • Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1845. Obnovou prešiel v rokoch 1902 a 1942.[7] Fasády kostola sú členené termálnymi oknami so šambránami. Priečeliu dominuje rizalit členený dvoma pármi pilastrov s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža s nápisom Venite ad patrem je členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou.
  • Evanjelický kostol v časti Rimavská Píla, jednoloďová modernistická stavba s prvkami kubizmu s predstavanou vežou, z rokov 1947-1950. Autorom stavby je architekt Anton Kučera z Prahy (pôvodne bol kostol pripisovaný M. M. Harmincovi. Stojí na mieste staršieho kostola z roku 1777. Intaktne dochovaný interiér nesie prvky doznievajúcej secesie. Nachádza sa tu dekoratívny víťazný oblúk, v ktorom je umiestnený kazateľnicový oltár z doby vzniku kostola. Fasády sú členené diamantovými oknami. Priečelie je členené lizénovými poliami s monumentálnym reliéfom kalicha v tympanóne štítu. Vstup je riešený ako trojosová arkáda. Veža je ukončená atypickou stupňovitou helmicou.[8]

Ostatné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Radnica, mestský dom, dvojpodlažná trojkrídlová klasicistická stavba z roku 1796.[9] V súčasnosti tu sídli mestský úrad. Priečeliu dominuje päťosový rizalit. Parter je členený kordónovou rímsou, okná majú polkruhové profilované frontóny. Poschodie je členené pilastrami a oknami s profilovanými šambránami a trojuholníkovými frontónmi.
  • Rodný dom Vladimíra Clementisa, jednopodlažná ľudová trojpriestorová zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika so šindľovou strechou, z druhej polovice 19. storočia.[10] Na priečelí je osadená pamätná tabuľa s bustou politika.
  • Pamätný dom Š. M. Daxnera, jednopodlažná eklektická stavba na pôdoryse obdĺžnika z polovice 19. storočia.[11] Fasády domu sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami s frontónmi. Korunná rímsa je dekorovaná vlysom. Na dome je osadená pammätná tabuľa národovca.[12]
  • Pamätná ev. fara v Rimavskej Píle, pôsobisko Terézie Vansovej, jednopodlažná stavba z druhej polovice 19. storočia. Úpravami prešla v roku 1950.[13]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Tisovci sa nachádzajú:

  • Základná škola Dr. Vladimíra Clementisa
  • Základná umelecká škola
  • Stredná odborná škola
  • Evanjelické gymnázium
  • Materská škola Tisovec
  • Materská škola Rimavská Píla

Evanjelické gymnázium[upraviť | upraviť zdroj]

V priestoroch dnešného Evanjelického gymnázia bola počas druhej svetovej vojny poľná nemocnica. 5- ročné gymnázium bolo vytvorené na základe iniciatívy občanov Tisovca, a hneď po vzniku si získalo dobrú povesť. Prvý ročník je zameraný na výučbu anglického jazyka, pričom počas štúdia majú študenti možnosť komunikovať v angličtine s takzvanými native-speakermi, teda zahraničnými profesormi s angličtinou ako materinským jazykom. Škola má taktiež dobré styky s evanjelickými cirkvami v Spojených štátoch, takže vybraní študenti majú možnosť dostať sa do Ameriky na študijný pobyt.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • futbalový klub Mšk TISOVEC
  • cyklistika: Bikepark Rejkovo

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Terézia Vansová (* 1857 – † 1942), spisovateľka, predstaviteľka prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka.

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. TISOEC, Mesto. História [online]. tisovec.com, [cit. 2018-02-01]. Dostupné online.
  5. Tisovec [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Chrám Tisovský III. - Niečo z histórie [online]. Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Tisovec. Dostupné online.
  7. Rímsko-katolícke kostoly v okrese Rimavská Sobota [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
  8. Moderná architektúra historického Gemera – evanjelické kostoly v Mníšanoch a v Rimavskej Píle [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Historické pamiatky [online]. Oficiálne stránky mesta Tisovec. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]