Tisovec (okres Rimavská Sobota)

Tisovec
mesto
Evanjelický kostol v Tisovci
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Rimavská Sobota
Región	Malohont
Rieka	Rimava
Nadmorská výška	411 m n. m.
Súradnice	48°40′50″S 19°56′44″V
Rozloha	123,43 km² (12 343 ha)
Obyvateľstvo	4 168 (31. 12. 2017)
Hustota	33,77 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1334
Primátor	Irena Milecová (nezávislá)
PSČ	980 61
ŠÚJ	515680
EČV	RS
Tel. predvoľba	+421-47
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Tisovec Nám. Dr. V. Clementisa 1 980 61 Tisovec
E-mailová adresa	info@tisovec.com
Telefón	047/5603 801
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Tisovec
Webová stránka: www.tisovec.com
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Tisovec (lat. Taxovia, nem. Theißholz) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji.

Polohopis

Mesto leží v severnej časti okresu, na rieke Rimava v regióne Malohont. Severne od mesta leží Muránska planina, východne i západne Stolické vrchy.

Od juhu z Rimavskej Soboty na severozápad do Brezna vedie cesta I/72, severovýchodným smerom na Červenú Skalu a Poprad vedie cesta II/531. Cez Tisovec prechádza regionálna železničná trať Brezno – Jesenské.

Rimavská Sobota je vzdialená 36 km južne, Brezno 29 km severozápadne, Jelšava 31 km východne a krajské mesto je vzdialené 70 km na západ.

Časti obce

• Rimavská Píla
• Slávča
• Rimava

Ulice

Tisovec

Nám. Dr. V. Clementisa, Jozeffyho, Podhradová, Partizánska, Sládkovičova, Malinovského, Jesenského, Hviezdoslavova, Muránska, P. Šífrika, Šťavica, Bakulínyho, Daxnerova, Ľ. Štúra, Štefánikova, Francisciho

MČ Rimavská Píla

Hlavná, Dlhá, Družstevná, Vansovej, Partizánska, Železničná, Cigánska osada

Vodné toky

• Rimava
• Furmanec
• Slávča
• Skalička
• Losinec
• Rejkovský potok

Vodné plochy

• Rybník
• Vachtové jazierko, ktoré je od roku 1997 vyhlásené za chránený areál s výmerou 6 753 m² a s evidenčným číslom 1030. CHránený areál je vyhlásený z dôvodu zabezpečenia ochrany mokraďného spoločenstva s výskytom chránenej a ohrozenej vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata).

Symboly mesta

• Mestský erb – vznikol v roku 1978; autorom je Mgr. Klement Kéry.
• Pečať mesta
• Vlajka mesta

História

Najstarším svedectvom o sídlení lokality sú archeologické nálezy na vrchu Hradová z obdobia mladšej doby bronzovej, približne z rokov 1000 – 400 pred Kr. Prvá známa písomná zmienka o osade „Tyzolc“ je z listiny kráľa Karola I. z roku 1334, jeho vznik sa datuje do 13. storočia. V nasledujúcom storočí sa ešte uvádza ako dedina, mestečkom sa tak Tisovec stal koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia. Majiteľmi panstva boli Sečéniovci, po vymretí mužských potomkov sa následne rozdelilo medzi Lošonciocov a Orságovcov z Gutu. Rozvoju mestečka napomáhala ťažba železnej rudy v jeho okolí. Koncom 16. storočia sa majiteľmi tunajších majetkov stali rodiny Kubíniovcov, Forgáčovcov a Náriovcov. Ohrozenie mesta spôsobovali jednotky Osmanov, ktorí mali sídlo pašu v neďalekom maďarskom Jágri. Počas bojov vyhorel kostol, fara a iné budovy v meste a istý čas sa tu nekonali trhy ani jarmoky. Mýtne právo bolo mestu udelené v roku 1675, o tri roky neskôr mu bolo cisárom Leopoldom potvrdené aj právo konať trhy. Ani to však nezabránilo úpadku mesta v nepokojnom období povstaní, epidémií a rekatolizácie. Upokojenie a postupné zotavenie hospodárstva priniesol až Satmársky mier a ukončenie protihabsburských stavovských povstaní v roku 1711. V roku 1765 v meste vznikol mlyn na výrobu papiera, v roku 1800 bola založená papiereň. V 18. storočí v Tisovci pôsobili cechy krajčírov, kováčov, kolárov, sudárov, garbiarov a čižmárov. Významnou bola výstavba vysokej pece v roku 1783, ktorá sa za polstoročie stala najväčším producentom surového železa v Uhorsku. Obnovené boli aj trhové výsady.

V období národného obrodenia bol Tisovec centrom miestnych spolkov, knižnice, nedeľnej školy a pôsobili tu významní národovci ako August Horislav Skultéty, Samuel Hojč, Daniel Lichard, Jonatan Dobroslav Čipka a iní. Istý čas tu v roku 1847 žil Štefan Marko Daxner, ktorý sformuloval Memorandum národa slovenského. Významnú úlohu v budovaní slovenského národného povedomia zohrala spisovateľka Terézia Vansová, ktorá v meste založila spolok Živena. Kultúrno-spoločenský život sa tu udržal na vysokej úrovni aj počas maďarizácie v druhej polovici 19. storočia, kedy v meste pôsobilo ochotnícke divadlo, spevokol i hasičský spolok. Tisovská sporiteľňa bola zriadená v roku 1896, začiatkom 20. storočia tu pôsobili okrem železiarní aj vápenka, kameňolom, elektráreň, píla a bryndziareň.

Počas druhej svetovej vojny obyvatelia podporovali partizánov v okolitých horách, v budove dnešného evanjelického gymnázia bola zriadená poľná nemocnica. V povojnovom období bol členom československej vlády tisovský rodák Vladimír Clementis.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Evanjelický kostol

Tisovský evanjelický kostol bol postavený na mieste starého gotického kostola, ktorý svojimi rozmermi už nestačil miestnemu zboru. V roku 1825 pristúpili k zbúraniu starého chrámu a ku stavbe nového. Výstavba trvala kvôli epidémii cholery a požiaru mesta až sedem rokov a v roku 1832 bol nový chrám, v dobovom klasicistickom štýla, vysvätený. Chrám patrí medzi najväčšie evanjelické kostoly na Slovensku, údajne pojme až 500 veriacich.

Šport

• futbalový klub Mšk TISOVEC
• cyklistika: Bikepark Rejkovo

Školstvo

V Tisovci sa nachádzajú:

• Základná škola Dr. Vladimíra Clementisa
• Základná umelecká škola
• Stredná odborná škola
• Evanjelické gymnázium
• Materská škola Tisovec
• Materská škola Rimavská Píla

Evanjelické gymnázium

V priestoroch dnešného Evanjelického gymnázia bola počas druhej svetovej vojny poľná nemocnica. 5- ročné gymnázium bolo vytvorené na základe iniciatívy občanov Tisovca, a hneď po vzniku si získalo dobrú povesť. Prvý ročník je zameraný na výučbu anglického jazyka, pričom počas štúdia majú študenti možnosť komunikovať v angličtine s takzvanými native-speakermi, teda zahraničnými profesormi s angličtinou ako materinským jazykom. Škola má taktiež dobré styky s evanjelickými cirkvami v Spojených štátoch, takže vybraní študenti majú možnosť dostať sa do Ameriky na študijný pobyt.

Osobnosti mesta

Rodáci

• Jonatán Dobroslav Čipka (* 14.8.1819 – † 14.2.1861) evanjelický kňaz - štúrovec, spisovateľ, zberateľ ľudových rozprávok zaznamenaných v zbierke Codex tisovský, mnohými prispel do Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí
• Štefan Marko Daxner (* 1822 – † 1891), politik, právnik, publicista a národný buditeľ
• Ján Gustáv Čipka (* 1881 – † 1918), statkár, veliteľ 12.roty 7. streleckého "Tatranského" pluku Čs. légií v Rusku
• Vladimír Clementis (* 1902 – † 1952) politik, právnik, spisovateľ, prekladateľ
• Július Nosko (* 1907 – † 1986), dôstojník, náčelník štábu povstaleckej armády, spoluorganizátor SNP
• Ladislav Záborský (* 1921 – † 2016), maliar
• Marián Lapšanský (* 1947), klavírny virtuóz
• Elena Vacvalová (* 1958), humoristka

Partnerské obce

• Ludgeřovice, Česko
• Nowy Zmigród, Poľsko
• Putnok, Maďarsko
• Shenadoah, Iowa, Spojené štáty

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Tisovci

Galéria

• 

  mestský úrad Tisovec

• 

  Clementisovo námestie v Tisovci

• 

  Clementisovo námestie v Tisovci

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tisovec (okres Rimavská Sobota)

Externé odkazy

• Stránka mesta