Tlač z hĺbky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Tlač z hĺbky alebo hĺbkotlač je tlačiarenská metóda používaná hlavne v grafike. Tlač je charakteristická tým, že tlačové prvky sú zahĺbené pod úrovňou netlačiacich miest. Po nanesení a zotretí prebytočnej farby je táto v tlačovej forme nesená v priehlbinách. Vyvýšené miesta sú teda netlačiace a na podklade sa javia ako biele. Odtlačok sa získa priamym prenosom na podklad za účinku tlaku. Jej opakom je tlač z výšky.

Mechanické postupy tlače z hĺbky sú len o málo mladšie než tlač z výšky. Podstata tlače z hĺbky spočíva v tom, že línie alebo body kresby sú vyhĺbené pod úroveň povrchu tlačovej formy, obvykle hladkej kovovej dosky. Do týchto priehlbín vniká hlbokotlačová farba, ktorá sa potom z ostatného povrchu formy stiera. Pri tlači je veľkým tlakom tlačového stroja papier pri tlači vtlačený do rýh, odkiaľ prijíma farbu. Hlbokotlačová forma býva najčastejšie vyrobená z medenej, alebo zinkovej dosky, menej často sú používané aj iné materiály ako oceľ, železo, mosadz, hliník dnes hlavne plast.

Techniky tlače z hĺbky sa delia na mechanické a chemické.

  • Mechanické techniky nazývané rytiny sú mediryt, oceľoryt, bodkovacia rytina, rytina s krejónovou manierou, suchá ihla a škriabaná rytina (mezzotinta).
  • Chemické techniky (lepty) sú čiarový lept (do pevného krytu), lept s bodkovacou manierou, lept s tužkovou manierou, čiarovaný lept so zrnom, lept do mäkkého krytu (vernis mou), zieglerografia, lept do krehkého krytu, zrnový lept (akvatinta), kriedový lept (na svetlocitlivom asfalte), vykrývaný lept (rezerváž), lavírovaný lept a heliogravúra.

Tlač voľných grafických listov sa vykonáva na ručnom meditlačovom lise. Pre tlač z hĺbky je charakteristické, že po zložení papiera ostáva farba na jeho povrchu v miernom reliéfe. Do povrchu papiera je vtlačená tiež fazeta, čiže opracované okraje formy.

Hĺbkotlačové rytiny sú súbor všetkých techník tlače z hĺbky, v ktorých je obraz vyhĺbený mechanickým spôsobom. Jednotlivé postupy sa môžu uplatniť samostatne alebo sa navzájom dopĺňať či kombinovať s leptacími technikami. Nazývajú sa tiež „suché techniky“.

Rozdelenie hĺbkotlačových rytín[upraviť | upraviť zdroj]

Hlbokotlačové lepty sú rozsiahla skupina hlbokotlačových techník lineárnej aj tónovej kresby, pri ktorých je obraz do hladkého povrchu kovovej dosky vyhĺbený pomocou leptadla. Tieto postupy sa môžu súhrnne nazývať tiež „mokré“. Techniky leptu sú pre svoju rozmanitosť označované za jedno z najvďačnejších a najpôsobivejších odvetví grafického umenia. Okrem samostatného uplatnenia sa jednotlivé postupy môžu aj kombinovať.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]