Tomáš Bakóc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tomáš Bakóc
kardinál Svätej rímskej cirkvi
ostrihomský arcibiskup
Tomáš Bakóc
Tomáš Bakóc - podpis
Funkcie a tituly
Arcibiskup ostrihomský
14971521
Predchodca Hipolit Estei Juraj Satmári Nástupca
Biografické údaje
Varianty menamaď. Bakócz Tamás
Narodenie1442
Ardud (dnešné Rumunsko)
Úmrtie15. jún 1521 (78 – 79 rokov)
Ostrihom, Uhorsko (dnešné Maďarsko)
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Odkazy
Tomáš Bakóc na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Tomáš Bakóc

Tomáš Bakóc (v staršej literatúre aj Tomáš Bakócz, maď. Bakócz Tamás; * 1442, Ardud (hist. Erdőd), Sedmohradsko, Uhorsko – † 15. jún 1521, Ostrihom, Uhorsko) bol uhorský rímskokatolícky biskup a kardinál, arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský, radca kráľov Mateja Korvína a Vladislava II. Jagelovského.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Bol synom obyčajného poddaného Františka Bakóca, ktorý bol pravdepodobne kolárom. Študoval na dominikánskej škole v sedmohradskom meste Satu Mare, od roku 1464 filozofiu na univerzite v Krakove. Neskôr študoval aj v talianskej Ferrare a právo v Padove.

Od roku 1474 bol biskupským kancelárom pri biskupovi Rangonim. Od roku 1483 bol už tajomníkom kráľa Mateja Korvína. V rokoch 1491 – 1505 bol kráľovským kancelárom. V rokoch 1486 – 1491 bol győrským biskupom, v rokoch 1491 – 1498 jágerským biskupom, koncom roku 1497 sa stal ostrihomským arcibiskupom. V roku 1500 bol pápežom Alexandrom VI. menovaný za kardinála a v roku 1507 za benátskeho patriarchu. V roku 1513 bol Levom X. menovaný patriarchom konštantínopolským (carihradským).

Bol najvyšším cirkevným predstaviteľom za vlády Vladislava II. a jeho syna Ľudovíta II. Zo svojich cirkevných benefícií sa významne obohatil (v pozostalosti nechal 40 000 dukátov a 300 centov strieborného riadu). Viedol veľmi nákladný život, nechal prestavať chrámy a biskupské paláce v Jágri a v Ostrihome. Niektoré stavby už nesú znaky nového renesančného umenia (najkrajším príkladom ranej renesancie je jeho vlastná pohrebná kaplnka v ostrihomskej katedrále).

Pohrebná kaplnka arcibiskupa Bakóca v ostrihomskej katedrále

Po smrti pápeža Alexandra VI. sa uchádzal o zvolenie za pápeža, ale neúspešne. Kandidoval aj po smrti pápeža Júliusa II. v roku 1513, viedol konkláve, ale za pápeža opäť nebol zvolený. Nový pápež Lev X. ho aspoň menoval za konštantínopolského patriarchu a udelil mu aj titul pápežského legáta v pripravovanej križiackej výprave proti osmanským Turkom. Koncom apríla 1514 v Uhorsku vyhlásil pápežskú bulu o zvolaní križiackej výpravy proti Turkom. Pod Budínom zhromaždení sedliaci, remeselníci a drobní zemani sa však začali búriť, a tak boli rýchlo odvedení na južné hranice, kde sa ich nespokojnosť preliala do živelného protifeudálneho povstania (viedol ho zeman Juraj Dóža). Arcibiskup Bakóc sa ostro postavil proti vzbúrencom a podporoval tvrdú vojenskú akciu proti nim (a neskoršiu premenu ich sociálneho statusu z poddaných na nevoľníkov, ktoré bolo zakotvené v novom zákonníku, v tzv. Tripartite).

Po smrti Vladislava II. Jagelovského jeho moc a postavenie v politickom živote Uhorska poklesla.

Zomrel v Ostrihome, kde je aj pochovaný.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]